Carol

Atmosférou retro kulís a plíživej snímacej statickosti by Carol mohla vyvolávať lepšie časy Stvorených pre lásku (2000), alebo trebárs čiernobielych klasík Davida Leana a Maxa Ophulsa. Avšak vybrala si tému a spôsob spracovanosti, ktorý ma nezaujme, skôr odpudí a čo je najhoršie - "unudí". Nemá dostatočnú vnútornú vzpruhu, nevyvoláva paralelný svet ani potrebné impulzy, ktoré by v inak neokatých bežnostiach rozprávali fascinujúci príbeh. Ide o skôr také chabé vylíčenie tabuizovaných proklamácii a náklonnosti nehy, ktorá nemá čím a ako nadchnúť. Btw, zazrel som zoznam najlepších snímok podla Sight and sound (ktorý sa venuje zväčša klasikám z minulého storočia), ktorý pri zostavovaní filmov roka 2015 spomenul Carol hneď za Assassin. Ak majú byť takéto filmy skutočným best of art a diváci im prepadnú po "časovom odklone", tak zbohom modernému filmu, ktorý sa čo do porovnania s časmi 40-tych až 70-tych rokoch nemá šancu zrovnávať. Nie je to o Carol, ale o celkovom trende. (21.06.2016)

Krásna hudba (miestami mi to pripomínalo Glassov soundtrack k Hodinám) a dve výborné herečky. Ale chladné jak kanál. Na základe čoho sa vôbec do seba tie dve zamilovali? Celá tá ich veliká, odopretá láska je budovaná skrz návštevy prázdnych izieb, čítanie časopisov, pozeranie z okna auta, spánok a mlčanie. Čo o sebe tie dve vlastne navzájom vedeli? Lebo ja o nich neviem nič. Práve som dve hodiny pozeral love story o cudzích ľuďoch. Evidentne to bolo myslené vážne (na prvú pusu ma nechali čakať do polky filmu) a podobný prístup (odstup) už raz pri jednej queerovke Haynesovi vyšiel viac než dobre, ibaže vtedy to nebol film o láske. Ale o jej konci. Quaid vtedy ten film pretrpel, Mooreová ho pretrpela. V Carol trpia všetci a divák z toho má len zasnené pohľady, ľahostajnosť a chlad. Ešte aj v tej posteli (29.12.2015)

Presne to sú tie úlohy, ktoré Blanchet sedia. Jemne vyšinuté paničky. Romantická lesbo dráma, ktorá bola presvedčivá obsahom a hereckým podaním. Nedokázal som sa ale napojiť na ich vlnu a precítiť to, aj keď sa o to posledné scény všemožne snažia. Blanchet mi ale v Jasmíniných slzách prišla presvedčivejšia a podala tam lepší výkon. 3 z 5 (06.02.2016)

Nádherná studie lásky dvou lidí a záměrně píšu dvou lidí, protože tohle by fungovalo i bez lesbické tematiky. Na dnešních (vážných) romanťárnách mi šíleně vadí, že se na všechno jde hr a hned v prvních 5 minutách se skončí v posteli a pak se řeší co. To jak si k sobě 2 lidé najdou cestu citově i rozdílem svých světů (a nemusí to být jenom v souvislosti s orientací....) mi tu přišlo naprosto parádní. K tomu nádherná dobová výprava, krásná hudba a špičková Lachmanova kamera (po zásluze oscarově nominační...) K tomu Cate Blanchett považuji za jednu z nejkrásnějších žen dnešní kinematografie a prakticky jenom kvůli ní jsem viděl nejnovějšího Indianu asi 7x a Rooney Mara snad Audrey Hepburn neevokuje jenom mne. Obě jsou tu excelentní a obě po zásluze na plešouna nominované. Pro honimíry a nedočkavce doporučím přetočení na 1:15:00 a ano jedna tam má fullfrontal, druhá jenom sideboob... Co mi trochu vadilo a proč není hodnocení absolutní je že to naprosto zbytečně rozvíjelo některé "ublíženecké" linky. Chápu, že neměly lesby v padesátkách dvakrát na růžích ustláno, ale domnívám se, že některé linky stačilo jenom naznačit pro dokreslení lásky na pozadí nepřízně a dál nerozvíjet. Mám pocit, že qeer filmová tematika nikdy nepřekročí svůj stín, pokud její podstatnou část bude vždycky linka o utlačování prakticky přes kopírák, uplně vystřihnout soud, zredukovat manžela s přítelem na pár minut a ještě by to bylo o bodík lepší. :) 9/10 (07.02.2016)

Tento komentár začnem malou okľukou. Cítim totiž potrebu trošku objasniť príčinu môjho pomerne nízkeho hodnotenia tohto filmu. Ako filmový fanúšik, som sa pri pozeraní filmov samozrejme prepracovala aj k filmom s LBGT tématikou a musím povedať, že sa veľmi rýchlo stali mojou obľúbenou kategóriou. Tvorcovia, ale hlavne herci v nich totiž dokážu aj z toho najobyčajnejšieho príbehu urobiť emocionálny zážitok. Zrejme je to tým, že práve tu si obzvlášť dávajú záležať na neverbálnej komunikácii, pochyboch, pohľadoch či gestách. V klasických romantických filmoch je to niečo čo tam niekedy musíte hľadať ako ihlu v kope sena. Iní možno ten pocit nemajú, ja však áno. Z uvedených dôvodov som bola veľmi zvedavá aj na tento film a tešila som sa ne neho. Stal sa však pre mňa veľkým sklamaním, pretože je studený ako psí čumák. Žiadny pretlak emócií sa tu nekoná ani náhodou. Síce sa o tom v celom filme hovorí, ale čo z toho ak tam nie sú cítiť. Ak to divák zistí, tak si samozrejme začne automaticky hneď všímať aj príbehové nedostatky. Tak sa teda stalo, že okrem celkom zaujímavého spôsobu vyrozprávania príbehu a krásnej hudby nemám v ňom viac čo pochváliť. Nie herečky nehrali zle, také štandardné výkony, ale na Oscara to u mňa nie je ani omylom! (30.01.2016)