Proposition
-
The Proposition
-
The Proposition
-
Proposition
-
Vražedný návrh
Western / Krimi / Drama
Austrálie / Velká Británie, 2005, 104 min
Režie:
John HillcoatScénář:
Nick CaveKamera:
Benoît DelhommeHudba:
Nick Cave, Warren EllisHrají:
Guy Pearce, Emily Watson, Ray Winstone, David Wenham, Richard Wilson, John Hurt, David Gulpilil, Danny Huston, Noah Taylor, Tom Budge, Tommy Lewis, Bogdan Koca, Ralph Cotterill, Leah Purcell, Oliver Ackland, Gary WaddellProducenti:
Chris Brown, Cat VilliersStřih:
Jon GregoryScénografie:
Chris KennedyKostýmy:
Margot Wilson74%
Hodnocení uživatelů
Premiéry
Nevhodný mládeži do 12 let
V kinech
od:
|
14.09.2006 |
|---|---|
V kinech
od:
|
11.01.2007 Continental film |
V kinech
od:
|
10.03.2006 Tartan Video |
|
Na DVD
od:
|
01.12.2006 H.C.E. |
|
Na DVD
od:
|
27.03.2008 FilmX |
Djkoma
Každý snímek, pod který se scénáristicky podepíše Nick Cave je zárukou vyjímečnosti. Jeho přístup k postavám, melancholie, syrovost a vše co k němu patří se vsají do příběhu, postav a příběhu a on vytvoří svůj malý svět, který nelze zaměnit s žádným jiným. Guy Pearce jako jeden z bratrů, který je vyslán zabít nejbrutálnějšího ze svého rodu, aby ochránil toho nejnevinnějšího. Možná by jste čekali trochu silnější baladu než se vám dostane a to se pro mě stalo také hlavním zklamáním filmu. Pohledy na zapadající slunce a trocha poetiky filmu jen přidává, ale dohromady to působí prázdně. Jedna postava putuje dějem, aby splnila svůj úkol a ostatní jen sedí a čekají. Ve filmu se chvílemi až příliš nic neděje a svou atmosféru, které jistě dopomáhá, že se režisér "s ničím moc ne*ere" a neváhá přímo před kamerou ustřelit komukoliv hlavu. Krve jsem čekal ve filmu mnohem méně, ale za trochu té menší poetické brutality jsem jedině rád. Škoda, že film se nedokáže od svých silných základů odrazit k výšinám filmového nebe a zůstane v šedém průměru.(8.11.2006)
Xmilden
Vynikající záležitost, která dává vzpomenout na časy, kdy autentičnost, herecké výkony i skvělá hudba dominovaly podobným filmům a ke slovu se ještě tolik nehlásily dnešní plytké a často trapné komiksy. Ale to jsem už hodně odbočil. Filmu vládnou herci a atmosféra. Pokud se připojí jednou za 100 let Nick Cave a k tomu sesumíruje jednoduchý a srozumitelný příběh. Divák se může jen těšit na to, že každou další projekcí si tenhle australský western zamiluje víc a víc. 80%(6.3.2017)
Faye
Ušmudlaní a věčně umolousaní lidé žijící na obrovském australském „pískovišti“ v ráji much. Jediná oáza čistoty je v tomhle místě dům šerifa Stanleyho a jeho ženy. Zákon, čistota a řád proti špíně i „špíně“ násilí. Jeden z posledních brutálních zločinů je znásilnění a zavraždění těhotné ženy. Dva ze tří zločinců ( bratrů) jsou za mřížemi a šerif jednomu z nich udělá nezvyklou nabídku.. Drsné, špinavé, upocené, krvavé a v kontrastu s tím ulepeným světem až kýčovitě krásné západy slunce a k nim podmanivá, místy snad až mystická, hudba. Jako celek velmi působivé.(3.5.2006)
misterz
Slnko, neskutočná páľava, prach, ktorý sa človeku usadí až v tenkom čreve a k tomu ešte všade okolo drsné tváre pre ktoré život znamená menej ako pohárik škótskej. Nejak tak vypadá prostredie kde sa odohráva príbeh troch bratov - Artura, Mikea a Charlieho. Okrem toho, že žijú mimo zákon majú smolu, že sa priplietli do cesty dlhotrvajúcemu sporu o pôdu medzi belochmi a domorodcami. Dejová linka o záchrane najmladšieho brata spolu s neutešeným politickým pozadím tak prináša výživný a hĺbavejší vývar toho najlepšieho, čo môže tento žáner ponúknuť. Navyše aj keď v tomto smere netradičnou, ale o to viac krajšou, poetickou formou. 85/100(12.5.2015)
Madsbender
Brilantné._____Asi takto nejak si predstavujem spoločné dieťa Peckinpahovej Wild Bunch, Zinnemannovho High Noon, Leoneho C'era una volta il West, Malickových Days of Heaven, Nicka Cavea a austrálskeho kronikára. Hillcoat pojíma žáner revizionistickou optikou 21. storočia, ktorá vo westerne stále vidí studnicu originality a možnosť vztiahnuť sa k fenoménom formujúcim históriu modernej civilizácie. A že je to optika setsakra nekompromisná, pri ktorej by Eastwoodovmu „Blondiemu“ (vedome parafrázujem výstižné popisy v iných komentároch) pripaľoval cigaretu maximálne revolver konkurenčného banditu._____Syntéza vplyvu klasického westernu zo 40., antiwesternu z 50. a krvavej reformulácie žánrových základov z druhej polovice 60. rokov utvára ojedinelý a unikátny štýl filmu. Stranou príbehu ide od prvého pohľadu o jednoduchú a strokrát obohranú jednohubku o skúške lojálnosti a ceste za spravodlivou (?) odplatou. Mohlo by sa teda zdať, že prínos treba hľadať práve v odlišnom prístupe k charakterom a ich pozadiu, čo je v zásade správne. Jedno z podlaží hĺbkových vrstiev stojí práve na uveriteľných motiváciách a výborne napísaných postavách. Tie nemožno rozdeliť na „dobré“ alebo „zlé“, etika je pre nich relatívna a morálka luxus, ktorí si nemôžu dovoliť. Konflikty stoja na tých najbazálnejších vzťahoch a problémoch - brat musí zradiť brata, aby si zachránil vlastnú kožu, predstaviteľ zákona čelí potupe a výsmechu kvôli jedinému pochybnému rozhodnutiu, žena nedokáže naďalej zvládať osamelosť a domácnosť zahalenú strachom z dlhej neprítomnosti muža. Ich osudy spája jeden spoločný prvok: dlhé a nekonečné čakanie._____Život ako večné čakanie - na zlomový okamih, ktorý konečne niečo zmení a pretrhne hrádzu nečinnosti. Akékoľvek snahy o zmenu - presadenie spravodlivosti, vytrhnutie sa spod vplyvu vlastnej rodiny, vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou - sú buď neuskutočniteľné, alebo dosahované za cenu vysokých obetí. Ušpinení antihrdinovia sa brodia vlastným potom a krvou k nejasnej fatamorgáne nádeje na vzdialenom horizonte. Ťaživé a zničujúco pomalé tempo filmu je formované nehostinným prostredím a unavené herecké výkony podliehajú surovým podmienkam, za akých film vznikal. V teplotách dosahujúcich miestami až enormných 57 °C sa herci pod nánosom dobových kostýmov, s revolvermi a winchestrovkami v rukách vlečú nekonečnou prériou. Neoblomná pasivita sveta dostáva až mýtický rozmer._____Zmena, ktorú do Austrálie prichádza vykonať kapitán Stanley, sa však ukazuje zhola nemožná z iného dôvodu. Odpor, na ktorý naráža, je dôsledkom pamäte krajiny, poznačenej dlhou a krvavou kolonizačnou históriou. Film ideologicky spadá do tzv. „cinema after Mabo“ (Viac k téme napríklad tu alebo tu), éry austrálskej kinematografie nastupujúcej v 90. rokoch o ktorej vyšla v roku 2005 i súhrnná publikácia. Až do rokov 1992-3, kedy vláda potvrdila platnosť konceptu „Mabo“ a tradičných domorodých zákonov, bolo popierané právo pôvodných obyvateľov na austrálsku pôdu. Scéna, v ktorej černošský sluha opúšťa pozemok kapitána Stanleyho a pred bránou zanecháva svoje topánky je vo svojej mlčanlivosti veľavravná. Veta „You got the wrong fuckin' black man.“, ktorú utrúsi Two Bob zatiaľ čo mieri hlavňou koltu na dôstojníka Dunna, v sebe skrýva celé dekády pretrvávajúceho sporu o nárok na zem medzi austrálskym „bielym“ a „čiernym“ mužom, cudzincom a domorodcom. Zároveň je symbolickým vyrovnaním sa s novostanovenou hierarchiou otrokov a pánov, ktorú so sebou priniesli kolonizátori - najhorší zločinci, vyhnaní z Veľkej Británie na opačnú pologuľu. Podobnosť s utváraním legendárneho Divokého Západu v severoamerických prériách je preto obrovská, no s krutosťou kriminálnych živlov u protinožcov sa americkí kovboji a banditi nemôžu rovnať. Ale späť k téme._____Mýtický rozmer tu dostáva i samotná krajina. Drsná pustatina, z ktorej vzchádzajú drsní ľudia, schopní tých najbeštiálnejších činov. V rozľahlých pláňach niet miesta pre zľutovanie a milosrdenstvo, no vo vzduchu cítiť čosi nadpozemské. Film začína bez akéhokoľvek úvodu a zoznámenia s postavami krvavou prestrelkou v búde s plechovou strechou rozžeravenou neúprosným slnkom a dusným vzduchom plným lietajúcich triesok. Následne však zvoľní, dni a noci sa začnú zlievať v neúprosne naťahovaný čas v bohom zabudnutej zemi nikoho (za ktorú ju prisťahovalci považujú). Hranica medzi fyzickým a metafyzickým sa začína vytrácať. Utrpenie, bolesť a sebaspytujúce otázky dostávajú rovnaký priestor. Kto sme a kam sa uberáme? Existuje Boh? Existuje vôbec v tomto hnusnom, špinavom pekle zvanom Austrália, niečo ako život? Pustá krajina, zem zrodená z krvi a prachu sa odráža vo veľkých detailoch vyprahnutých a vetrom ošľahaných tvárí. Evolúcia ako skamenený monolit, rozdrvený v prach. Len opice s vulgárnym slovníkom. Sme mizantropi?_____Kľúč k pochopeniu ambivalentnej hlavnej postavy je nám podsúvaný postupne a veľmi obozretne. Charlie Burns sa vydáva nájsť svojho brata, v skutočnosti ale nachádza sám seba. Návrat k rodine lemujú temné spomienky, prezentované len v neexplicitných náznakoch dialógov, konfrontácií, pohľadov a výrazov. Špirálovitý zostup archetypálneho westernového antihrdinu do vlastnej duše odhaľuje kryptickú túžbu vymaniť sa spod kontroly staršieho brata Arthura. I keď Proposition hĺbku Coppolovej Apocalypse Now nemá, analógia s ponurou a sebedeštruktívnou cestou kapitána Willarda do útrob vietnamskej džungle za nájdením plukovníka Waltera E. Kurtza je veľmi zreteľná. V nedostupných končinách pozemského pekla okolo seba Arthur utvára auru hrozivej legendy. Chýry, ktoré o ňom domorodci šíria vravia o nesmrteľnosti a harmonickom splynutí s prírodou. Človek-pes, ktorého Charlie nachádza ho dovádza na hranicu šialenstva. Ak cez ňu nechce prepadnúť a hľadá vyslobodenie, existuje jediné riešenie - vykúpenie smrťou._____Kým iní ju menujú na prvom mieste, ja si štylistiku a formálnu stránku zámerne nechávam na záver. Podobne ako je tomu práve v raných filmoch Terrenca Malicka, postavy sú zasadzované do veľkých prírodných celkov a vytvárajú neoddeliteľné puto. Detaily ušpinených zjazvených tvárí sú zrkadlom prostredia, z ktorého vzišli. Súbežné vedenie niekoľkých naratívnych línií je bez veľkého rozmachu, ale vo všetkej komornosti intímnych osudov komplexne postihuje vlastnosti dobovej spoločnosti. Premiešavanie lyrického pásma s epickým umocňuje kontemplatívny rozmer. Poetické tempo ani technickú formu nemožno obviniť zo samoúčelnosti, každá zložka má svoj pevne stanovený význam v rozprávaní. Jedinečnosť obrazových kompozícií a kontrastného odlíšenia dňa a noci sa blíži práve „malickovskej“ a „leoneovskej“ pomalej krajinomaľbe, navodzujúcej absolútnu zakorenenosť postáv do sveta (podobne ako je tomu v Cobra Verde Hernera Werzoga). Rovnako podstatnou je baladická, prevažne inštrumentálna hudba, ktorej centrálnym hlasom sú smutné husle Warrena Ellisa a Caveove netradičné vokálne performancie. Práve ony dodávajú snímku veľmi špecifickú a neľahkú, náročne vydobytú atmosféru, pohybujúcu sa medzi temne bezvýchodnou prašnou zemitosťou a pohľadmi upierajúcimi sa k ťažkým nebesám, nijak neodľahčujúcu nepríjemnosť dejových motívov._____Úžasne trpezlivý a zničujúci film, ktorý obrovské nároky na diváka odmeňuje len totálnou stratou ilúzií a nepreniknuteľnou depresiou. A jeden z najlepších westernov, aké som kedy videl. 100% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou](2.5.2015)