Lena je sedmnáctiletá holka z obyčejné rodiny. První zamilování, tajné noční dobrodružství, magická rána nad Dunajem... Její svět plný snů a touhy rozbije znásilnění. Je to jako špína, která se nedá smýt. Lena si musí projít cestou, která už není jenom obyčejným dospíváním, ale spíš bojem se sebe samou. Okolí ji nechápe a už nikdy úplně nepochopí. Je to Lena, kdo se musí změnit, dospět a pochopit, že není obětí a trest si nezaslouží ona, ale ten, kdo jí to udělal.(Falcon)
Sedmnáctiletá Lena se poprvé zamiluje do chlapce a touží po svobodě a dobrodružství. Její báječný svět se však zhroutí jak domeček z karet ve chvíli, kdy ji všemi spolužačkami obdivovaný učitel znásilní v jejím vlastním domě. Místo aby se o trauma podělila alespoň s nejlepší kamarádkou, nechává Lena bolestivé tajemství pro sebe. Potlačované pocity ji dovedou až k pokusu o sebevraždu. Rodina je v šoku a Leny skončí na psychiatrickém oddělení. Mezi divokými a podobně nepochopenými dětmi nakonec zjistí, že v tom, co prožila, není sama. Pak se ale její blízká spolubydlící oběsí a Lena je úplně na dně. Souhlasí tak s elektrokonvulzivní terapií. Zpočátku se zdá, že jí léčba pomáhá a až na ztrátu paměti se jí daří dobře. Návrat ke starému životu však netrvá dlouho. Vzpomínky, které se postupně vracejí, přinášejí nesnesitelné uvědomění. Tentokrát však Lena nespadne do propasti sebenenávisti – snaží se naopak postavit prožitému traumatu čelem.(Zlín Film Festival)
To to vytahuje na světlo až teď? Nemohla si za to trochu i sama? A proč nekřičela, když se jí to dělo? Podobným nebezpečným otázkám často čelí skutečné oběti znásilnění, ale i hrdinka hraného celovečerního debutu režisérky Terezy Nvotové. Bezstarostný svět sedmnáctileté Leny skončí ve chvíli, kdy ji u ní doma znásilní učitel matematiky. Agresor v klidu odejde, Lena však skončí v psychiatrické léčebně. Ani tam ale není schopna nikomu sdělit, co se jí stalo, neboť se nezdá, že by místní personál bojoval proti sekundární viktimizaci...(MFF Karlovy Vary)
Sedmnáctiletou Lenu ve filmu ze současné Bratislavy znásilní její učitel. Stane se tak za bílého dne v domě jejích rodičů. Muž zneužije nerovné mocenské a emoční postavení, které mezi ním a studentkou panuje. Lena o zážitku není schopna mluvit a svou bolest obrátí proti sobě. To ji dovede na psychiatrii, kde se však podobně jako celá řada dalších hospitalizovaných nesetkává s pochopením ani citlivým přístupem. Její spolubydlící z pokoje terapeutka nevěří, že ji zneužíval otec, a chce po ní, aby to nějak dokázala, nebo aby se otci za obvinění omluvila. Když Lena na terapeutku křičí, že ona přece nemusí nic dokazovat a jak jí má tenhle přístup asi pomoci, reaguje doktorka klidným, nezúčastněným konstatováním, že vztek je podstatným krokem vpřed. Lenina spolubydlící pak na nepochopení a nedůvěru zareaguje po svém...(Letní filmová škola)
Špína je příběh dospívající sedmnáctileté Leny, která je na vrcholu puberty. Právě se poprvé zamilovala. Touží po svobodě a dobrodružství. Její magický svět však padá, když ji znásilní učitel, do kterého jsou platonicky zamilované všechny dívky. Lena se rozhodne mlčet, dokonce i před svou nejlepší kamarádkou. Její pocity viny, hanby a strachu, že jí nikdo neuvěří, ji donutí k pokusu o sebevraždu. Lenina rodina je v šoku a ona sama se ocitá na psychiatrii.(FamuFest)
Dospívání středoškolačky Leny brutálně ovlivní znásilnění člověkem, kterému důvěřovala ona i její okolí. Lena se stáhne do sebe, odcizí se rodině i kamarádům. Citlivý a mrazivě autentický snímek sleduje Lenino vyrovnávání se s traumatem a snahu začlenit se zpět.(Finále Plzeň)
Lena je sedemnásťročné dievča, ktoré vzdoruje rodičom, zažíva svoje prvé zamilovanie, tajné nočné dobrodružstvá s kamarátmi, či magické rána nad Dunajom. Jej svet plný snov a túžob však naruší znásilnenie... Lena musí prejsť cestu, ktorá už nie je obyčajným dospievaním, ale skôr vnútorným bojom. Okolie ju nechápe a už nikdy úplne nepochopí. Je to ona sama, kto sa musí zmeniť, dospieť a pochopiť, že nemôže ostať obeťou. Trest si zaslúži ten, kto jej to spôsobil.(Forum Film SK)
Sedemnásťročná stredoškoláčka Lena je na prahu dospelosti. Vstup do nej je však brutálny. Totálne zdrvená sa stiahne do seba a o svojej traume odmieta hovoriť aj s najbližším okolím. Silný, intímny portrét bolestivo poznačenej mladej ženy je vyrozprávaný z jej uhla pohľadu, do ktorého patria aj tínedžerské sny, rozmarnosť a rodinné hádky. Film zaujme aj dôslednou vizuálnou percepciou. Absolventský film slovenskej filmárky Terezy Nvotovej, ktorý účinne a presvedčivo zasahuje do bolestivej podstaty znásilnenia – hanby a pochýb obete, ktoré sú s tým veľmi často spojené.(Art Film Fest)
Špina je príbehom dospievajúcej sedemnásťročnej Leny, ktorá je na vrchole puberty. Práve sa prvý krát zamilovala. Túži po slobode a dobrodružstve. Jej magický svet však padá, keď ju znásilní jej učiteľ, do ktorého sú platonicky zamilované všetky dievčatá. Lena sa rozhodne mlčať, dokonca aj pred svojou najlepšou kamarátkou. Jej pocity viny, hanby a strachu, že jej nikto neuverí ju donútia k pokusu o sebevraždu. Lenina rodina je v šoku a ona sama sa ocitá na psychiatrii. Cez deti, ktorým dospelí nerozumejú sa Lena začína konfrontovať so svojím problémom a zisťuje, že nie len ona má takúto skúsenosť. Po odchode z liečebne sa túži vrátiť do svojho bezstarostného sveta, to však nejde - spomienky na traumatický zážitok sa vynárajú ako nočná mora. Tentokrát však nepadá do tej istej priepasti. Konečne prichádza hnev, ktorý už neobracia voči sebe a stavia sa svojej traume zoči-voči.(ČSFD.cz)
"Špina" ma lákala od momentu čo som videl trailer. Ale nakoľko som v tom čase bol mimo, nestihol som film vidieť a dostal som sa k nemu až teraz. A môžem iba povedať, že mi je úprimne ľúto, že som sa k nemu nedostal skôr, lebo tento film by som na veľkom plátne maximálne ocenil. V prvom rade musím povedať, že práca s kamerou na tomto filme je absolútne vynikajúca. Často je pre nás silnejšie to čo nevidíme, než to čo reálne vidíme. A keď nám to potom film ukáže, zapracuje to ešte lepšie. Dialógy pôsobia veľmi autenticky a psychický boj, ktorým prechádza Lena je vynikajúco vykreslený. Je super, že film sa sústredí na ňu, jej boj a jej psychickú traumu. Dotvára to viac tú silu, ktorú tento film potrebuje. Okrem toho je pre mňa až desivé, že slovenské psychiatrické ústavy pôsobia ako miesta, kde je každému úplne jedno, ako sa osoby cítia, čo povedia a podobne, pretože jediné čo je dôležité je nadopovať ich liekmi, vymyť mozog a dať predstavu, že si vymýšľajú a vo svojej hlave si vyfabulovali rozprávky, ktoré im nikto nemôže uveriť, lebo sú vymyslené. Je to desivé a súčasne aj veľmi autentické. To je asi slovo, ktoré som si pri tomto filme vyslovoval najviac - "Autentické." Je to veľmi silný príbeh, ktorý nepotrebuje veľa postáv, no tie na ktoré sa sústredí absolútne skvele pracujú s prostredím a scenárom. Nie je to film, kde tínedžeri sa snažia rozprávať ako tínedžeri. Je to film, kde vidíme tínedžerov, ktorí skutočne rozprávajú ako tínedžeri. V tomto to film zvláda vynikajúco. Okrem toho aj využitie hudby vo filme je vynikajúce. Nie je tu veľa miest, kde je hudba, no miesta, ktoré si zvolia sú veľmi dobre zvážené a fungujú skvele. Celý čas po tom, čo som to dopozeral a aj počas sledovania som rozmýšľal, čo by som na filme vytkol a napadlo mi akurát, že je divné, že jazyk je celý čas taký tvrdý, no na začiatku padne úplne z nepochopiteľných dôvodov slovo "pipík." Neviem či to bolo v scenári, ale bije to do uší, keď si človek vypočuje zvyšok filmu a jazyk, ktorý obsahuje. A druhý drobný detail, ktorý vnímam je fakt, že je zvláštne, keď som mal pocit, že Anka Šišková chcela sama Roba svojej dcére dohodiť. Neviem. Možno za to môžu tie monológy, ktoré spolu s ním prehodí a následne monológy, keď nechá Lenu s ním v izbe, ale tá scénka bola na môj vkus trochu divná. Ale to sú skutočne detaily, kde sa snažím nájsť niečo, čo ma na filme rušilo, keď nad ním premýšľam po dopozeraní. Zvyšok filmu je podľa mňa vynikajúci. A je mi trošku ľúto, že tento rok sme skutočne mali na Slovensku dva vynikajúce filmy, ktoré nás mohli reprezentovať na Akadémii, no rozhodlo sa, že šancu dostane iný film. A hoci si myslím, že "Čiara" je dobrý film, nemám pocit, že by sa kvalitatívne chytal na to, čo nám ponúkli filmy "Špina" a "Nina". Ale to sú moje pocity. A nebudem Vám vyhovárať vaše názory ak ich so mnou nezdieľate. Ak ste tento film ešte nevideli, pozrite si ho. Určite ho oceníte. Hodnotenie: A(6.12.2017)
Je to sice těžce feminní film (mužský postavy neexistujou, nebo jsou záporný či pasivní), ale líbilo se mi téma a bylo to celkem dobře zpracovaný - na ty naše poměry ;). Nejlepší moderování při tom jejich léčebnym sezení ever - feny si tam div nevyškrábou oči a pani vychovatelka jim napíše černej puntík. Taky bylo dobrý, jak nechali Lenu prostě sedět v tom pokoji na posteli, potom, co se jí oběsila spoluvězeňkyně (ehm) na klice a právě ji odnesli zašitou ve futrálu. Aspoň, že ten zlej byl dostatečnej formát na to, že odbyl tu kurvičku, co se mu tak lacině předhazovala. Jeho trestem budiž činka na krku od týpka, co hrál retardéra už v Davidovi. Celkově to docela odsejpalo, jsem víceméně spokojenej (myslim, že jsem snad ani neusnul). A všichni povinně odevzdejte výsledky z falometrie. #kviff #stayŘikalaSiVoTo (75%)(6.7.2017)
Silný a sugestivní filmový zážitek, který pro mě plně táhne výrazové herectví Dominiky Morávkové. Tu Leninu beznaděj fakt umí pouhým pohledem dotáhnout k dokonalosti a podkresluje tak celkový pocit z filmu. Pokud nebudu koukat jen na sociální důležitost filmu, tak mě trochu mrzí, že občas jako scénář dost zkratkuje a neobjasňuje důležité. I tak velmi silný debut, za který se Nvotová může chlubit.(21.1.2018)
Povedený vstup mladé holky mezi celovečeráky, o tom žádná. Jinak ale hnůj a hnus na to jen koukat. Nemám rád tuhle tematiku na plátně, protože se mi vždycky otvírá kudla v kapse. Tady obzvlášť, protože trest činkou je zatraceně málo. Obecně bych byl radši, kdyby (pokud se to vzájemně nevylučuje) se na to přestalo tolik ukazovat a o to víc se s tím začalo něco dělat. Poutavý film, zároveň ale jeden z mála, o kterém můžu s jistotou říct, že už ho fakt nikdy víc neuvidím.(9.5.2017)
No, film a reakcie naňho vyvolávajú na Slovensku veľkú diskusiu, povedzme že nie tak mohutnú ako pri Únose, ale predsa. Proste keď Slováci idú raz za rok na sk film a ten je o niečom, tak to vyvolá diskusiu. O kvalite týchto diskusií nechcem diskutovať. Špina ma nakoniec príjemne prekvapila, ale skôr jej herci, ako scenáristka a režisérka. Vďaka hercom som sa do filmu takpovediac dostal, vďaka scenáristke som nepochopil niektoré dôležité motivácie postáv. Prečo Robo znásilňuje študentky, keď zrejme môže ísť na dízu a nejaké mláďa si odchytiť, alebo klátiť učiteľský zbor? Ako to, že sa nebojí Leninho potenciálneho obvinenia a dokonca chodí k nim domov? Prečo Lena mlčí? Prečo nám to scenár neobjasní? Prečo by som si mal študovať o tom, čo žena cíti po takomto hroznom čine a nedozviem sa to po trištvrte hodine filmu, odohrávajúcej sa na psychiatrii? No a ak má niekto pocit, že Nvotová chce nejak riešiť sk zdravotníctvo, tak...no tak sa mýli.(3.7.2017)
-
Pri filmovaní scén so skupinovou terapiou vedeli čo sa bude diať iba herci, ktorí v scénach rozprávali. Predstavitelia ostatných pacientov nemali predstavu, ako sa budú terapie vyvíjať.
(slavo_held)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
V kinech
od:
silentname
"Špina" ma lákala od momentu čo som videl trailer. Ale nakoľko som v tom čase bol mimo, nestihol som film vidieť a dostal som sa k nemu až teraz. A môžem iba povedať, že mi je úprimne ľúto, že som sa k nemu nedostal skôr, lebo tento film by som na veľkom plátne maximálne ocenil. V prvom rade musím povedať, že práca s kamerou na tomto filme je absolútne vynikajúca. Často je pre nás silnejšie to čo nevidíme, než to čo reálne vidíme. A keď nám to potom film ukáže, zapracuje to ešte lepšie. Dialógy pôsobia veľmi autenticky a psychický boj, ktorým prechádza Lena je vynikajúco vykreslený. Je super, že film sa sústredí na ňu, jej boj a jej psychickú traumu. Dotvára to viac tú silu, ktorú tento film potrebuje. Okrem toho je pre mňa až desivé, že slovenské psychiatrické ústavy pôsobia ako miesta, kde je každému úplne jedno, ako sa osoby cítia, čo povedia a podobne, pretože jediné čo je dôležité je nadopovať ich liekmi, vymyť mozog a dať predstavu, že si vymýšľajú a vo svojej hlave si vyfabulovali rozprávky, ktoré im nikto nemôže uveriť, lebo sú vymyslené. Je to desivé a súčasne aj veľmi autentické. To je asi slovo, ktoré som si pri tomto filme vyslovoval najviac - "Autentické." Je to veľmi silný príbeh, ktorý nepotrebuje veľa postáv, no tie na ktoré sa sústredí absolútne skvele pracujú s prostredím a scenárom. Nie je to film, kde tínedžeri sa snažia rozprávať ako tínedžeri. Je to film, kde vidíme tínedžerov, ktorí skutočne rozprávajú ako tínedžeri. V tomto to film zvláda vynikajúco. Okrem toho aj využitie hudby vo filme je vynikajúce. Nie je tu veľa miest, kde je hudba, no miesta, ktoré si zvolia sú veľmi dobre zvážené a fungujú skvele. Celý čas po tom, čo som to dopozeral a aj počas sledovania som rozmýšľal, čo by som na filme vytkol a napadlo mi akurát, že je divné, že jazyk je celý čas taký tvrdý, no na začiatku padne úplne z nepochopiteľných dôvodov slovo "pipík." Neviem či to bolo v scenári, ale bije to do uší, keď si človek vypočuje zvyšok filmu a jazyk, ktorý obsahuje. A druhý drobný detail, ktorý vnímam je fakt, že je zvláštne, keď som mal pocit, že Anka Šišková chcela sama Roba svojej dcére dohodiť. Neviem. Možno za to môžu tie monológy, ktoré spolu s ním prehodí a následne monológy, keď nechá Lenu s ním v izbe, ale tá scénka bola na môj vkus trochu divná. Ale to sú skutočne detaily, kde sa snažím nájsť niečo, čo ma na filme rušilo, keď nad ním premýšľam po dopozeraní. Zvyšok filmu je podľa mňa vynikajúci. A je mi trošku ľúto, že tento rok sme skutočne mali na Slovensku dva vynikajúce filmy, ktoré nás mohli reprezentovať na Akadémii, no rozhodlo sa, že šancu dostane iný film. A hoci si myslím, že "Čiara" je dobrý film, nemám pocit, že by sa kvalitatívne chytal na to, čo nám ponúkli filmy "Špina" a "Nina". Ale to sú moje pocity. A nebudem Vám vyhovárať vaše názory ak ich so mnou nezdieľate. Ak ste tento film ešte nevideli, pozrite si ho. Určite ho oceníte. Hodnotenie: A(6.12.2017)
venca163
Je to sice těžce feminní film (mužský postavy neexistujou, nebo jsou záporný či pasivní), ale líbilo se mi téma a bylo to celkem dobře zpracovaný - na ty naše poměry ;). Nejlepší moderování při tom jejich léčebnym sezení ever - feny si tam div nevyškrábou oči a pani vychovatelka jim napíše černej puntík. Taky bylo dobrý, jak nechali Lenu prostě sedět v tom pokoji na posteli, potom, co se jí oběsila spoluvězeňkyně (ehm) na klice a právě ji odnesli zašitou ve futrálu. Aspoň, že ten zlej byl dostatečnej formát na to, že odbyl tu kurvičku, co se mu tak lacině předhazovala. Jeho trestem budiž činka na krku od týpka, co hrál retardéra už v Davidovi. Celkově to docela odsejpalo, jsem víceméně spokojenej (myslim, že jsem snad ani neusnul). A všichni povinně odevzdejte výsledky z falometrie. #kviff #stayŘikalaSiVoTo (75%)(6.7.2017)
hansel97
Silný a sugestivní filmový zážitek, který pro mě plně táhne výrazové herectví Dominiky Morávkové. Tu Leninu beznaděj fakt umí pouhým pohledem dotáhnout k dokonalosti a podkresluje tak celkový pocit z filmu. Pokud nebudu koukat jen na sociální důležitost filmu, tak mě trochu mrzí, že občas jako scénář dost zkratkuje a neobjasňuje důležité. I tak velmi silný debut, za který se Nvotová může chlubit.(21.1.2018)
Pepinec
Povedený vstup mladé holky mezi celovečeráky, o tom žádná. Jinak ale hnůj a hnus na to jen koukat. Nemám rád tuhle tematiku na plátně, protože se mi vždycky otvírá kudla v kapse. Tady obzvlášť, protože trest činkou je zatraceně málo. Obecně bych byl radši, kdyby (pokud se to vzájemně nevylučuje) se na to přestalo tolik ukazovat a o to víc se s tím začalo něco dělat. Poutavý film, zároveň ale jeden z mála, o kterém můžu s jistotou říct, že už ho fakt nikdy víc neuvidím.(9.5.2017)
Anderton
No, film a reakcie naňho vyvolávajú na Slovensku veľkú diskusiu, povedzme že nie tak mohutnú ako pri Únose, ale predsa. Proste keď Slováci idú raz za rok na sk film a ten je o niečom, tak to vyvolá diskusiu. O kvalite týchto diskusií nechcem diskutovať. Špina ma nakoniec príjemne prekvapila, ale skôr jej herci, ako scenáristka a režisérka. Vďaka hercom som sa do filmu takpovediac dostal, vďaka scenáristke som nepochopil niektoré dôležité motivácie postáv. Prečo Robo znásilňuje študentky, keď zrejme môže ísť na dízu a nejaké mláďa si odchytiť, alebo klátiť učiteľský zbor? Ako to, že sa nebojí Leninho potenciálneho obvinenia a dokonca chodí k nim domov? Prečo Lena mlčí? Prečo nám to scenár neobjasní? Prečo by som si mal študovať o tom, čo žena cíti po takomto hroznom čine a nedozviem sa to po trištvrte hodine filmu, odohrávajúcej sa na psychiatrii? No a ak má niekto pocit, že Nvotová chce nejak riešiť sk zdravotníctvo, tak...no tak sa mýli.(3.7.2017)