Cigán

Šulík se vrátil ke svým začátkům, tedy artovějším filmům, avšak tentokrát se mu to zdařilo čistě na 50%. Co se Cigána týče, je dost zajímavý, ale taky je dost utahaný. Jako, 103 minut je na tohle celkem moc a tak to vlastně trpí tím, čím trpí i Neha. Ta ukázka dvou odlišných kultur (a naštěstí bez nějakého posuzování kdo je horší a kdo je lepší) s tím dějem je zajímavé, ale ta utahanost to hodně sráží dolů. Ačkoli, opět tomuhle filmu pomáhá Godárova hudba. Ale tak jako tak, 3* (20.01.2019)

Na jednej strane je fajn, že sa Šulík pokúsil natočiť realistický film so stále veľmi aktuálnou rasovou problematikou. Rozhodnutie, že do rolí obyvateľov cigánskej osady obsadí rómskych nehercov sa v niektorých prípadoch vyplatilo (najzaujímavejšou postavou je strýko Žigo), ale nebolo tomu tak v prípade hlavného hrdinu v podaní nevýrazne (ne)hrajúceho Jána Mižigára. Šulík navyše totálne podkopáva svoj autorský zámer o realistické spracovanie klišovitým dejom a mysteriózno-komickými artovými vsuvkami, ktoré sú našťastie veľmi ojedinelé. Prečo len tí tuzemskí filmári potrebujú byť niečím nasilu „odlišní“? Na druhej strane je to svižná, pomerne pútavá a ani sekundu nenudiaca snímka. Výhodou je aj nestrannosť scenára, ktorý rovným dielom zobrazuje negatívne vlastnosti oboch etník. Cigáni tu skrátka nie sú o nič menšie svine než tí bieli. Popravde tam ale cítim nevyužitý potenciál. (6/10) (02.02.2012)

Smutná ukázka scenáristické roztříštěnosti, jejímž důsledkem je směsný film, který se naoko snaží působit realisticky, ale milerád do sebe vpchá i četná scenáristická klišé a mysteriózní prvky, díky nimž ho nelze brát jako sociální drama nikterak vážně. Aneb není nad deus ex machinu v podobě zesnulého otce a "tradiční" pohovor se záporákem za vesnicí za dohledu pobíhajících pštrosů. Jeden z nejvýznamějších filmů MFFKV? Houbeles, další slovenský film, jenž se sice tváří světově (technicky kvalitní a víceméně nevyhraněná filmařina), ale ve skutečnosti jde jen o lokální frašku (šílené postsynchrony, režijně nezvládnuté časové předěly) zajímavou leda námětem. Velká škoda. (06.07.2011)

Za najväčší problém považujem kríženie dvoch prístupov. Ostrého sociálne-kritického a baladicko-poetizujúceho prístupu, ktorý je vlastný Šulíkovi po celú jeho tvorbu, ale ktorý sa nemal v takomto filme objaviť. Najlepšie sa to odhaľuje na Godárovej hudbe, ktorá tu pôsobí vyslovene otravne. Film chce na jednu stranu zatínať do živého a na druhú stranu chce aj čo-to z romantického života v osade ukázať. Šulíkov sklon k epizodickému rozprávaniu a nechuť k fabulácii sa pri tomto type filmu najlepšie odhaľuje. Socialne-kritický film jednoducho nemožno natočiť v štruktúre slovenského pocitového filmu. Naliehavosť témy musí byť prenesená aj do formálneho spracovania, do vypätých vzťahov a do odsýpajúceho príbehu. Šulík má na to v Cigánovi nábeh, ale úplne sa tomu neodovzdá a vracia sa ku svojim starým postupom a preto majú diváci z tohto diela také rozporuplné pocity a preto nemôže tento film hovoriť o danej problematike tak angažovane ako by chcel. Film nejde k jadru problematiky ale často zostane v zromantizovaných a prehnane vyhrotených scénach. Film chce až príliš veľmi pomáhať a pôsobí skôr ako charita a nie ako umenie. Ja si však myslím, že film aj v takejto ošemetnej situácii môže pomôcť len v tom prípade, ak bude dobre zvládnutý ako film, a divák (akýkoľvek) bude mať možnosť zažiť katarziu. Iný spôsob ako by mohol film pomáhať neexistuje...........................Obecne to trpí neduhmi ako hocičo iné v súčasnej Svk kinematografii. S hlavnou postavou sa nedá identifikovať. Je to schématický dobrák od začiatku do konca. Takisto farár je apriorny dobrák a jeho motivácia pomáhať tkvie len v tom, že je farár. V poslednej tretine sa začnú vrstviť scény stále o tom istom. Neekonomicky odvyprávané. Množstvo motívov. A bohužiaľ aj doslovné a veľmi papierom šuštiace dialógy. "Pozrite sa na neho! Toluén mu vyžral dieru do mozgu!" Pri podobných replikách ma dvíhalo zo sedačky. A keď si to porovnám s Liovej Domom, tak Cigán dostáva pekne na frak, čo do modernosti celého výrazu. (28.06.2012)

moooOhlo to byť o dosť lepšie. Mohol to byť druhý Milionár z chatrče. Šance sa tam ukazovali no pán režisér a scenárista sa toho nejako nechopili. Prečo si chlapec nepreboxoval cestu za lepším životom? Koho zaujíma prozaický život :) že jeho vysnívanú mu pretrtká nejaký chujo z čiech? To divák aby sa mal čoho uchopiť. Chýbajúca výstavba deja je tu nahradená akým si duchom tatka ktorá mu všetko vyzradí. Je to veľmi abstraktné. Šulíka mám veľmi rád. Jeho filmy obsahujú určitú atmosféru, ducha ktorého inde nevidno. Ale prečo nám náš romales vždy v určitej chvíli kuká do kamery? Viete že sa divák cíti pri takých záberoch zle? :) Pekné scený su tam s dresmi, inak je to dosť vtipný film. Najlepšia scéna je na záver. Človek má byť zhrozený ale rehoce sa o 106 :) Je to dobrá komédia ale človek sa nedostane tým cigáňom moc pod kožu. Motívy postáv su tiež ťažko pochopiteľné. Teda hlavne druhého tatka, prečo vražda, šak nie su milonári..mladého motívy su mi cudzie až na ten climax (08.08.2011)