Vojna a mír

Chvílemi je znát, že na režisérské židli sedí skutečný mistr, ale po většinu doby jsem se prostě zoufale nudil. 1) Sovětské historické filmy vždy čpěly patosem a umělohmotnou chutí a o tomto to platí obzvláště: umělý je i zvuk, což dabing ještě umocňuje. Postavy bez života se mátožně plouží před kamerou a bez nadšení recitují své repliky._____ 2) Opěvované bitevní scény jsou vskutku velkolepé, pokud tedy obdivujeme nákladnou produkci a nespornou schopnost režiséra ukočírovat tisíce vojáků a hromady zbraní. Dnes se podobné výjevy řeší ve studiu pomocí triků...a určitě to v těch povedených případech není horší. Na filmech mě nijak netankuje, že zobrazovaní vojáci jsou skuteční a pohled na pláň s 12 000 komparsisty (bitva u Borodina) je autentický._____ 3) Jistě, Bondarčukovi lze připsat mnohé zásluhy. Přenesl na plátno zřejmě největší bitvu ve filmové historii. Prosadil herce, kteří tehdy měli zákaz účinkování ve filmech. Za přibližně 8 300 000 rublů (velmi přibližný přepočet - asi jednu a čtvrt miliardy dnešních korun) nabídl na tehdejší dobu ohromující podívanou, při jejímž sledování se ale zoufale nudím. A to jsem, prosím, spokojeně přelouskal ty čtyři Tolstého knihy už někdy ve svých patnácti letech._____ 4) Už fakt, že francouzské rozhovory ruské šlechty byly doprovázeny francouzskými (!) titulky, mě měl varovat. (29.08.2017)

Je to takmer ako sledovať vojnu v priamom prenose, akurát zábavnejšie. Polepené Tolstojovimi myšlienkami a drámou ľudských osudov. Paradoxom je, že tento veľkofilm nevyhráva nad všetkými ostatnými len počtom komparzistov a epickými bitkami, no vyhráva aj v komorných scénách, ktoré sú majstrovsky natočené a podobne aj zahrané. Jednoducho, týmto Sovietsky film na dlhé, dlhé roky porazil ten Americký a neviem, či ho vôbec niekedy niekto porazí. (Ale môžeme to vyskúšať my... napríklad Bratislava by pekne horela.) (14.09.2013)

Túto verziu asi už nič len tak neprekoná. Len málokedy sa dá povedať, že tak veľké dielo dokázalo byť filmovo spracované na rovnakej úrovni. Azda aj preto, že východný svet dokáže svoje východné diela pochopiť dokonalejšie a navyše tu bol Bondarčukova genialita spojená s neobmedzenými prostriedkami, keďže film či superepos bol niečo ako vec štátneho významu. Dodnes v prepočte zrejme najdrahší film histórie, dokonca aj pred Kleopatrou a to napriek tomu, že komparzisti v tejto veci štátneho záujmu často hrali zadarmo. (22.03.2024)

Jiné číslo než pět nepřipadá v úvahu. Ruská Vojna a mír je filmový zážitek z jiného světa! Byla jsem ohromena, učarována, okouzlena, konsternována, dojata a dychtila jsem po dalších dílech. Umění v celé své (syrové) kráse, geniální spojení "nesourodých" částí filmů (každý díl je odlišný, přesto jako celek působí naprosto kompaktně). Prostě dokonalost, podívám znovu, ráda, několikrát. (27.02.2013)

,,PREČO VŠETKY ŽENY ODIŠLI?" ,,KEBY PRIŠLI RUSI DO PARÍŽA, OSTALI BY AJ VAŠE?" __ O Bondarčukovej verzii slávneho Tolstého diela viem roky rokúce. V roku 2010 sa mi podarilo vidieť "Waterloo" a predovšetkým z jeho ústrednej časti som bol absolútne ohromený. Vždy si rád pozriem veľké davové a bojové scény v starších filmoch, ak sú dobre spracované. Potom prišla jeseň 2011 kedy sa mi podarilo natrafiť na všetky štyri diely "Vojny a mier" a na základe predchádzajúcich dobrých skúseností som sa tešil, ako si postupne tento uznávaný kolos, majúci ešte viac pochvalnejšie referencie ako Waterloo, vychutnám. Ach... Jedným slovom: des. Hrozne nezaujímavé, mdlé, nerozumel som postavám a dej ma absolútne ničím neupútal. Prvý diel bol vtedy v mojich očiach na 2* , ktoré som mu vtedy neudelil, keďže som nevidel zvyšok, aj keď akékoľvek ďalšie sledovanie bolo v nedohľadne. Veď prečo by som sa mal pozerať celé hodiny na niečo, čo ma nebaví? Ubehlo niekoľko rokov, prišla jar 2015 a ČT lákala divákov na sledovanie ,,jedného z najvýpravnejších filmov všetkých čias". Keďže sa mal film vysielať v akomsi pôvodnom dabingu niekedy zo 70. rokov, vravel som si, že tento raz mu dám opravnú šancu, nakoľko z viacerých predchádzajúcich skúseností viem, že dabing staršieho dáta má, aspoň pre mňa, punc akejsi výnimočnosti a ak je dobre spracovaný, vie vyzdvihnúť aj kvalitou slabšie dielo. Dabing je však iba dabing a ak je raz film celý zle nakrútený, má nevyrovnanú réžiu, prapodivné dialógy, nedá sa mu v tejto oblasti nijako pomôcť. Priznám sa, že ani v tomto prípade som od začiatku do konca nevidel všetky štyri časti Bondarčukovho gigantického diela, trúfam si však napísať, že aj z toho si viem utvoriť definitívny obraz. "Vojna a mier" je strašne patetická, pretože sme takmer neustále svedkami silného hereckého prehrávania takmer všetkých zúčastnených. Kedy nebolo tých veľkolepých scén, sledovanie by bolo absolútne neznesiteľným. Vnútorné monológy postáv typu: ,,Tak toto je smrť? Ale ja ešte nechcem zomrieť." často mierené priamo tvárou do kamery k divákovi sú za prispenia dramatického chorálu otravné. Navyše sa tento hrozný nešvár preniesol aj do tých monumentálnych bojových sekvencií, čím si aspoň podľa mňa absolútne rozbité. V boji sa má podľa mňa bojovať, rozmýšľať vtedy nad smrťou nie je čas a nad niečím takým majú postavy uvažovať večer pred bitkou. Viem, že všetky tieto myšlienky čerpajú z literárnej predlohy, museli byť však tak prvoplánovo prebrané? Niekedy, tuším v roku 2003 som videl iba 2. diel americkej verzie nakrútenej v 50. rokoch (aj na základe toho, že ich Američania predbehli chceli mať Rusi svoju vlastnú verziu tohto diela) a nebola až taká zlá, trúfam si povedať minimálne o jednu hviezdičku lepšia. Na základe uvedeného preto nehodnotím jednotlivé diely zvlášť, ale takto ako celok, nakoľko sú v mojich očiach svojou (ne)kvalitou rovnocenné. (248. hodnotenie, 24. komentár k filmu) (26.04.2015)