Sicario 2: Soldado

Za mňa lepšie, než jednotka. Soldado sa na jednej strane od samého začiatku pripravilo o jeden z najväčších kladov jednotky (a to Emily Blunt, ale musím dať za pravdu tvorcom v tom, že jej postava mala príbeh ukončený v jednotke a do dvojky by sa nehodila), na druhej strane je oveľa priamočiarejšie, čo hodnotím ako výrazné plus. V prvej časti som sa totiž strácal v deji a postavách. Tu mi bolo všetko jasné od začiatku do konca. Niektoré veci sú len načrtnuté, čo je škoda, lebo sú veľmi zaujímavé a vďačné už na prvý pohľad (rozpor medzi dvoma relatívnymi priateľmi). Trocha ako podvod hodnotím zápletku o unavenom zabijakovi, chrániacim dieťa a možno vďaka tomu nájducemu vykúpenie zo svojich temných, starých hriechov. V skutočnosti sa táto dejová linka rozbehne až po dobrej hodine a ani potom to nešliape na pedál tak, ako T2 alebo Logan. Ale i tak veľmi kvalitná, temná (ústredný hudobný motív znie desivejšie, než väčšina hudby zo slasherov) a miestami akoby až prehnane kvalitne (!) nasnímaná záležitosť. Neobjavné, ale zároveň prepracované postavy a bravúrne zvládnuté akčné sekvencie, hoci ich mohlo byť viac. Koniec trocha šumí do prázdna a to s tou hlavou, no neviem, či to malo zmysel toto tam dať, bolo to také čudné. (19.09.2018)

Cez ten odklon od "predlohy" (rozumej prvého filmu) sa nedokážem preniesť ani po rokoch. Na podnose bol k dispozícii dokonalý recept a návod na to, ako natočiť priam generačne fenomenálny akčný počin, ktorý sa z nejakých nevysvetliteľných dôvodov pretavil na generickú (ne)chuťovku bez akýchkoľvek silnejších osobnostných čŕt. Je to celé na pováženie, nakoľko z filmu na každú stranu sršia "hodnoty" predchádzajúceho počinu – z príkladov najmä dôležitosť hudobnej zložky, ktorej sa asi ako jedinej podarilo ísť úplne verne, dôstojne a schopne v šľapajach Jóhanna Jóhannssona, práca s prostredím (hoci tu mierne nezvládnutá), zmysel pre drsnú akciu s pulzujúcou energiou, operatívny chaos za vlastnými líniami, či tajomnosť postavy Alejandra vytratená. Všetky pravidlá hry, na ktoré nás svojsky geniálnym spôsobom navádzal scenár Taylora Sheridana, tu boli zmetené zo stola, vrátane vlastností postáv, ktoré sa opäť vrátili pred kameru. Preniesol sa aj spôsob vykreslenia danej problematiky skrz viacero dejových liniek z viacerých pohľadov, no oproti jednotke tieto vyznievajú prinajmenšom smiešne a prinajhoršom absolútne stupídne, počnúc prvou a končiac poslednou (prakticky takmer každou). Nakoľko predtým sme príbeh dostávali skrz jednu veľkú hlavnú a ostatné postranné miniatúrne slúžili na doplnenie, tu všetky dostávajú rovnaký priestor, čo okrem vyššie spomínaného stupídneho vyznenia takisto spôsobuje, že žiadna z nich nie je výrazná. Z vyše hodinových zimomriavok a emočných stavov dávkovaných prvým filmom tu dostávam sťaby len pár sekúnd v priebehu "westernovej" "Adios" scény z Mexico City a počas použitia Jóhannssonovho soundtracku cez úvodné štúdiové logá a záverečné titulky. Ako sa z pokračovania jedného z najlepších akčných trilerov všetkých čias vykľulo to najviac generické hovno je pre mňa ťažký zásah. Vysvetlenie sa dá nájsť len v prečítaní pôvodnej verzie Sheridanovho scenára a zistení, ako veľmi sa producenti a Sollima snažili tento zmeniť na to ich bezradné, trápne a úbohé hovno. Mojich päť hviezd si nevšímaj, prosím. Nemám rozdvojenú osobnosť. Dúfam... (x) (22.2.2019) (23.4.2019) (12.1.2023) (13.1.2023) (14.7.2023) (11.11.2023, plátno) (12.11.2023) (25.2.2024, sk dab) (10.3.2024) "It's a nice day for a drive, huh? Ah, beautiful day. Blue skies, large-caliber weapons... I love getting out of the office." (10.03.2024)

S druhým Sicariom som bol veľmi spokojný. Nie síce až tak, ako s prvým, ale rozdiel je zanedbateľný. Pre mňa bolo podstatné, že chýbala Emily Blunt, že sa otvárali zložité problémy, ktoré nemali jednoduché riešenie a že záverečné titulky poskytli príležitosť nadviazať na oba filmy ďalším. V druhom Sicariovi mi chýbala tá tajomná až mystická atmosféra, ktorá bola v prvom často prítomná. Oba filmy boli kvalitne nakrútené a tá čudná hudba prispievala k potrebnej atmosfére. Bezemočná honba za splnením úloh a chýbajúce morálne limity potvrdzujú, že ide o film z 21. storočia. (02.11.2019)

Dvojka Sicaria nezklamala a je téměř stejně dobrá jako jednička. Bohužel jsou oba filmy na hranici mezi hvězdami a z pokračování jsem neměl takový pocit a tak z toho jednička nakonec vyjde o něco lépe. Je to sice akčnější, ale tak nejak do ztracena vyznívající. Ke kladům, Josh Brolin i Benicio Del Toro se svých rolí chopili výborně a jsou to drsňáci a zároveň sympaťáci každým coulem. Především hodnotím dobře první polovinu, přičemž příběh ztratil tempo po přepadení v Mexiku a z toho plynoucí závěr se zachraniu holčičky mne již příliš neoslovil. 82% (29.04.2021)

Výborný film, akurát je pokračovaním nezabudnuteľnej pecky, ktorú ja osobne považujem za najlepší film dotyčného roka. Herci výborní, Sollima suverénny, Wolski nie je Deakins, ale rozhodne je to dôstojná náhrada. V druhej, osobnejšej polovici už ma to naozaj bralo a medzi tými letnými trikovými veľkochujovinami je tento chlapský dospelý film pravý balzam na dušu. (01.07.2018)