POMO

Otrocky skopírovaný zlepenec dejových zvratov z Texaských masakrov, primárne postavený na premise biedneho Hostelu. A k tomu zmutované deti v pivniciach a liečenie si francúzskeho historického komplexu z rivality s Nemeckom. Drsná mäsiarina s postavami na našej strane, ktoré sú nám ukradnuté, a postavami na druhej strane, ktoré nevyvolávajú zdesenie, ale rozpaky.

Untraceable je maximum, aké mohol veľmi dobrý žánrový remeselník Gregory Hoblit dostať z tak tuctovej a nenápaditej scenáristickej predlohy. Konvenčný mainstreamový kriminálny thriller, upgradnutý krutosťou nízkorozpočtovej fan-based morbídnej zábavy série Saw. Diane Lane je cool, napätie (obzvlášť vo finále) funguje. Pri nulových očakávaniach film nemá čím sklamať.

Príjemná oddychovka, ktorá v amerických kinách zaslúžene zožala väčší úspech, než na aký aspirovala. Produkčne skromnejšia verzia dobrodružstiev partičky Dannyho Oceana, prekypujúca mladíckou sviežosťou, klipovitým strihom navlečeným na cool pesničkový soundtrack, dobre napísanými i zahranými postavami a nejakou tou zdravou moralitkou k tomu. Malý film na nemalé tri hviezdy.

Tvorcom nešlo o oslovenie masy akciou ani tradičným thrillerovým napätím, ale film poňali ako minimalistickú komornú drámu o pocitoch dvoch milujúcich sa, nečakane odlúčených ľudí. Pekný film o celoživotnej láske a odpúšťaní, stojaci na troch výborných hereckých výkonoch a uvedomelej, múdrej réžii.

Žltovlasá Franka Potente v kvetinkovaných žltých šatočkách behá v tuneloch londýnskeho metra a miesto randenia s Georgeom Clooneym, na ktoré mala namierené, randí s odporne zdeformovaným ľudským mutantom, bažiacim si v znásilňovaní žien na gynekologickom kresle veľkopu ostrou mačetou. Christopher Smith nedokáže vytvoriť ani náznak tiesnivej atmosféry prostredia, akú vytvoril John Landis v pár minutách jeho Amerického vlkolaka v Londýne (1981); a prvé divácke emócie prichádzajú až nástupom hnusu a brutality. Takže podobný smutný prípad ako nové Texaské masakre, v ktorých sme aspoň na tieto „vďačné“ divácke emócie nemuseli čakať celé prvé dve tretiny filmu.

Výborné intro, slušný zvyšok - s výnimkou posledných 10 minút, ktoré to celé načisto pochovajú. „Dospeli sme do veku, kedy nám osud berie to, čím nás kedysi obdaroval.“ Vesmír Indiany Jonesa sa síce nikdy nebral príliš vážne a jeho možnosti sú veľké, ale nie sú nekonečné a isté veci sa v ňom objaviť naozaj nemuseli. Koho tu stretneme nabudúce? Mulder so Scullyovou už klepú na dvere… kto im otvorí? Čiernovlasá, plochá Irina - She Wolf of the CCCP? Štvrtý Indy je žánrovo cross-overový úlet s prepáleným popkultúrnym presahom a priemerným záporákom (jediná silnejšia chvilka Cate Blanchett je hláška "Bojuješ ako mladík...". Žeby vizionári, ktorí kedysi určovali smer, strácali súdnosť? ___ Spielberg ma tentoraz "potešil" rovnako ako nedávno Peter Jackson s jeho King Kongom. Tie filmy majú rovnako úžasné mega-parametre, ale nemajú šancu stať sa filmovou klasikou.

Obstojná, vkusná romantická záležitosť podľa najosvedčenejšieho receptu, ktorú robí „inou“ iba fakt, že o naplnenú lásku v nej usilujú dve lezbičky. Krajšie lezbičky než vidíte v pornofilmoch.

Štýlová, silne neamerická, neodolateľne nekorektná, ultra drzá gangsterka, úchvatne sa pohrávajúca s balancom medzi tragickými slzami a hlasitým smiechom. Niet divu, že je Martin McDonagh divadelný režisér. Jeho zastrčené belgické mestečko je iba provizórnou kulisou pre parádne rozohranú charakterovú partiu morálne pokryvených pošukov v podaní fajnšmekersky si to všetko užívajúcich hercov v pre nich nie úplne typických rolách. Povinnosť pre fanúšikov tarantinoviek, ritchieoviek a mojej obľúbenej Sexy Beast. Nebyť jej záporáka Dona Logana v podaní geniálneho Bena Kingsleyho, Ralph Fiennes by si tu nestrihol svoju najlepšiu postavu od Amona Goetheho. Zaslúžený potenciál dlhodobého kultového statusu.

Po Derailed ďalší chytrý námet, zazdený nie až tak chytrým režisérom. Weinstein Bros. opať šetria na režisérovi a myslia si, že k tomu aby urobili dieru do sveta, im stačí zaujímavý scenár a dobré herecké obsadenie. A opäť končia niekde na hranici medzi kino prepadákom a DVD releasom. Awake má osobitú atmosféru, čo je fajn, a Hayden Christensen už zahral aj horšie, no „veľké zvraty“, meniace význam predošlého deja, sú rovnako ako v Derailed rozpačité, a čo je ešte horšie, miestami predvídateľné. Čím menej amerických tuctových thrillerov ste videli a čím viacej piva si pred Awake dáte, tým menší s ním bude mať problém.

Schematicky a dramaturgicky jednoduchý dokument, pozostávajúci z rozhovorov, s horolezcami prestrihávaných videami z ich cesty. Ako fandu do problematiky ma ale potešil práve množstvom týchto videí, skrz ktoré sa postupne dostávame až hore. V iných dokumentoch sú totiž tieto originál zábery iba sporadickým bonbónikom, nie ich pilierom. A pobavil ma jeden z týpkov, ktorý výstup na K2 definoval cca slovami: “Je to ako liezť v Tatrách, len sa tam horšie dýcha a všetko je to tri krát dlhšie a namáhavejšie.”