Before Tonight Is Over
Režie:
Peter SolanScénář:
Tibor VichtaHrají:
Jana Gýrová, Jitka Zelenohorská, Stanislav Dančiak, Marián Labuda st., Július Pántik, Valentina Thielová, Vlado Durdík st., Erna Suchánová, Viliam Polónyi (více)Obsahy(1)
Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (72)
Ja som ledva čakal kým sa skončí tento film. Nikdy som nemal rád filmy, ktoré boli o ničom. Jedno pozretie bolo pre mňa hotovým utrpením. Asi nemám pochopenie pre novú vlnu ale toto obdobie sa vyznačovalo tým, že sa točilo dosť filmov, ktoré nemali nijaký dej. A sledovať film, ktorý je nemastný neslaný, takmer bez príbehu... na to v živote nemám dosť času. ()
Gyrova a Zelenohorska byly hezky holky, o tom zadna... ale co to melo byt jako za film? Pro me zbytecne. ()
Jedna noc v bare pod vedením Petra Solana. Dve dievčatá si sporia peniažky, aby si mohli užiť pár dní na horách. V noci v bare sa stretnú s realitou. Dančiak, Labuda sú výborný, ale najlepšia postavička je Pántik. Ten chlap chce vedieť, ako je to keď má niekto peniaze, tak prepije výplaty spolupracovníkov. Jeho famózna hra na trúbku, to je zážitok- neprekonateľné C. Film je o vykreslení charakterov, ľudí z baru. No zabudol som na zájazd starých ľudí, ktorí sa prišli pozrieť, ako sa tancuje v bare. Peter Solan je určite jeden z najlepších slovenských režisérov, tento film sa mu vydaril.....85%. ()
Dančiakovi i Labudovi role dobře sedí. Labuda teda působí celkem slizky, ale v rámce role OK. Pántik potvrzuje svoje herecké mistrovství. Film je velmi dobrým na Slovensku natočeným a slovensky mluveným zástupcem nové vlny. ()
4,5 Skvelá psychologická dráma, ktorej ústredným motívom je ľudská márnivosť. Pri jej sledovaní nezainteresovaného diváka ani nenapadne, že vznikol v skromných slovenských podmienkach, kvalitou totiž pripomína skôr špičkové drámy danej doby z Francúzska, či Talianska. Pritom Petra Solana objavujem až teraz, v poslednej dobe. Po filme Boxer a smrť je toto už jeho druhý špičkový film, ktorý som videl. Je to komorná dráma s kritickou psychologickou štúdiou spoločnosti, odohrávajúca sa v jednej miestnosti. No a to je jasný znak majstrovstva tvorcov, že sa im na tak malom priestore podarilo rozohrať tak skvelú drámu. Jej silou sú najmä úžasne civilné herecké výkony (Pántik, Labuda, Dančiak, Zelenohorská). Je pozoruhodné, aké to je diametrálne odlišné od vtedajšej väčšinovej československej produkcie, plnej spoločensky uvedomelých hrdinov s patetickým chovaním. Naopak, v tomto diele vystupujú obyčajní ľudia so svojimi malichernými túžbami, vrcholné atribúty diela sú autentickosť, prirodzenosť, civilnosť. Preto spomínaná väčšinová tvorba je už dnes zapadnutá prachom, kdežto toto dielo je nanajvýš nadčasové. ()
Určitě velmi zajímavý film, který ukázal různorodost povahových vlastností hostů v restauraci jednoho tatranského hotelu během jednoho večera a noci. Začínající Marián Labuda s již tehdy skvělým Stano Dančiakem (člověk si musí připomenout, jakou skvělou generaci mladých herců tehdy Slovensko mělo), výborná etuda mého oblíbeného Júlia Pántika, vedle nich ne příliš známé hvězdičky českého filmu Jana Gýrová a Jitka Zelenohorská... Jeden grand, který uhostil návštěvníky zpronevěřenými výplatami... Klasický německý turista, toužící po erotické noci... Poněkud neohrabaný mrňous, který tuto neohrabanost léčí darovaným koňakem Napoleonem... A Stano, který se snažtí vystupovat suverénně, ale také se mu to příliš nedaří, takže nad vším vládne rozum (výborný výkon Jitky Zelenohorské) české slečny, která s kamarádkou za rok uspořila na zimní dovolenou v Tatrách... A pak ovšem zlepšovatel, který pro restauraci zhotovil světelnou zeměkouli. A dva starší manželé, kteří prožívají zármutek nad svatbou svého syna. Krásná společnost, akorát žádný příběh. Čtyři hvězdičky. ()
Ďalší výborný príklad toho, že k natočeniu výbornej drámy toho veľa netreba. Stačí len vynikajúci scenár, zopár kvalitných hercov a zaujímavé prostredie. Začiatok je síce slabší, ale potom už je to vynikajúca podívaná. ()
Tenhle zapomenutý klenot slovenského filmu mě potěšil. Krom toho, že je to psychologické/drama, je to i dost sranda. Sranda v duchu raných filmů Miloše Formana (ovšem Lásky jedné plavovlásky jsou ze stejného roku a Hoří, má panenko ještě o dva roky mladší). Scénář má rozměry jednoaktové hry, přesto má film poctivou celovečerní stopáž. A nuda to rozhodně není, i když se asi mnoha divákům může zdát, že v báru se vlastně nic neděje. Normální pátek, chtělo by se říct. Ale který pátek v báru za něco stojí a je zároveň normální? Zde jsou skvělé dialogy a výteční herci, mladému Labudovi bylo tehdy 21 let a hraje jako by právě přišel z Amarcordu (vím, vím, to by bylo možné až za 8 let, jasně). S Labudou, který brzy odpadne (doslova), hrají skvělý Dančiak a jako vždy výtečný Pántik. Prostě skvělý film, který byl z nějakého důvodu (mnou) opomíjen.Byla to moje škoda, napraveno. ()
O jednom povedeném večírku. Mladý Labuda je úžasný. ()
Slovensko v nočnom podniku. ()
Nebojím se použít slova hraničící s naprostou dokonalostí opěvující scénář, civilní herecké výkony, znamenitou kameru pod taktovkou Pana režiséra. Povinný film nejen pro studenty katedry psychologie. ()
Slovensky opitá noc rokov 60tych. Fešný Dančiak, guľatý Labuda, drahý Napoleon, falošné Céé. Prežila som tú noc s nimi. ()
Umělecký a přesto velice zábavný film odehrávající se pouze na jediném místě - v baru a jeho nejbližším okolí během jednoho večera. Dvojice Zelenohorská - Gýrová si užívají zaslouženou dovolenou v Tatrách a podávají při tom parádní výkon. Zcela vtáhnou diváka do děje. Další zajímavé postavičky především Labuda a Pántik dotváří kolirit slovenského nóbl baru až má člověk pocit, že je na place s nima. Krásně se prolíná čeština se slovenštinou, taková ta drobná řevnivost mezi národy, milé popichování. Ještě že to nejsou Polky, jak si zpočátku myslí Stano Dančiak. ()
Malý slovenský klenot natočený v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách. Jedná noc, jedná veľká žúrka. A ukážka toho, ako sa za socíku zabávalo, ako katalyzátorom úniku z reality boli večne chýbajúce peniaze a za ne kúpený alkohol. A ako si každý niesol svoj kríž. Film má autentickú atmosféru a je výnimočný tým, že sa vo veľkej miere improvizovalo, keďže scenár bol napísaný iba nahrubo. Pre Labudu to bol filmový debut a začiatok skvelej kariéry. Okrem Labudu na plátne excelovali Július Pántik a Stano Dančiak. Tí priam vynikali prirodzeným hraním. Potešila ma účasť českých postáv, ktoré sa úplne prirodzene a plynule rozprávali so slovenskými náprotivkami. Kým sa skončí táto noc je formálne jednoduchý, no zároveň presvedčivo dobu popisujúci film. Prijal by som niečo podobné zo súčasnosti, no chcelo by to talent Solana natočiť to tak prirodzene. PS: Film získal čestný diplom na IFF Locarno. ()
Pocitovka film, v ktorom sa stále čosi deje pri stole či na bare. Veľmi príjemný mix slovenského a českého herectva výborne baví. Veľa scén riešených improvizáciou, čo nie je na škodu, no hlavne pri mladom Dančiakovi to škrípe. On nie je hercom pre hlavné role, a už vôbec nie pre role kde chce zbaliť babu. Jeho lacnejší výkon vyvažuje úlisný parťák Labuda, no hlavne maestro Pántik, ktorý disponuje plnou peňaženkou na tú dobu, čo je na pobavenie a milé ozvláštnenie snímky. Ostatné postavičky sa svojimi vstupmi, hlavne o Tobruku, tiež podieľajú na odľahčenej atmosfére počas jednej čarovnej noci. ()
Jeden z najlepších slovenských filmov vôbec (u mňa sa bije o prve miesto so Slnkom v Sieti). Úžasne vykreslené a zahrané charaktery.... Úplne som zabudol že je to psychologický film. No nieje. Je to príbeh jednej noci, ktorý môžete kedykoľvek prežiť i vy. Film nieje nijako "ťažko stráviteľný" ako iné psychologické filmy. Skvelí Dančiak, Labuda, Pántik... A na pódiu uvidíme aj Marcelu Laiferovú :) ()
Som rád, že pri príležitosti úmrtia Stana Dančiaka siahla verejnoprávna televízia po tomto filme.Veľké drámy malých ľudí socializmu na posh ploche hotelového baru, to sú smokingy, šaty, Napoleony a improvizácie mladých hercov. ()
Po zhlédnutí tohoto filmu (a několika dalších, které vyšly loni i letos na DVD v edici SME) začínám mít pocit, že slovenský film stál v 60. letech ještě výš než český. ()
Pozel som si ho a nechápal. Tak som si prečítal informácie o filme a stále som nechápal. Ja tieto psychologické filmy, ktoré vyjadrujú "impresiu", ale nie dej jednoducho nechápem. Prirovnal by som to k nevydarenej epizóde Partičky, tiež sa tam hodinu a pol improvizovalo a tiež to nemalo pointu (áno viem, porovnanie je dosť scestné, keďže toto zrejme nemala byť komédia). ()
Související novinky
Marián Labuda 1944 - 2018
Ve věku 73 let zemřel náhle slovenský herec Marián Labuda. Syn krejčího a nadšený ochotník absolvoval divadelní fakultu VŠMU v roce 1965 a hned nastoupil do činohry Slovenského národního divadla. O… (více)
Slovenská zlatá šedesátá a ještě něco navíc
Už ve čtvrtek 28. května začne v pražském kině Ořechovka filmová přehlídka „Slovenská zlatá šedesátá a ještě něco navíc“. 60. léta minulého století jsou všeobecně považována za zlatou éru… (více)
60. roky znamenali pre slovenskú kinematografiu časy najväčšieho rozmachu. Začínali tu pôsobiť noví, neopozeraní a invenční filmári ako Uher, Hanák, Jakubisko alebo Solan. Ich filmy priniesli do našich kín nové témy, pohľady a hlavne úplne iný spôsob filmovej reči. Filmy ako Slnko v sieti alebo Kristove roky patria dnes už medzi zlatý fond slovenskej kinematografie. K nim určite patrí aj snímka Petra Solana Kým sa skončí táto noc. Príbehu, odohrávajúcom sa v nočnom bare tatranského hotela, prívlastok novátorský patrí ako máloktorému inému. Scénar Tibora Vichtu, nadväzujúci na jeho pôvodnú poviedku Prv než sa skončí tento deň, bol v podstate iba príbehom bez konkrétnych dialógov. Situácie boli len načrtnuté a odohrané, vlastne improvizované mali byť samotnými hercami. Tu sa zrodil jeden zo základných pilierov úspechu. Solan do hlavných úloh obsadil čerstvých absolventov VŠMU Dančiaka a Labudu, mladé, neopozerané české herečky Gýrovú a Zelenohorskú, ktorým bravúrne sekundujú herci ako Pántik, Polónyi alebo Ďurdík. Práve herecké improvizácie tandemu Labuda-Dančiak z filmu vytvárajú jedinečný filmový zážitok. Ich prejav je uvoľnený, čo z postáv robí uveriteľných ľudí, ktorých môžeme pri bare stretnúť hocikedy aj my. V ich dialógoch je cítiť mladícka drzosť, koketovanie a hlavne nenútenosť. Vo viacerých scénach si herci dokonca skočia do reči, čo len umocní pocit autenticity a zbližovania deja s divákom. Idea priblížiť sa k divákovi nás vlastne sprevádza celou štruktúrou filmu. Dej v konečnom dôsledku nerieši nič „podstatné“, je len mozaikou viacerých ľudských vzťahov narážajúcich do seba na križovatke, ktorou je v tomto prípade vysokohorský bar. „Nech sa páči, ďalej...“ Týmito slovami otvára film čašník a akoby nás pozýval stať sa jedným zo zákazníkov večerného divadla. Film sa až na tri krátke scény nepohne z baru, čo bola nesmierne ťažká úloha hlavne pre kameramana, aby sa vedel v tak malom prostredí adaptovať, a aby diváka nezačal postupne nudiť opakovanými zábermi. Tomuto sa Vincent Rosinec s veľkou dávkou imaginácie vyhol a jeho kamera je po celý čas veľmi živá. „Nepodliehal uzavretosti priestoru, blúdil medzi aktérmi a v rôznych plánoch akcie objavoval tie málo – alebo veľavravné posunky, nepatrné gestá, prchavé výrazy tváre, ktoré v konečnom dôsledku autentifikujú správanie zúčastnených.“ (Martin Kaňuch, s. 14) Solan týmto filmom však rozohral s divákom určitú hru založenú na pozornosti a odhaľovaní skrytých významov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že natočil úsmevný film o náhodnom stretnutí, no pozornejšiemu oku neunikne, že ide priam o ľudskú tragikomédiu „formanovských“ rozmerov. Práve český Solanov súčasník sa neskôr preslávil podobne ladenými filmami, zaoberajúcimi sa ľudskou dušou a jej problémami. Kým sa skončí táto noc si onú dušu zoberie a postupne ju odhaľuje, až kým na konci nezistíme, že sa pozeráme na niekoho úplne iného ako sme si spočiatku mysleli. Je to sonda do mysle človeka bez umeleckých prikrášlení a kompromisov. Naskytne sa nám tu aj primárny paradox – človek, ktorý príde do baru hrať sa na vyššiu spoločnosť a pri tom, potúžený alkoholom, zo seba vydáva aj najskrytejšie tajomstvá. Bar trápenia všetkých postáv nezakryl, len ich priamočiaro umocnil. Spojenie baru a noci by mohlo byť akýmsi symbolom úniku z reálneho denného života. Vo filme sa nám naskytne vskutku pozoruhodná vzorka ľudských charakterov. Okrem mladých inštalatérov Kvetinku a Miloša sú dôležitými postavami najmä české úradníčky Olga a Mira, stavebný majster Baláž, neuznaný vynálezca Kravárik a tragický manželský pár Holubovcov. Film je zaujímavý a iný tým, že z chovania, pohybov a vyjadrovania postáv je cítiť človečina. Tá sa prejavuje v jednoduchej túžbe ľudí po láske, dobrodružstve, utrácaní peňazí, uznaní alebo vysporiadaní sa so svojou minulosťou. Spájacím prvkom všetkých aktérov sú mladí kamaráti-montéri, ktorí si chcú „užiť“ večer v noblesnom bare. Majú hlboko do vrecka a aj napriek tomu sa snažia vyvolávať dojem noblesnosti a exkluzívnosti predovšetkým pred náhodnými neznámymi – dvomi mladými úradníčkami z Prahy. V priebehu noci sa pod vplyvom atmosféry v bare vykryštalizujú ich skutočné charaktery: túžba po náhodnej erotike, pitie drahého alkoholu na dlh... Celé ich konanie vyznieva civilne a pravdivo možno aj vďaka tomu, že jednotlivé repliky mnohokrát vznikali improvizáciou priamo pri natáčaní. Podobný dojem vyvolávajú aj postavy českých úradníčok, ktoré si na luxusnú dovolenku v Tatrách šetrili celý rok. Na prvý pohľad sa snažia pôsobiť svetácky ale v skutočnosti sú akosi stratené vo veľkom svete. Aj z ich prejavov cítime nesmelú a neskúsenú mladosť, ktorú sa snažia zakryť svetáckym vystupovaním. Asi najzáhadnejšou postavou počas celého príbehu je osamelý pijan Baláž, ktorý všetko dianie v bare ironicky komentuje. Jeho chovanie by bolo ospravedlniteľné, keby peniaze, ktoré tak ledabolo prepíja a rozdáva, boli jeho. Tragédia všedného človeka je asi najviac badateľná práve na Pántikovej postave. „Dnes každý bere, tak ber aj ty“ povie v jednej zo svojich replík čím nepriamo dáva najavo dôvod svojho chovania. Či má táto veta aj hlbší, politický význam by mohlo byť predmetom dlhých diskusií. Jeho príbeh je pri tom celkom jednoduchý. Tak ako snáď každý, chcel aspoň jeden večer vedieť, aké to je, mať veľa peňazí. Smutný a tragický je fakt, že pre to musel okradnúť svojich kamarátov - spolupracovníkov. Jeho osamotenosť a bezvýchodiskovosť situácie, v ktorej sa ocitol, podčiarkuje tragická scéna pokusu o hru na trúbku. Ďalším „Jozefom Makom“ v príbehovej mozaike je elektrikár Kravárik. V jednoduchosti a nenápadnosti tejto postavy je vidieť scénaristická brilantnosť Tibora Vichtu. Podarilo sa mu v nej zachytiť „človeka - milión“, ktorému ku šťastiu chýba iba uznanie ostatných. Jednou z najvýpovednejších scén filmu je rozhovor Kravárika s bývalým majorom z Tobruku, Holubom. Každý si melie to svoje, Kravárik o svietiacej zemeguli, ktorú vymyslel a Holub o tom, ako bol cez vojnu uznávaným mužom. Navzájom ich svoje príbehy nezaujímajú až do chvíle, keď Holub požiada Kravárika aby opravil vysávač jeho mame. Z uznávaných ľudí sa razom stávajú smiešne karikatúry, z vážneho sa stalo trápne. Z rešpektovaného majora sa stal zbabelec, ktorý sebe dáva prilievať do džúsu gin a od svojej ženy sa na verejnosti nechá komandovať. Stal sa z neho „magor z Tobruku“. Každý z príbehov je iný, no každý je osobný. Možno aj ten neznámeho muža, ktorý trikrát príde do baru, obzrie si ho a odíde, má svoju hlbšiu myšlienku ako oboznámenie diváka s prostredím pred, počas a po nočných udalostiach. „Kým muzikanti odpracú svoje nástroje, otvoria sa nielen mnohé fľaše ale aj individuálne a spoločenské traumy“(Zuzana Uličianska) Uprostred šesťdesiatych rokov nám Solan ponúkol unikátny pohľad na spoločnosť. Uprednostnil civilnosť pred samoúčelnosťou a vznikol tak ojedinelý filmový experiment, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani dnešní tvorcovia. Ba naopak. Kým sa skončí táto noc je aj po viac ako štyridsiatich štyroch rokoch film, ktorý dokáže oslovovať stále nové generácie divákov práve svojou otvorenosťou a ľudskosťou. () (méně) (více)