25. srpna 1944 Spojenci vstupují do Paříže. Krátce před úsvitem se německý vojenský místodržitel Paříže Dietrich von Choltitz chystá vykonat krutý příkaz Adolfa Hitlera, a to vyhodit do povětří pýchu všech Francouzů – hlavní město Paříž. Všechny mosty a historické budovy jsou již podminované, ale Paříž stále stojí a vyčkává. Z jakého důvodu Dietrich von Choltitz odmítá splnit Führerův rozkaz, i navzdory jeho bezmezné věrnosti Německé říši? Má v tom prsty švédský konzul v Paříži Raol Nordling anebo sám generál mění názor?(Film Europe)
Noc z 24. na 25. srpna 1944. Osud Paříže je v rukou generála von Choltitze, vojenského guvernéra Paříže, který plánuje na Hitlerův rozkaz francouzské hlavní město zničit. Generál pochází z rodiny pruských vojáků a nikdy neváhal splnit jakýkoli rozkaz. O tom všem přemítá švédský konzul Nordling, když stoupá po tajném schodišti, jež vede do generálova pokoje v hotelu Meurice. Mosty přes Seinu a nejdůležitější památky v Paříži - Louvre, Notre-Dame a Eiffelova věž - jsou podminovány a připraveny k odstřelu. Konzul použije všechen svůj diplomatický um a pokusí se generála přesvědčit, aby rozkaz ke zničení města nevykonal.(Festival francouzského filmu)
25. augusta 1944 Spojenci vstupujú do Paríža. Krátko pred úsvitom sa nemecký vojenský miestodržiteľ Paríža Dietrich von Choltitz chystá vykonať krutý príkaz Adolfa Hitlera, a to, a to vyhodiť do povetria pýchu všetkých Francúzov – hlavné mesto Paríž. Všetky mosty a historické budovy sú už podmínované, no Paríž stále stojí a vyčkáva. Z akého dôvodu Dietrich von Choltitz odmieta splniť Führerov príkaz, aj napriek jeho bezhraničnej vernosti Nemeckej ríši? Má v tom prsty švédsky konzul v Paríži Raol Nordling alebo sám generál mení názor?(Film Europe)
"IT'S A SIMPLE QUESTION. WHAT WOULD YOU DO IN MY SHOES?" ------------ André Dussollier a Niels Arestrup tu zvádzajú fenomenálny herecký koncert v izbe parížskeho hotela Le Meurice počas jednej júlovej noci roku 1944, kedy sa rozhodovalo o osude Mesta svetiel. Zničiť alebo nechať žiť? Arestrup, hrajúci generála Choltitza, predvádza silne charizmatický výkon, s každou vetou nesúcou váhu a serióznosť, prednesenou tak, akoby ani nebol Arestrup, ale sám Choltitz. Dussollier, ako konzul Nordling, rovnocenne sekunduje. Taktiež rozmýšľam, či scéna, v ktorej Nordling presviedča Choltitza a hovorí mu, aby si seba predstavil na tomto [jeho izba] balkóne o päť rokov neskôr, je odkazom na skutočnosť, kedy sa Choltitz o 12 rokov neskôr vrátil do hotela Meurice, kde ešte stále robil ten istý barman, ktorý tam pracoval aj v 1944 a ktorý Choltitza spoznal, ponúkol mu šampanské a zobral ho do "jeho" izby, v ktorej stál 15 minút ako omámený. A keď už sme pri tých historických (ne)presnostiach, mám silný pocit, že Diplomatie neodvádza tú najlepšiu prácu. A to teraz čisto odhliadnuc od pohnútok samotného generála, keďže o tých vie najlepšie iba on. Napríklad, film uvádza v záverečných titulkoch, že Choltitzovej rodine sa nič nestalo a neboli ani zatknutí, pričom francúzski historici tvrdia, že jeho rodina bola v koncentračnom tábore. Film taktiež tvrdí, že sa Choltitz stretol po vojne (r. 1955) s Nordlingom, pričom som o tom nenašiel žiadne dodatočné informácie, iba že sa stretol s predsedom metského zastupiteľstva Taittingerom, keď navštívil Meurice (r. 1956), s ktorým sa spolu s Nordlingom stretával počas vojny. Taktiež film tvrdí, že Sippenhaft sa preniesol do praxe na nemeckých dôstojníkov kvôli Choltitzovi a jeho predchodcovi, pričom sa tak stalo kvôli neúspešnému atentátu na Hitlera z 20. júla 1944. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Presne kvôli takýmto "chybám" by si film štyri hviezdy zaslúžiť nemal a rozhodne by sa našli aj lepšie spôsoby dramatizácie diela. Tri hviezdy sú ale paradoxne skutočne žalostne málo za výkony podávané ústrednou dvojkou a tiež za to, že som si film značne užíval a niekde v polovici zvažoval päť hviezd.(16.12.2020)
Dobrá konverzačka nie je o manželslých problémoch, ale o veciach, ktoré nás prežijú. V stredoveku stál Paríž za jednu svadbu a v roku 1944 stál za jednu kapituláciu. To dopoludnie muselo byť neznesiteľne dlhé a ten, čo sa musel rozhodnúť, musel zvíťaziť sám nad sebou. A to je najťažšia vec v živote.(7.3.2015)
Zajímavá konverzačka.
1) Netuším, jak moc se přímluva švédského konzula podepsala na generálově rozhodnutí, ale je fakt, že Hitler chtěl Paříž v troskách a Choltiltz ji nezničil.
2) Svým hereckým výkonem mě zaujal Francouz po matce, Dán po otcovi, 65letý Niels Arestrup (vojenský velitel Paříže generál Dietrich von Choltitz).(20.1.2019)
Je zvláštní, kolik úspěchů měli švédští diplomaté během II. světové války. Nordling je vlastně, vedle hraběte Bernadotta a Raoula Wallenberga, tím méně známým, ale filmové poklony se dočkal snad jako jediný. A hold to byl důstojný. Spojenci postupují a generál von Choltitz si pokládá téměř hamletovskou otázku: zničit či nezničit Paříž. Na jedné straně je tu naléhání Raoula Nordlinga, který apeluje na generálovu lidskost, na straně druhé čest německého důstojníka, kterou má generál hluboko pod kůží. Jejich dialogy mají slabší i silnější chvíle, ale jak se situace v Paříži stává kritičtější, ty slabší chvíle mizí. Spokojen jsem i s herci, ačkoliv Choltitzovi tady pár let navíc přidali. Ale to na výsledný velmi dobrý dojem nemělo žádný vliv. 80%(26.11.2014)
Diplomacie vůbec není špatným nebo průměrným filmem. V hodnocení se nakonec odráží to, že zážitek z něj docela rychle vyprchal. Určitě je třeba vyzdvihnout herecké výkony obou pánů, posouvání děje se ale bohužel neděje rozhovorem Nordlinga s generálem Choltitzem (v jehož kůži by se nikdo v životě nechtěl ocitnout), ale prostřednictvím vnějších okolností. (1 058.)(23.4.2015)
Real Tom Hardy
"IT'S A SIMPLE QUESTION. WHAT WOULD YOU DO IN MY SHOES?" ------------ André Dussollier a Niels Arestrup tu zvádzajú fenomenálny herecký koncert v izbe parížskeho hotela Le Meurice počas jednej júlovej noci roku 1944, kedy sa rozhodovalo o osude Mesta svetiel. Zničiť alebo nechať žiť? Arestrup, hrajúci generála Choltitza, predvádza silne charizmatický výkon, s každou vetou nesúcou váhu a serióznosť, prednesenou tak, akoby ani nebol Arestrup, ale sám Choltitz. Dussollier, ako konzul Nordling, rovnocenne sekunduje. Taktiež rozmýšľam, či scéna, v ktorej Nordling presviedča Choltitza a hovorí mu, aby si seba predstavil na tomto [jeho izba] balkóne o päť rokov neskôr, je odkazom na skutočnosť, kedy sa Choltitz o 12 rokov neskôr vrátil do hotela Meurice, kde ešte stále robil ten istý barman, ktorý tam pracoval aj v 1944 a ktorý Choltitza spoznal, ponúkol mu šampanské a zobral ho do "jeho" izby, v ktorej stál 15 minút ako omámený. A keď už sme pri tých historických (ne)presnostiach, mám silný pocit, že Diplomatie neodvádza tú najlepšiu prácu. A to teraz čisto odhliadnuc od pohnútok samotného generála, keďže o tých vie najlepšie iba on. Napríklad, film uvádza v záverečných titulkoch, že Choltitzovej rodine sa nič nestalo a neboli ani zatknutí, pričom francúzski historici tvrdia, že jeho rodina bola v koncentračnom tábore. Film taktiež tvrdí, že sa Choltitz stretol po vojne (r. 1955) s Nordlingom, pričom som o tom nenašiel žiadne dodatočné informácie, iba že sa stretol s predsedom metského zastupiteľstva Taittingerom, keď navštívil Meurice (r. 1956), s ktorým sa spolu s Nordlingom stretával počas vojny. Taktiež film tvrdí, že Sippenhaft sa preniesol do praxe na nemeckých dôstojníkov kvôli Choltitzovi a jeho predchodcovi, pričom sa tak stalo kvôli neúspešnému atentátu na Hitlera z 20. júla 1944. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Presne kvôli takýmto "chybám" by si film štyri hviezdy zaslúžiť nemal a rozhodne by sa našli aj lepšie spôsoby dramatizácie diela. Tri hviezdy sú ale paradoxne skutočne žalostne málo za výkony podávané ústrednou dvojkou a tiež za to, že som si film značne užíval a niekde v polovici zvažoval päť hviezd.(16.12.2020)
hygienik
Dobrá konverzačka nie je o manželslých problémoch, ale o veciach, ktoré nás prežijú. V stredoveku stál Paríž za jednu svadbu a v roku 1944 stál za jednu kapituláciu. To dopoludnie muselo byť neznesiteľne dlhé a ten, čo sa musel rozhodnúť, musel zvíťaziť sám nad sebou. A to je najťažšia vec v živote.(7.3.2015)
slunicko2
Zajímavá konverzačka. 1) Netuším, jak moc se přímluva švédského konzula podepsala na generálově rozhodnutí, ale je fakt, že Hitler chtěl Paříž v troskách a Choltiltz ji nezničil. 2) Svým hereckým výkonem mě zaujal Francouz po matce, Dán po otcovi, 65letý Niels Arestrup (vojenský velitel Paříže generál Dietrich von Choltitz).(20.1.2019)
Morholt
Je zvláštní, kolik úspěchů měli švédští diplomaté během II. světové války. Nordling je vlastně, vedle hraběte Bernadotta a Raoula Wallenberga, tím méně známým, ale filmové poklony se dočkal snad jako jediný. A hold to byl důstojný. Spojenci postupují a generál von Choltitz si pokládá téměř hamletovskou otázku: zničit či nezničit Paříž. Na jedné straně je tu naléhání Raoula Nordlinga, který apeluje na generálovu lidskost, na straně druhé čest německého důstojníka, kterou má generál hluboko pod kůží. Jejich dialogy mají slabší i silnější chvíle, ale jak se situace v Paříži stává kritičtější, ty slabší chvíle mizí. Spokojen jsem i s herci, ačkoliv Choltitzovi tady pár let navíc přidali. Ale to na výsledný velmi dobrý dojem nemělo žádný vliv. 80%(26.11.2014)
L_O_U_S
Diplomacie vůbec není špatným nebo průměrným filmem. V hodnocení se nakonec odráží to, že zážitek z něj docela rychle vyprchal. Určitě je třeba vyzdvihnout herecké výkony obou pánů, posouvání děje se ale bohužel neděje rozhovorem Nordlinga s generálem Choltitzem (v jehož kůži by se nikdo v životě nechtěl ocitnout), ale prostřednictvím vnějších okolností. (1 058.)(23.4.2015)