Zloději

Celkem příjemně přirozené a lidské. Dvě hodiny pouhé přirozenosti a lidskosti na mě ale byly možná trochu moc. Určitě to ale nabízí hodně námětů k zamyšlení a tak... Za mě velice solidních 6/10 (14.07.2019)

Je společná genetická informace základem rodiny? Padouch nebo hrdina... Nicméně tempo filmu mě poněkud minulo. (27.08.2021)

| Fuji Television Network | V chudobnej rodine sa bežne kradne a my sledujeme príbeh niekoľko postáv, ktoré to nemajú v živote ľahké, ale ktorým fandíte aj napriek nemorálnym rozhodnutiam, ktoré počas filmu urobia. Shoplifters je autentický ázíjsky art, na ktorý sa musíte trocha pripraviť, nakoľko veľa scén prídu na prvý pohľad nekoherentné, respektíve neprinášajú pocit uspokojenia, čo sa do dramaturgie filmu týka. Film sa uzavrie na emocionálnej nôte, subjektívne to na mňa ale nefungovalo, pretože minúty predtým mi natešenie z filmu nedokázali vykompenzovať. Viac TU. | Hodnotenie: 6/10 | (04.04.2023)

Vskutku výnimočné dielo po dosť dlhej dobe, ktoré ma po skončení rozobralo. Je pôsobivé ako dokáže Kore'eda čistou ľudskosťou a emočnou jemnosťou balancovať medzi smútkom a radosťou, nádejou a zúfalstvom, dojať a zároveň vyvolať úzkosť alebo dokonca úsmevný pocit. Dôkaz, že ide o jedného z najzručnejších japonských tvorcov súčasnosti. Dej sa z veľkej časti odohráva medzi stenami stiesneného priestoru domčeka, kde prevláda nastavenie vlastných morálnych hodnôt a pravidiel. Ani tentokrát nechýba symbolika mora, ku ktorému si celá rodina vyrazí na menší výlet. Myslím, že ide o jedinú scénu, kde ju máme možnosť vidieť spolu mimo obývaného priestranstva v exteriéri. Zlodeji si preto právom získali môj obdiv a srdce. Subtílny, osobitý, pokorný a zároveň mimoriadne komplexný triumf osobnejších rozmerov. Someone threw her away and we found her. 90% (04.10.2018)

prvni hodinu to vypadalo na klasicky sockopribeh co byl xkrat zfilmovan, tentokrat z japonska. jenze druha pulka ukazala, ze japonec to ma zase jinak. ARTarna jako prase. (14.04.2020)

Opäť vás pozdravujem z temnoty. Za rodinu zvyčajne považujeme pokrvných príbuzných, príbuzných, ktorí sú spojení manželstvom alebo adopciou, a tých smiešnych bratrancov a sesternice (niekedy "vzdialených"), ktorí sú podľa rodokmeňa údajne s nami príbuzní. Odborník na japonský film Hirokazu Kore-eda (LIKE FATHER LIKE SON, 2013) predstavuje príbeh, ktorý vás prinúti zamyslieť sa nad tým, či je najsilnejším spojením krv, srdce alebo peniaze. Najprv sme svedkami "otca" Osamu Shibata (hrá ho Lily Franky) a dospievajúceho "syna" Shota (Jyo Kairi) pri dobre koordinovanom manévri krádeže v miestnom obchode s potravinami. Cestou domov narazia na trasúce sa dieťa, možno štvor- alebo päťročné, ktoré rodičia zdanlivo opustili. Vezmú ju domov, aby ju zohriali a nakŕmili, a práve tu zistíme, že v malom byte žije viacgeneračná rodina. Túto rodinu ďalej tvoria "babička" Hatsue (vynikajúca Kirin Kiki), "matka/manželka" Nobuyo (Sakura Ando) a dospievajúca dcéra Aki (vychádzajúca hviezda Mayu Matsuoka). Keď rodina objaví známky zneužívania na malom dievčatku Yuri (Miyu Sasaki), rozhodne sa, že si ju ponechá - nejde ani tak o neformálnu adopciu, ako skôr o prijatie do klubu. Táto rodina žije v chudobe a útechu nachádza v príležitostných prácach a krádežiach v obchodoch. Zlé veci robia z nevyhnutnosti, v rámci akejsi zvrátenej "cti medzi zlodejmi". Od každého človeka bez ohľadu na vek sa očakáva, že prispeje do tímu. Najstaršia si zabezpečuje stály príjem prostredníctvom dôchodku svojho zosnulého bývalého manžela a podvodom z milosti od jeho druhej rodiny. Osamu a Nobuyo majú pravidelnú prácu na čiastočný úväzok, zatiaľ čo Aki pracuje v sexi chate. Šota si zdokonaľuje svoje zručnosti pri krádežiach v obchodoch a dokonca aj maličký Juri sa začína učiť tým, že ho pozoruje. Všetci prispievajú do niečoho, čo možno opísať ako pyramídovú schému drobných podvodov. Ako film postupuje, spoznávame každú z postáv a začíname sa o ne zaujímať... fandíme im, aby našli úspech. Scenárista a režisér Kore-eda nás vtiahne do deja jemnými scénami interakcie medzi postavami, z ktorých každá je ochotná obetovať sa pre druhú. Nastoľuje otázku, či voľba rodiny môže vytvoriť silnejšie puto ako tie pokrvné väzby. Zdá sa, že skutočne záleží na tom, kde cítime, že patríme, a kde nás prijímajú. Film získal Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes v roku 2018, a to pravdepodobne vďaka zdrvujúcemu a odbornému záverečnému aktu. V dramatickej zmene tónu sa odhalí skutočný charakter - na niektorých frontoch je to šokujúce odhalenie, na iných plne očakávané. Každý člen rodiny má svoju minulosť, ktorá sa pomaly odvíja počas prvých dvoch aktov, a potom nás náhle udrie do hlavy, keď sa film blíži k záveru. Po tomto filme sa dá diskutovať o mnohých sociálnych aspektoch vrátane toho, ako systém starostlivosti o deti (zdanlivo bez ohľadu na krajinu) niekedy pracuje proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, a to aj pri tých najlepších úmysloch. Toto je film, ktorý vás chytí za srdce a potom sa vás na chvíľu drží. (11.07.2023)

Velmi smutný film a hezký příběh (23.10.2018)

Naturalistický film o chudobnejšej časti populácie Japonska, o tom, že rodina nie sú iba pokrvné putá ale niečo, čo jednotlivci zdieľajú spoločne. Film postupne odkrýva tajomstvá tejto „rodiny“ a ukazuje, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Majstrovská surovosť, úprimnosť, atmosféra. 8/10 (30.10.2018)

Rozhárané dění uvnitř "rodiny" žijící na pokraji společnosti vyžaduje trpělivost diváka, teprve poslední čtvrtina má katarzní průběh, kdy se osvětlí vztahy a osudy jednotlivců. Tvůrci lze vytknout jistou idealizaci soužití jeho postav oproti životu těch normálních. (25.02.2019)

Po delší době půjdu zase jednou proti davu. Přestože asijská kultura mi není nikterak blízká, šel jsem do tohohle filmu s tím, že to i tak bude filmový zážitek. Vysoké hodnocení, řada ocenění, dle stručného popisu jsem nepochyboval o tom, že se jedná o zajímavé téma... ale u mě to prostě nezafungovalo. První hodinu jsem se krutě nudil, kdy jsem uvažoval, zda má cenu sledovat dále. Dialogy mě nebavily, postavy mě nebavily. Pak jsem půl hodiny byl v naději, že by alespoň závěr mohl být zajímavý. Ale ne.. prostě ne. >| (24.03.2020)

Bolestný príbeh z Japonska, o jednej skupine ľudí „na ulici“, ktorí sa živili väčšinou krádežami. Dej je pretkaní zúfalstvom i vzájomnou pomocou, nenávisťou i blíženeckou láskou, klamstvom a miestami i perverznosťou. Jedna vec vo filme je zarážajúca: ľudia, žijúci na okraji spoločnosti (napr. bezdomovci, zlodeji) niekedy dokážu pomôcť cudzím ľudom viac (v tomto prípade malej Lin), ako ľudia z ich vlastnej rodiny, žijúci v normálnych, komfortných podmienkach. (09.10.2020)

Režisér Hirokazu Kore-eda ponúka divákovi vo svojom filme z roku 2018 iný pohľad na japonskú spoločnosť, než na aký môže byť západný človek zvyknutý. Príbeh "rodiny" Shibatovcov je totiž sociálnou sondou na jej samotný okraj, na ktorom ľudia prežívajú takpovediac "z ruky do úst", čo ich núti zachádzať až do takých extrémov, akými je napríklad kradnutie. A aby toho nebolo málo, ujímajú sa ešte aj malej Yuri (Miyu Sasaki), o ktorú jej skutoční rodičia javia minimálny záujem. Kore-eda sa touto drámou snaží dokázať, že to, čo v skutočnosti tvorí rodinu, nemusí byť nutne iba krv. A darí sa mu to vskutku znamenite. Film stavia predovšetkým na sile hereckých výkonov hlavných protagonistov (alebo antagonistov, v závislosti od diváckeho uhla pohľadu), pričom každý z nich predstavuje charakterovo jedinečný typ, hľadajúc spôsoby, ako v ich spoločnej situácii jeden druhému pomôcť. Chémia, ktorá medzi nimi funguje, postupne posúva príbeh vpred, pričom kúsok po kúsku odhaľuje skutočnosti, ktoré pred divákom vytvárajú celistvý obraz o "Shibatovcoch" a ich živote. Dejová výstavba má v dvojhodinovej minutáži veľmi dobré tempo, ktoré nie je zbytočne rýchle ani pomalé. Jedinú výhradu v tomto smere možno vzniesť voči samotnému záveru po príbehovom vyvrcholení, ktorý síce predstavuje v celkovom kontexte dôležitý dodatok, ale cítiť z neho akési naťahovanie času. Keď už je reč o závere filmu, ten ponúka nie úplne plot twist, ale minimálne veľmi zaujímavé príbehové rozuzlenie, ukazujúce skutočné vzťahy medzi ľuďmi, ktorí spolu žili pod jednou strechou. Zaujímavé je, že uhol s "únosom" Yuri sa síce môže na prvý pohľad zdať ako príbehovo nosný, ale v skutočnosti je iba akýmsi doplnením celku, od ktorého sa dej na začiatku odráža a na konci ho uzatvára. Manbiki kazoku nie je rodinným filmom o rodine, ale drámou o "rodine". Takisto je aj kvalitným dielom, ktorým je Kore-eda jednoznačne schopný zaujať diváka. Výraznými stránkami, vďaka ktorým má snímka svoju silu, sú predovšetkým herecké obsadenie, sociálny aspekt a možnosť nahliadnutia na stránku japonskej spoločnosti, ktorá je pred svetom bežne skrytá. (22.07.2022)

Kore'eda točí pro trpělivého diváka. Vyplatí se poddat se tempu a užít si příběh a skvěle civilní herecké výkony. (03.05.2019)

Kto lásku naozaj potrebuje, ten si ju nájde bez ohľadu na jej formu. A s nečakaným, roztomilým pojednaním o vine v závere! Predvoj oscarového Parazita ponúka pohľad na chudobnú rodinu z okraju spoločnosti v lepšom svetle, než sa dá uveriť, teda paradoxne presný opak Parazita, ktorý ju podáva v horšom. (10.10.2020)

Zlodeji je predovšetkym film o rodine.Film sleduje skupinu ludi žijucich v chudobnej časti Tokia ,ktori žiju v tiesnenych podmienkach.Tuto nezvyčajnu rodinu tvoria babička,jej vnučka Aki,Osama a Nobuju ktori tvoria par a asi 10-ročny chlapec Sota.Ten spolu s "otcom" travi svoje dni kradežami v potravinach.Cosko sa k nim prida male dievčatko Yuri o ktoru jej krkavčia matka nejavy velky zaujem a doma musela čelit a tyraniu zo strany otca.Z väčšej časti su všetci štastni.Na vylete si babička všimne že jej nohy su už zostarnute a zakryje ich pieskom.Iluzia nebude trvat večne,ale ponuka aspon kratky komfort.Rovnako ako tato rodina.Ziadny sučasny japonsky režiser nepreskumava rodinu hlbšie ako Koreeda. (14.03.2019)

Redefinice rodiny jako společenství lidí, které si můžeme zvolit, a kde je všem členům spolu dobře. Domov, který zde vytvořili doslova na hromádce, je spojen hlavně dobrým srdcem. V druhém plánu je pak už vedlejší, ze se jedná o lidi na okraji společnosti moderního Japonska - myšlenkově je to příběh univerzální, ale také příjemně nejednoznačný. Za to, jak nestranně, extrémně citlivě a civilně je to natočeno, musím udělit pátou hvězdu. (21.02.2020)

X (26.02.2024)

tento film mal skončiť asi o polhodinu skôr a bol by výborný. tých šesť citovo vydieračských a zle natočených koncov mu naozaj nebolo treba, len čo sa zbytočne domotal sám do seba a skomplikoval na úkor celkového vyznenia - všetky informácie odtiaľ sa dali hravo prepašovať do deja pred zatknutím. ale chápem všetky festivalové pohonky - je to predsa len japonská socdráma. a boli cecky. (30.09.2018)

Málokdy dostanu víc, než očekávám. Lehké, krásné, uvěřitelné drama. (12.03.2019)

Japonská kinematografia sa pochlapila. Výborne zrežírovaný scenár, skvelá hudba, kamera, výprava, kostýmy a čo bolo najpodstatnejšie, veľmi prirodzene herecky zahrané. Aj keď trošku roztiahnutá, ale slušná dráma, kde sa nestrieľalo, nevraždilo, nesmilnilo, ponúka hlboký zážitok a hodnotne pútavý dej, kde opäť malá postava Lin pôsobila, ako čerešnička na torte, navyše s veľmi pôsobivým záverom. Pre akčákov nič moc, ale ostatným sa oplatí k tomu zasadnúť. (23.08.2019)