Jaký otec, takový syn

Je to dosť dobrá dráma. Má vydarený príbeh o rodine, ktorá si žije úplne ideálnym životom, manžel je úspešný architekt, má svoju milovanú ženu a malého chlapca, ale všetko sa pokazí, keď zistia, že pred rokmi došlo k pochybeniu a ich syn bol zamenený s chlapcom z inej rodiny. A tak sa obe rodiny dostanú do kontaktu, pričom deti začnú tráviť čas aj so svojimi skutočnými rodičmi, ale životy všetkých sú tým radikálne ovplyvnené a nikto nevie, ako sa k takejto situácii najlepšie postaviť, keďže nájsť ideálne riešenie je prakticky nemožné. So spracovaním som dosť spokojný, tu v prvom rade musím pochváliť ten úplne realistický prístup, takže žiadne zbytočné zvraty a samoúčelné situácie, ale jednoducho pohľad do života ľudí, ktorí sa musia vyrovnať s niečím takto nepríjemným, pričom to pôsobí tak prirodzene a celý čas cítiť, že niečo takéto sa nepochybne udialo a určite nie len raz. Jedine ma mrzí, že tá druhá rodina z nižšej spoločenskej vrstvy mi neprišla až tak zaujímavá, zatiaľ čo hlavná rodina s architektom si ma získala prakticky okamžite, ale nad to sa dá ľahko povzniesť, keďže aj tak samostatne nemajú moc priestoru. Takže si ma to získalo už od začiatku, postavám som fandil, aby im to dopadlo čo najlepšie, aj keď v takomto prípade sa správne riešenie vlastne ani nájsť nedá a väčšinu času ma to dosť bavilo. Až pri tej poslednej štvrtine som už mal pocit, že tvorcovia povedali už všetko, čo chceli a tak to pre mňa fungovalo už skôr zo zotrvačnosti, ale ani toto ma nesklamalo, pozeralo sa mi na to dobre až do konca. Herecké obsadenie je na tom dobre, charizmatický hlavný hrdina, jeho veľmi sympatická manželka a sadol mi aj syn, z druhej rodiny mi výraznejšie sadla iba manželka, ale ani otec a syn nie sú najhorší, takže nemám väčší problém. A okrem nich tu už vlastne nikto nemá viac priestoru. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, vizuálna stránka je úplne v poriadku, má to tú správnu atmosféru a ten spomínaný realistický prístup, tu nemám čo vytknúť. Takže som dosť spokojný, pár prvkov sa dalo ešte trochu vylepšiť, ale inak som dostal vlastne presne to, čo som aj od tejto témy očakával, kvalitná dráma. 77% (31.08.2014)

Film o otcovství a o tom, co to vlastně znamená. Koreeda opět citlivě poodhaluje emoce a vztahy mezi lidmi, tentokrát právě pouto mezi rodičem a dítětem a rodičovskou lásku. Na pozadí příběhu se stále řeší otázka, jestli ono pouto udává krev (stejná DNA) nebo naopak láska vybudovaná společně stráveným časem. Bohužel český i anglický název je v tomhle ohledu trochu nešťastně zvolený. Původní japonský název, který se dá přeložit jako "A stát se otcem", mnohem více směřuje k tomu, co se nám zde Koreeda snaží sdělit. Divák to ostatně plně pochopí na konci. Každopádně moc krásný film, který má co říct. Jsem ráda, že Koreeda zvolil tuhle tématiku. ~(4,6★)~ (05.11.2018)

,,NECHÁPU, JAK TO, ŽE JSEM SI TOHO NEVŠIML....“ /// Když si takhle v porodnici udělaj prdel, vodvezete si cizího parchanta a je vám to jedno. Ovšem, když po 6ti letech ty kurvy kápnou božskou…, jinak tuhle novinku prožívaj v Itálii, v Česku, nebo třeba v Japonsku. Film o citlivejch věcech, ve kterým nejde jen o výměnu. Najdete tu rozdílnost kultury, výchovy, ale i sociálních vrstev. A co se týče vyjadřování pocitů… tak voni ti žluťáci jsou výborní filmaři. Navíc se můžete něco dozvědět o životě. Ať už jste táta nebo máma (děda, bába, pes). /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Jsem všema deseti pro experimenty s děckama. 2.) Páč si potřebuju ujasnit rovnici: 1/3 geny, 1/3 prostředí, 1/3 výchova… 3.) Thx za titule ,,K4rm4d0n“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ne (24.08.2014)

Zaujímavý príbeh dvoch rodín, ktorým vymenili v porodnici deti... Je zaujímavé sledovať osudy zainteresovaných včetne detí, ich postoje k problému pri exkurzii do rodinného života, kde sa však nerozdeľujú len prístupom k problému, ale aj rozdielnym sociálnym postavením. Film plynie pomalým tempom, doraz je kladený na charaktery a v žiadnom prípade nikomu nedrží stranu. Tu však ani nejde o to, ako film dopadne, ale hlavne ako sa ľudia chovajú v hraničnej situácii. (02.09.2014)

Aký otec, taký syn. Aký režisér, taký film. Zaujímavá dráma z Japonska o zámernej zámene dvoch detí v pôrodnici. Z čoho by Američania urobili slzami pretekajúci drámu, Japonci vytvárajú pomalú, pokojnú, ale pritom scenáristicky komplexnú drámu o dvoch odlišných rodinách (vyššia stredná vrstva VS nižšia stredná vrstva) bez zbytočne sileného sociálneho presahu. Silný príbeh, ktorý však zbytočne netlačí na pílu. Človek asi musí byť trocha zvyknutí na tú umiernenú japonskú povahu, pretože tento film ani tak naliehavú situáciu v akej sa rodiny ocitli nerieši prehnane hystericky. Ale rozvážne, s rozumom a citom, tak ako by to s najväčšou pravdepodobnosťou prebiehalo aj v skutočnom živote. Jednoducho film, ktorý prevažne stavia na dialógoch, než aby psychicky deptal postavy. Citlivá, do určitej miery minimalisticky poňatá dráma, ktorá nemusí prvoplánovane diváka emočne vyžmýkať. Niekomu sa to môže zdať možno až príliš nezáživné, ten pozornejší však v jadre objaví „krásu a silu“ tohto príbehu, ktorý dokazuje, že ľudia nemusia byť len večné svine. CELKOVO: 3,5* (7/10) (17.07.2014)