Proposition
-
The Proposition
-
The Proposition
-
Proposition
-
Vražedný návrh
Western / Krimi / Drama
Austrálie / Velká Británie, 2005, 104 min
Režie:
John HillcoatScénář:
Nick CaveKamera:
Benoît DelhommeHudba:
Nick Cave, Warren EllisHrají:
Guy Pearce, Emily Watson, Ray Winstone, David Wenham, Richard Wilson, John Hurt, David Gulpilil, Danny Huston, Noah Taylor, Tom Budge, Tommy Lewis, Bogdan Koca, Ralph Cotterill, Leah Purcell, Oliver Ackland, Gary WaddellProducenti:
Chris Brown, Cat VilliersStřih:
Jon GregoryScénografie:
Chris KennedyKostýmy:
Margot Wilson74%
Hodnocení uživatelů
Premiéry
Nevhodný mládeži do 12 let
V kinech
od:
|
14.09.2006 H.C.E. |
|---|---|
V kinech
od:
|
11.01.2007 Continental film |
V kinech
od:
|
10.03.2006 Tartan Video |
|
Na DVD
od:
|
01.12.2006 H.C.E. |
|
Na DVD
od:
|
27.03.2008 FilmX |
Madsbender
Brilantné._____Asi takto nejak si predstavujem spoločné dieťa Peckinpahovej Wild Bunch, Zinnemannovho High Noon, Leoneho C'era una volta il West, Malickových Days of Heaven, Nicka Cavea a austrálskeho kronikára. Hillcoat pojíma žáner revizionistickou optikou 21. storočia, ktorá vo westerne stále vidí studnicu originality a možnosť vztiahnuť sa k fenoménom formujúcim históriu modernej civilizácie. A že je to optika setsakra nekompromisná, pri ktorej by Eastwoodovmu „Blondiemu“ (vedome parafrázujem výstižné popisy v iných komentároch) pripaľoval cigaretu maximálne revolver konkurenčného banditu._____Syntéza vplyvu klasického westernu zo 40., antiwesternu z 50. a krvavej reformulácie žánrových základov z druhej polovice 60. rokov utvára ojedinelý a unikátny štýl filmu. Stranou príbehu ide od prvého pohľadu o jednoduchú a strokrát obohranú jednohubku o skúške lojálnosti a ceste za spravodlivou (?) odplatou. Mohlo by sa teda zdať, že prínos treba hľadať práve v odlišnom prístupe k charakterom a ich pozadiu, čo je v zásade správne. Jedno z podlaží hĺbkových vrstiev stojí práve na uveriteľných motiváciách a výborne napísaných postavách. Tie nemožno rozdeliť na „dobré“ alebo „zlé“, etika je pre nich relatívna a morálka luxus, ktorí si nemôžu dovoliť. Konflikty stoja na tých najbazálnejších vzťahoch a problémoch - brat musí zradiť brata, aby si zachránil vlastnú kožu, predstaviteľ zákona čelí potupe a výsmechu kvôli jedinému pochybnému rozhodnutiu, žena nedokáže naďalej zvládať osamelosť a domácnosť zahalenú strachom z dlhej neprítomnosti muža. Ich osudy spája jeden spoločný prvok: dlhé a nekonečné čakanie._____Život ako večné čakanie - na zlomový okamih, ktorý konečne niečo zmení a pretrhne hrádzu nečinnosti. Akékoľvek snahy o zmenu - presadenie spravodlivosti, vytrhnutie sa spod vplyvu vlastnej rodiny, vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou - sú buď neuskutočniteľné, alebo dosahované za cenu vysokých obetí. Ušpinení antihrdinovia sa brodia vlastným potom a krvou k nejasnej fatamorgáne nádeje na vzdialenom horizonte. Ťaživé a zničujúco pomalé tempo filmu je formované nehostinným prostredím a unavené herecké výkony podliehajú surovým podmienkam, za akých film vznikal. V teplotách dosahujúcich miestami až enormných 57 °C sa herci pod nánosom dobových kostýmov, s revolvermi a winchestrovkami v rukách vlečú nekonečnou prériou. Neoblomná pasivita sveta dostáva až mýtický rozmer._____Zmena, ktorú do Austrálie prichádza vykonať kapitán Stanley, sa však ukazuje zhola nemožná z iného dôvodu. Odpor, na ktorý naráža, je dôsledkom pamäte krajiny, poznačenej dlhou a krvavou kolonizačnou históriou. Film ideologicky spadá do tzv. „cinema after Mabo“ (Viac k téme napríklad tu alebo tu), éry austrálskej kinematografie nastupujúcej v 90. rokoch o ktorej vyšla v roku 2005 i súhrnná publikácia. Až do rokov 1992-3, kedy vláda potvrdila platnosť konceptu „Mabo“ a tradičných domorodých zákonov, bolo popierané právo pôvodných obyvateľov na austrálsku pôdu. Scéna, v ktorej černošský sluha opúšťa pozemok kapitána Stanleyho a pred bránou zanecháva svoje topánky je vo svojej mlčanlivosti veľavravná. Veta „You got the wrong fuckin' black man.“, ktorú utrúsi Two Bob zatiaľ čo mieri hlavňou koltu na dôstojníka Dunna, v sebe skrýva celé dekády pretrvávajúceho sporu o nárok na zem medzi austrálskym „bielym“ a „čiernym“ mužom, cudzincom a domorodcom. Zároveň je symbolickým vyrovnaním sa s novostanovenou hierarchiou otrokov a pánov, ktorú so sebou priniesli kolonizátori - najhorší zločinci, vyhnaní z Veľkej Británie na opačnú pologuľu. Podobnosť s utváraním legendárneho Divokého Západu v severoamerických prériách je preto obrovská, no s krutosťou kriminálnych živlov u protinožcov sa americkí kovboji a banditi nemôžu rovnať. Ale späť k téme._____Mýtický rozmer tu dostáva i samotná krajina. Drsná pustatina, z ktorej vzchádzajú drsní ľudia, schopní tých najbeštiálnejších činov. V rozľahlých pláňach niet miesta pre zľutovanie a milosrdenstvo, no vo vzduchu cítiť čosi nadpozemské. Film začína bez akéhokoľvek úvodu a zoznámenia s postavami krvavou prestrelkou v búde s plechovou strechou rozžeravenou neúprosným slnkom a dusným vzduchom plným lietajúcich triesok. Následne však zvoľní, dni a noci sa začnú zlievať v neúprosne naťahovaný čas v bohom zabudnutej zemi nikoho (za ktorú ju prisťahovalci považujú). Hranica medzi fyzickým a metafyzickým sa začína vytrácať. Utrpenie, bolesť a sebaspytujúce otázky dostávajú rovnaký priestor. Kto sme a kam sa uberáme? Existuje Boh? Existuje vôbec v tomto hnusnom, špinavom pekle zvanom Austrália, niečo ako život? Pustá krajina, zem zrodená z krvi a prachu sa odráža vo veľkých detailoch vyprahnutých a vetrom ošľahaných tvárí. Evolúcia ako skamenený monolit, rozdrvený v prach. Len opice s vulgárnym slovníkom. Sme mizantropi?_____Kľúč k pochopeniu ambivalentnej hlavnej postavy je nám podsúvaný postupne a veľmi obozretne. Charlie Burns sa vydáva nájsť svojho brata, v skutočnosti ale nachádza sám seba. Návrat k rodine lemujú temné spomienky, prezentované len v neexplicitných náznakoch dialógov, konfrontácií, pohľadov a výrazov. Špirálovitý zostup archetypálneho westernového antihrdinu do vlastnej duše odhaľuje kryptickú túžbu vymaniť sa spod kontroly staršieho brata Arthura. I keď Proposition hĺbku Coppolovej Apocalypse Now nemá, analógia s ponurou a sebedeštruktívnou cestou kapitána Willarda do útrob vietnamskej džungle za nájdením plukovníka Waltera E. Kurtza je veľmi zreteľná. V nedostupných končinách pozemského pekla okolo seba Arthur utvára auru hrozivej legendy. Chýry, ktoré o ňom domorodci šíria vravia o nesmrteľnosti a harmonickom splynutí s prírodou. Človek-pes, ktorého Charlie nachádza ho dovádza na hranicu šialenstva. Ak cez ňu nechce prepadnúť a hľadá vyslobodenie, existuje jediné riešenie - vykúpenie smrťou._____Kým iní ju menujú na prvom mieste, ja si štylistiku a formálnu stránku zámerne nechávam na záver. Podobne ako je tomu práve v raných filmoch Terrenca Malicka, postavy sú zasadzované do veľkých prírodných celkov a vytvárajú neoddeliteľné puto. Detaily ušpinených zjazvených tvárí sú zrkadlom prostredia, z ktorého vzišli. Súbežné vedenie niekoľkých naratívnych línií je bez veľkého rozmachu, ale vo všetkej komornosti intímnych osudov komplexne postihuje vlastnosti dobovej spoločnosti. Premiešavanie lyrického pásma s epickým umocňuje kontemplatívny rozmer. Poetické tempo ani technickú formu nemožno obviniť zo samoúčelnosti, každá zložka má svoj pevne stanovený význam v rozprávaní. Jedinečnosť obrazových kompozícií a kontrastného odlíšenia dňa a noci sa blíži práve „malickovskej“ a „leoneovskej“ pomalej krajinomaľbe, navodzujúcej absolútnu zakorenenosť postáv do sveta (podobne ako je tomu v Cobra Verde Hernera Werzoga). Rovnako podstatnou je baladická, prevažne inštrumentálna hudba, ktorej centrálnym hlasom sú smutné husle Warrena Ellisa a Caveove netradičné vokálne performancie. Práve ony dodávajú snímku veľmi špecifickú a neľahkú, náročne vydobytú atmosféru, pohybujúcu sa medzi temne bezvýchodnou prašnou zemitosťou a pohľadmi upierajúcimi sa k ťažkým nebesám, nijak neodľahčujúcu nepríjemnosť dejových motívov._____Úžasne trpezlivý a zničujúci film, ktorý obrovské nároky na diváka odmeňuje len totálnou stratou ilúzií a nepreniknuteľnou depresiou. A jeden z najlepších westernov, aké som kedy videl. 100% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou](2.5.2015)
salahadin
Tohle je atmosféra "westernu", takhle si představuji pojetí tohoto žánru (ačkoli jde o značně neklasický western)...trio bratrů Burnsových hrálo fantasticky, Guy Pearce naprosto fenomenální výkon a to toho moc nenamluvil!!! Výborný byl i Ray Winstone. Ve spojení s místy neuvěřitelně podmanivou hudbou Nicka Cavea jde o fantastickou podívanou (jen ty tóny když umírá Mikey....). Rozhodně nejde o mainstreamový film pro nejširší spotřebitelskou masu, proto se film nestane slavným jako jiné filmy, ačkoli není o nic horší než velikáni žánru. Originalita snímku předurčuje, že na podobném bitevním poli dlouho nebude mít soupeře.(6.1.2008)
Superpero
První australský western co jsem viděl a je to síla. Exteriéry jsou úchvatné a dodávají filmu skvělou atmosféru bohem zapomenuté pustiny, jakou známe z "Mad Maxe." Hodně naturalistické scény jsou tu všude a i když se film důsledně vyhýbá akci, mrtvol je tu dost. Chvílema, když byly záběry na Guye Pearce jedoucího pustinou a do toho hrála meditativní hudba jsem si vzpoměl na Jarmuschova "Dead mana" se kterým má "Proposition" trochu společeného. Co se týče špinavosti a upocenosti lidí, tak je tu zase inspirace Spaghetti westernama, spíše než učesanými americkými kovboji. Kdyby nebylo Emily Watson možná bych šel s hodnocením ještě výše, a možná časem stejně půjdu.(5.11.2006)
Big Bear
Proposition - nabídka. Zase jedna rána z čistého nebe, náhodně koupená za pakatel ve výprodeji DVD v podchodu metra....Tohle bych chtěl vidět na pořádném plátně....Drsný moderní western z neméně drsného australského kontinentu z konce předminulého století. Sluncem spálený vánoční příběh o spravedlnosti, právu, pomstě ale i o tom kam až a za jakou cenu sahá bratrská láska. Myslím že celé toto dílo perfektně charaterizuje přetextovaná koleda 5 Days of Christmas, kterou zpívají strážní nejmladšímu z bratrů ve vězení. Každá postava je zde originálem, všichni hrají naprosto přesvědčivě a to vše se odehrává v prostředí čarokrásného sluncem vyprahlého australského kontinentu. Syrovost je zde na místě a jen vtiskuje autentičnost, reálnost celého příběhu a prostředí kde se odehrává. Oprýskané a na troud vyschlé městečko Banyon, všudypřítomná hejna much, zpocení a zaprášení nejen psanci a policejní jednotka jež je stíhá, ale i všichni obyvatelé městečka... V úřadech a domech hlavních představitelů města však britský pořádek s čajem v porcelánových servisech, s nezbytnou podobiznou Jejího veličenstva na zdi. Takové byly začátky moderní společnosti (bílé) v Austrálii. Celé je to velmi podobné avšak s jistým časovým odstupem situaci v Americe a to i ve vztazích k původním domorodcům, zde Aboriginům. Nicka Cave a jeho The Bad Seeds mám rád už dávno, velmi mile mně překvapil jeho soundtrack k The Road. Zde si opět složil hudbu k filmu s Warrenem Ellisem (i on pracoval na The Road) a opět na jedničku. Hoši skládejte dál hudbu k podobně syrovým snímkům, moc vám to jde ! Moc jsem si pošmákl. Doporučuji vidět!(31.7.2011)
Lima
Krvavý morytát podle scenáře Nicka Cavea. Tohoto muzikanta, básníka a příležitostného scenáristu renesančního ducha mám moc rád a když skvostně zarostlý a špinavý Guy Pearce jede působivou australskou krajinou za doprovodu šeptajícího hlasu (...."Kdy?" řekl měsíc hvězdám na obloze....), nelze necítit dotyk Caveovy poetické duše. I několik zajímavých dialogů značilo, kdo je jejich autorem, nicméně chtělo to ještě trochu zapracovat na příběhu. Ten je až příliš jednoduchý a předvídatelný, po závěrečném masakru jsem cítil absolutní prázdno, nepříjemné pocity a žádnou potřebu si tuhle nezvyklou krvárnu pustit znovu. Přesto doporučuji, tak drsný a nekonvenčně pojatý snímek v našich kinech už dlouho nebyl a stojí za to si na něj udělat vlastní názor.(14.9.2006)