Ktosi je za dverami
Lasica & Satinský a hostia II.: Ktosi je za dverami s Miroslavom Horníčkom
Obsahy(1)
Zábavno-hudobný program Milana Lasicu a Júliusa Satinského. (oficiální text distributora)
Recenze (52)
1. díl: 2. díl: 3. díl: 4. díl: 5. díl: 6. díl: Knažko skvělé. 7. díl: Horníček: to se moc nepovedlo 8. díl: 9. díl: 10. díl: 11. díl: 12. díl: 13. díl: 14. díl: 15. díl: 16. díl: 17. díl: 18. díl: 19. díl: 20. díl: Ktosi je za dverami ()
Ako hovorí apoštol Pavol: „ keď som bol dieťaťom, hovoril som ako dieťa, myslel som ako dieťa.“ Keď som dospel, zanechal som detské spôsoby. Keď som bol mladší, nechápal som tomuto humoru, zdal sa mi nudný. Keď som podrástol, zaplakal som že v našom kultúrnom prostredí je tohto inteligentného skutočného humoru ako šafranu ak vôbec. ()
Čo napísať k dvojici Lasica a Satinský? Až kým ich nerozlúčila Julova smrť, vyvárali humorné dialógy a zabávali národ inteligentným humorom so štipkou „podrypovania“ do režimu. K tomu patrili skvelé pesničky Jara Filipa. Ak mali zaujímavého hosťa, o to lepšiu porciu zábavy sme dostali. Musím povedať, že keď som bola mladá, ich humor ma až tak nebavil, lepšie som ho pochopila, až keď som dozrela a páni jeden po druhom začali odchádzať. ()
Jediná (pol)hviezdička chýba len kvôli tomu, že prítomnosť niektorých hosťov programu podľa mňa skôr škodila, ako pomáhala. Oveľa viac som sa smial na scénkach Lasica- Satinský, ako na rozhovoroch s "celebritami" (česť výnimkám). Inak mi ale tento typ humoru vyhovuje rovnako (zopár scén už skultovelo- vynálezy, ktoré predbehli svoju dobu, podávanie prvej pomoci, Jánošík, dojenie,...), ako aj vtipné piesne s myšlienkou od Filipa. ()
Čaká ma dodatočné ospravedlnenie sa, že som aj ja podľahol zvrátenosti hodnotiť a komentovať v ČSFD aj niečo iné ako celovečerné hrané filmy. Pri tomto trende sa o nejaký čas dočkáme komentára: "Dnes jsou rohlíčky obzvlášť dobře propečené." Ale späť k L+S a ich nezabudnuteľnému programu. V Československu bolo niekoľko vynikajúcich komických dvojíc a L+S boli nepochybne jednou z nich. Originalita, vynaliezavosť, nevyhnutná komplementárnosť, výborná hudobná zložka, do ktorej sa obaja aktívne zapájali a mnoho ďalšieho je dôvodom, že program Ktosi je za dverami bol niečím, čo v období normalizácie pôsobilo na nás, ako zázrak a ani pri občasnom reprízovaní nemá človek pocit, že sa pozerá na výtvor, ktorému tiahne na štyridsiatku. ()
Reklama