Bosonohá komtesa

Velmi osudový film, který se k mému milému překvapení vyvíjel celou dobu jinak, než jsem podle obvyklých klišé čekala. Dlouho jsem si kladla otázku, jestli by Maria byla šťastnější, kdyby zůstala v Madridu a ještě stále to nevím. K nepopiratelným kladům filmu patří, že z Humphreyho Bogarta to charisma přímo sálá a Avu Gardner jsem nikdy neviděla krásnější. (20.05.2007)

Zo seňority Márii Vargas, tanečnice z Madridu sa stáva hollywoodska DIVA Mária d'Amata, po tom, ako uspela na kamerových skúškach v Ríme, kedy sa jej neustále dvoril filmový producent Kirk Edwards, ktorého čochvíľa pokorí bohatý finančník, čo má mimochodom Južnú Ameriku precestovanú v malíčku, čiže Alberto Bravano, ale ten je tak nevychovaný, že ho onedlho prefacká i smelý Gróf Vincenzo Torlato-Favrini, aby sa nakoniec z «Mariši» stala ešte aj na chvíľu grófka-Torlato-Favrini, ale to už zachádzam priďaleko, a tak treba ísť až na samý začiatok, keď sa schyľuje k pohrebu, počas ktorého leje, ako z krhly. Týka sa Márii, no nepoviem vám, ako zomrela a prečo ? To sa dozviete až na konci, kedy všetko do seba zapadá, ako ozubené koliesko do hodín. Predtým uvidíte na vlastne oči ucelenú retrospektívu, nadhľad späť, kde sa zoznamujete so všetkými udalosťami pekne poporiadku... _Patrí sa taktiež spomenúť ústrednú postavu filmového režiséra a scenáristu v jednej osobe, Harryho Dawesa, ktorý raz zavítal do klubu spolu s manažérom Oscarom Muldoonom a s citovaným producentom, kde sa prišli pozrieť, ako fantasticky Mária tancuje, no bohužiaľ, akurát dotancovala, nachádza sa v šatni, kam ju príde osloviť, najprv večne sa potiaci Oscar, o malý moment neskôr aj Harry, vďaka čomu sa rozpína Mankiewiczov príbeh, ktorý je až príliš technicolorovo do seba zahľadený pôsobivou kompozíciou Jacka Cardiffa, než aby ma poriadne niečím upútal. Legendárny Bogie na seba tentokrát nestrháva extra veľku pozornosť, prenecháva to najmä druhým, iným pánom na holenie, najmä Edmond O'Brien si svoju rolu narámne perfekcionisticky užíva ! Až miestami zatieňuje i celý zvyšný, herecký ansámbel, kde i napriek tomu, že Bogart s Gardnerovou stelesňujú režiséra/herečku (tanečnicu), tak ani jediný krát som ich nevidel priamo v akcii, na pľaci, ba áno, Mária mi predsa aspoň trochu zatancovala, a to pred početným, kočovným obyvateľstvom, ktoré vyplazovalo jazyky až na samú zem, až tak to bolo vzrušujúce, asi vôbec najlepšia sekvencia z filmu, ktorý ma inak väčšinou strašne nudil, že viac ako dve hodiny boli naozaj už vskutku dosť dlhé a neúnosné ! Od tvorcu-Všetko o Eve, som asi čakal trochu viac, a preto sa skôr dostavilo určité sklamanie, akési rozporuplné dojmy mám... (30.01.2020)

I když je snímek barevný, ve skutečnosti je to celkem klasické noir, navíc šmrncnuté vyprávěcím stylem "Občana Kana". Humphrey Bogart je prostě úchvatný a nemohl jsem z něj spustit oči. Ale není to pouze on, díky komu je snímek skutečně parádní tajemnou a emotivní jízdou, a to vlastně až dokonce. Velmi dobře zrežírované. (09.12.2014)

Velmi dobrá dvojice Humphrey Bogart a Ava Gardner. Ale celý ten film byl skoro až pitomě naivní. To neustálé toužení popelky po princi... Sakra, tak se seber a někam vypadni! To jsem si často říkal. A co si jako předstvoval ten stupidní hrabě? Fakt idiot, který zasloužil kulku, což měl Humphrey udělat. (19.11.2007)

Citizen Kane mi pripadal ako príbeh o nesympatickom a možno trochu málo zaujímavom (v tom romantickom filmovom ponímaní) hrdinovi. Toto bol pre zmenu príbeh o veľmi sympatickej ale nevýraznej hrdinke (ktorá mala IBA to romantické filmové čaro). Občas som mal pocit, že natoľko nevýraznej, až nie je hodna filmového spracovania. Čiže to k čomu smerujem je slabá zápletka. Možno je chyba práve v tom spracovaní. ONA bola herečka, tak ju však nezobrazovali. ON bol jej režisér a scenárista, to o sebe ale len tvrdil. ONI mali nadštandardný vzťah, to nám bolo tiež iba povedané. Nemali sme možnosť vidieť ako sa to vyvíjalo. No v scenári pre rozprávača bolo zahrnutých množstvo pekných myšlienok, ktoré sa možno snažili zakryť skutočnosť, že bez toho by nám film nemal moc čo ponúknuť. Rovnakú funkciu zastával asi aj spôsob natočenia, kedy sa nám na začiatku predostrel koniec a potom sa k nemu smerovalo. Táto metóda bola už ale klišé možno aj vtedy. (01.03.2013)