Atentát na Heydricha - Príbeh Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša

Musím sa priznať, že tematika WW2 celkovo ma veľmi zaujíma a vždy ma zaujímala. Konkrétne operácia Anthropoid je pre mňa natoľko výnimočná, že som dlhé obdobie študovala zákutia tohto činu, mám prečítaných stovky článkov, videla som veľa filmov (lepšie i horšie spracovaných), dokumentárnych reportáží, aj kníh. Konkrétne tento počin od Veroniky Homolovej- Tóthovej hodnotím ako veľmi vydarený. Je autorkou aj pre mňa skvelej knihy - Mama milovala Gabčíka (2018), ktorú naozaj doporučujem, podrobne sú tam rozpísané fakty a reálne skutočnosti, doprevádzané autentickými fotkami hrdinov. Ak sa zaujímate o túto tematiku a napr. máte o nej ešte len chabé informácie, tento dokument Vám poskytne všetky potrebné informácie. Od začiatku sa venuje osudom dvoch hlavných hrdinov, ako vyrastali, kde vyrastali, ako sa vyvíjal ich vojenský výcvik, až po samotný zoskok v protektoráte (ich vlasti) a následné udalosti až po atentát a neskoršie ukrývanie. V dokumente je nám poskytnutá aj hraná rekonštrukcia celého priebehu atentátu až po samotný posledný boj v krypte, aby si divák vedel skutočnosti lepšie predstaviť. Dokument obsahuje aj skutočné fotky parašutistov tak, ako boli zachytení po smrti, aj novoobjavené zábery z Londýna, tesne pred ich letom do protektorátu. Celý dokument komentujú napr. aj praneter samotného Vladimíra Gabčíka, či odborníci na Heydrichádu - bádatelia, historici a archivári, ktorí sa touto témou zaoberajú desiatky rokov, napr. Jaroslav Čvančara, Eduard Stehlík, či Vojtech Šustek. Cez nich sa potom konkrétne môžete dopracovať k oveľa podrobnejším informáciám, ak Vás táto tematika zaujíma tak, ako napr. mňa. (23.01.2019)

Dobrý dokument, ktorý prináša veľa informácií nielen ako fakty, ale aj populárnou formou s hranými časťami. Tie nie sú pridané nasilu, ale vhodne dopĺňajú komentár a archívne fotogtafie a dokumenty. Rozsiahlo je rozobratá príprava atentátu aj jeho následky až po záverený boj v krypte, kde sa skupina dlhý čas skrývala. Možno bolo tej akcie so streľbou ku koncu až príliš na dokument. Škoda toho veľmi zlého zvuku v niektorých pasážach. (29.05.2015)

Dnes už kolem drnčí jen tramvaje a jezdí auta. Už si asi málokdo vzpomene na oběti nacistické okupace. Byl jsem zvědav, jak se tento dokument vypořádal s historickou látkou. Protože věci kolem atentátu na říšského protektora Reinharda Heydricha mě zajímají. Poněvadž každoročně se alespoň jednou vracím ke kostelu sv. Cyrila a Metoděje v Praze podívat. Na místa, kde se tehdy v podzemí kostela bránilo uvnitř kamenného chladu urputně sedm československých parašutistů, i když věděli, že je to marné. Nutno říci, že se zde v podstatě jedná o téměř všeobecně známá fakta. Nicméně bych měl malou výtku k natáčení. Možná by bylo vhodnější, když jde o práci s fakty, kdyby naši milí slovenští přátelé hrané dobové scény z Prahy filmovali přímo na autentických místech. Pochopitelně specifické archivní záběry a písemné dokumenty byly hodně zajímavé. Přesto všechno zůstává v atentátu na Heydricha stále několik nezodpovězených otázek. Pro příklad uvedu. Dodnes nikdo přesně neví, kolik parašutistů se vlastně atentátu na Heydricha přímo nebo nepřímo podílelo. Film jako připomínka o statečných lidech, kteří byli ochotni nasadit svůj život v akci, se neminula zamýšleným účinkem. Poctivě zpracováno. (13.03.2016)

Ak by Slováci a Česi natočili na základe tohto dokumentu celovečerný film s kvalitnými hercami a rozumným režisérom, tak ma "Československo" vojnový film par excellence. Vynikajúci dokument a na slovenské pomery až netradičný. Veľa hraných scén, ktoré priblížili divákovi reálie z vojnových čias. Musím sa priznať, že aj keď som mal osudy oboch výsadkárov a operáciu Anthropoid detailne načítané, aj tak som sa dozvedel ďalšie nové informácie. Páčilo sa mi, že slovenskí tvorcovia to zobrali pekne od podlahy a podali výklad od úplného začiatku. Teda od samotných príprav atentátnikov, cez tragický a hrdinský koniec, až k udalostiam, ktoré nasledovali po atentáte. Zaznelo mnoho informácií, dá sa povedať, že spoza opony, o ktorých široká verejnosť nevie. Aj preto je tento film v slovenskej vojnovej dokumentaristke výnimočný. (29.05.2015)

Atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha bol jedným z najväčších odbojových činov 2. svetovej vojny. Likvidáciu tretieho muža Ríše vykonali dvaja vojaci – Slovák a Čech. Po atentáte sa im napriek obrovskej snahe gestapa darilo takmer mesiac skrývať. Nakoniec ich zradili vlastní. Karel Čurda: 13. júna poslal na policajnú stanicu v Benešove udanie, ktoré zostalo bez odozvy, a tak 16. júna vyrazil do Prahy vyhľadať spolubojovníkov, ktorých v krycom byte nenašiel. Odišiel na gestapo, ktorému poskytol zásadné informácie pre odhalenie atentátnikov ukrývajúcich sa v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda. Neúspešne sa pokúsil o samovraždu. Neskôr mu bola vyplatená odmena pol milióna ríšskych mariek. Keď skončila vojna sa 15.5.1945 prihlásil na policajnej stanici v Manětine, bol zatknutý a odsúdený k trestu smrti a 29.4.1947 o 11,45 hodine obesený v Pankráckej väznici. Odmietol požiadať o milosť, manželka so synom ušli do Rakúska. Cynizmus Čurdu je zrejmý aj z jeho odpovedi predsedovi senátu, ktorý sa ho pýtal, ako mohol zradiť svojich spolubojovníkov a jeho odpoveď hovorí za všetko „ Za milión mariek by ste to pán predseda urobil taktiež“ Viliam Gerik: 4. apríla 1942 sa prihlásil na Policajnom riaditeľstve v Prahe, odkiaľ bol okamžite odovzdaný pražskej úradovni gestapa. Gestapu poskytol informácie o zložení skupiny Zinc aj skupiny Out Distance. Prezradil tiež úkryt vysielacích staníc na Slovensku. Gerik predpokladal, že ako Slovák bude vydaný úradom Slovenského štátu, to sa ale nestalo a Gerik sa stal konfidentom gestapa. Udal takmer všetky osoby, ktoré mu poskytli pomoc. Po identifikácii tiel z krypty mu bola vyplatená odmena. Neskôr sa snažil ukončiť spoluprácu s gestapom, bol odhalený a 6.4.1943 zatknutý a uväznený v Pankráci, neskôr v Terezíne a odtiaľ do koncentračného tábora Dachau, ktorý bol 29.4.1945 oslobodený americkou armádou. Po príchode do Československa bol zatknutý a uväznený na Hradčanoch. Odtiaľ sa mu podarilo utiecť ale bol znova zadržaný a 29.4.1947 uznaný vinný za vojenskú zradu a odsúdený Mimoriadnym ľudovým súdom k smrti. A o 11,45 hodine bol popravený obesením. Atentát mal mimoriadny politický význam, bol signálom že si veľmoci uvedomujú svoj omyl pri podpise Mníchovskej zmluvy. Svedčí o tom aj filmársky záujem o atentát (všetky filmy mám vo svojej zbierke). Prvé dva filmy boli natočené už v roku 1943 I kati umierajú a Hitlerov kat a ďalšie Atentát, 1964, Operácia Daybreak, 1975, Lidice, 2010, okrajovo vo filmoch Sokolovo, 1974; Vyšší princíp, 1960; Protektor, 2009; Operácia Silver A, 2007 a 10. diel seriálu Hitlerovi bodyguardi z roku 2008. (25.06.2015)