Bony a klid

Frankie Goes to Czechoslovakia. Značně nevyvážený zážitek, který žongluje povedeně mrazivou atmosféru '80s Prahy, rozpačitou kameru, úděsný hudební střih, nepříliš zvládnutý průběh narace a poměrně záživný konec. Rozhodně stojí za to, mu tu hoďku a půl věnovat. Napravit si posléze náladu něčím jiným ale považuju za nutnost. (05.10.2014)

"Bony, bony, chcete bony?..." Tú dobu som zažil a ako píše Big Bear mnohí z tej bandy sa pekne nabalili. Lenže po pár rokoch sa z nich stali chudáci, pretože všetky prachy vrazili do vecí, ktoré majú krátku životnosť a v podstate nemali hodnotu. Video a farebná telka vtedy stály úplne neuveriteľné prachy, vzhľadom na vtedajší priemerný mesačný plat.(okolo 1500-2000Kčs). Kvalitný tv alebo video okolo 20-30 000 Kčs , fakt šialené... V. Olmer dokázal zaznamenať dobu tak, že to vyzerá ako priamy prenos. Je jedno či sme v Prahe alebo Košiciach, tu to bolo presne také isté. O. Soukup dodal skvelý hudobný mix, skladby tu dobre zapadli a najcennejšou zložkou je atmosféra. Tú už umelo ťažko navodiť. Do Tuzexu som chodil obdivovať mašiny, o ktorých sme vtedy iba snívali... Pamätám ako dnes, keď sme kupovali bony a starý čiernobiely tv sme vymenili za novinku od Tesly s diaľkovým ovládačom! Vtedy presne 16 000 Kčs. O pár rokov neskôr videoprehrávač Toshiba... No a potom dlho nič, iba som chodil, obdivoval a počúval : "Bony, nechcete bony?...A co vlastne chcete?..." 80%. (31.12.2014)

Keď tu niekto spomína teror v podobe piesne Relax a jej porovnanie s Bethovenom v Mechanickom pomaranči, tak ja som si spomenul na jeden špionážny triler s Benom Kinsleym, kde jeho agent musel jesť niekoľko týždňov ovsené vločky, aby sa mu sprotivili. Takže relax a ani Power of love už nikdy v živote....Je to škoda, asi chceli byť John s Olmerom veľmi cool, pretože ostatné zložky sú úplne v poriadku, predovšetkým ma potešila vynaliezavá kamera a nemal som žiaden problém ani s príbehom. Samozrejme, že nemuselo byť všetko narafičené, záverečný zvrat, respektíve odhalenie si mohli tvorcovia odpustiť, ale na svoju dobu sa jedná o veľmi vydarený podvodnícky triler, ktorý je pozerateľný aj dnes a v porovnaní s tým, čo Olmer začal točiť po páde režimu, je to vlastne malý zázrak. (15.04.2013)

"Lesby nebo s negrama?" "Milé děti, protože jste všichni zlobily, tak jděte do prdele." "Taky to s tebou dělala jenom v tričku?" Výsledná 1 * je rozhodně jen za poměrně zábavné šablony zahrané Pepou Nedorostem (vycházející hvězdy konce 80. let, jehož první tři filmy jsou absurdní kombinací Pěstí ve tmě, Anděl svádí ďábla a Bonů) a Tomášem Hanákem (kerý si podobně efektivně zahrál hned příští rok v Kopytem sem, kopytem tam). Veškeré ostatní mínusy jsou za celovečerní podkres z tehdy už poměrně staré desky Welcome to the Pleasuredome (1984) skupiny Frankie Goes To Hollywood, jejíž hlavní hity Relax a The Power of Love už doufám nikdy neuslyším. Takové nadužívání nebylo šťastným řešením. Konečně aktuální album Liverpool (1986) by asi jen tak za kačku nepustili, a to ani do filmu ze socialistického bloku. (03.10.2009)

Víta Olmera považujem za čarodejníka, ktorý peniaze producentov aj bez čarodejníckej paličky premieňa na mizerné filmy. Malou výnimkou je Jako jed, ale tam k tomu prispel Zdeněk Svěrák. Bony a klid je trápnym pokusom nakrútiť niečo zo súčasnosti a jej prejavom v marginalizovaných komunitách. Samozrejme, že v jeho podaní je výsledkom klišé a gýč ako vyšitý. Olmer nezobrazuje skutočnosť, ale jej odraz vo vlastnej hlave. Aj keby som mal byť sám, ja o tento obraz nestojím. (08.08.2020)