Krajina přílivu

Představte si Alenku v říši divů natočenou jako halucinogenní úchylárnu plnou mrtvých, urvaných hlaviček panenek, pár skutečně nechutných scén, nějaké ty perverznosti – prostě příběh o devítileté dívence, která hnusnou realitu světa vnímá svou poněkud roztříštěnou fantazií. Režisér Terry Gilliam podle mne tentokrát totálně ulítl, a jeho poněkud bizarní pohled na svět se dostal do nekrofilní fáze. Tuhle látku měl spíš natočit Tim Burton. DVD: Na úvod trailery na Ztracené město a Proposition, v bonusech žel jen na tento film (30.08.2019)

Fungovalo ny to ako nejaký starý lacný antikvariát, burza lacných prkotín alebo bezplatné múzeum haraburdia, ale nie ako dvojhodinový ambiciózny film. ............. Čierny humor výrazne šedivie a nepomáha mu ani blond parochňa a tvorí len jednu z miriády náhodne sa povaľujúcich absurdností, nezriedka odkazujúcim k hororovým klasikám (rozhovorys bábikami podobné Shiningu alebo absolútne nemotivovaný nájazd kamery ako vystrihnutý z EVIL DEAD) ktoré zbytočne presycujú žalúdok filmu a v následnom spracovaní tejto obžernej masy tráviaci trakt filmu úplne rezignuje. .............. Gilliam je znova výstredný spôsobom, akým to dokáže iba on, avšak jeho blázneniu chýba dynamika spolu s aspoň minimálnym náznakom dýchajúcej duše a funkčným trávením (duša nemusí byť ani tak divoká ako vo Fear and loathing in Las Vegas, a v trávení by stačila aspoň desatina štiav z Dvanástich opíc), kvôli čomu je nemožné držať sa ho do úplného konca. ................ Tideland je veľká, perfektne nasnímaná skládka hrdzavejúcej zaprášenej imaginácie , v ktorehj útrobách je možné nájsť desiatky objektov vhodných na, nie zrovná lichotivé, metaforizovanie filmu. Ako synekdochu nespočetných možností použijem hnijúcu mŕtvolu otca hlavnej hrdinky.................. Vesmír vytvorený v Tidelande netrpí žiadnym deficitom čo sa týka početnosti možností rozbehnúť sa a zaujať. Opak je pravdou. Svoju exotickú preplnenosť ale nedokáže rozpohybovať, usporiadať a vytvoriť z nej jeden veľký funkčný organizmus. Tideland Banálne zlyháva na topornosti, každou pribúdajúcou desiatkou minút sa z neho stáva viac a viac poľutovaniahodný invalid s ochrnutými ambíciami ............. Problém pri objavovaní potenciálu jednotlivých kusov a kúskov surrálneho odpadu by nemal veľa šancí na narušenie procesu. Gilliam disponuje množstvom všetkého možného aj nemožného, čo, bohužiaľ, bezhlavo stavia na seba a výsledný produkt je nesúdržná atrakcia, architektonické fiasko zadrhnuté vlastnou stojatou nefunkčnosťou, prehliadka "cetiek" rozsiahlejšia než zbierky v Louvri. Lavína prenikavého nonsensu z ktorej sa ani sám autor autor nedokáže vyhrabať. Summa summarum, písať o takejto zmesi chaosu a snažiť sa ju uchopiť a vystihnúť nie je o nič menej zmätené, než zmes samotná. (22.06.2014)

Jak říkal Gilliam na premiéře ve Varech, zkuste zapomenout všechno, co jste se zatím naučili nebo dozvěděli o světě. A jak také říkal, bude se vám to bud strašně nelíbit anebo strašně líbit. Gilliam má úžasné vidění, které je mě osobně velmi blízké. Dokáže zamíchat něžnost s dekadentnostní tak jako nikdo jiný. Forma + obsah + herci = 90% (a neměl bych opomenout naprosto úžasnou hudbu). (05.07.2006)

V prvom rade by ma zaujímalo, čo rodičia tej neuveriteľnej Jodelle Ferlandovej hovoria na to, že ich dcérka sa vo filme obíma a bozkáva s mŕtvolou, potom s múmiou ("Sme šťastná rodina.") a tiež s dospelým mužom ("Ty si môj miláčik.") a pri pohľade do zrkadla si s neskrývaným potešením zafandí: "Ty jedna malá kurva." Terry Gilliam totiž rozhodne nepoužil CGI verziu tej malej Meryl Streepovej. Pravdepodobne sa to nikdy nedozviem, takže k vlastnému filmu. Kdesi v úvode Jeff Bridges (pozvoľna odchádzajúc na dovolenku) povie: "Pozostatky dávnych čias, osamelé kenotafy stojace pozdĺž melancholickej krajiny prílivu." Ak vám táto veta nepripadá zaujímavá a krásna, na Tideland sa vykašlite. To isté platí pre tých, pre ktorých je synonymom fantázie Pán prsteňov a synonymom kvalitného filmu čokoľvek od Spielberga. Režisér možno mal na zreteli Alicu v krajine zázrakov a Psycho, mne však Tideland pripomína skôr Texaský masaker a Felliniho Giuliettu a duchov. Výsledok je nevšedne expresívny a zážitok z neho akosi podozrivo dôverný :-) Vzhľadom k celkom zjavnej reflexii patologicky formovanej osobnosti a protopubertálneho besnenia :-) je ten film až hrubozrnne naturalistický a veľa surrealizmu by som v ňom nehľadal. Šialené okolnosti príbehu nie sú projekciou psychiky dievčatka - jednoducho je do nich osudom vmanipulované, nedotvára ich ani nepretvára, iba chladnokrvne berie na vedomie a glosuje jej vlastným spôsobom. Keďže má osvojené mimoriadne svojrázne kultúrne vzorce a normy správania, nenormálna realita je pre ňu čosi celkom normálne, preto nečudo, že divák naozaj asociuje Alicu v krajine zázrakov. Skutočnosť, že takéto "zázraky" sú v podstate realitou, posúva žáner Krajiny prílivu dosť ďaleko od klasického fantazijného filmu. Kam presne si povedať netrúfam, film je to však po všetkých stránkach výnimočný. Je to monument. V 18. a 19. storočí britskí džentlmeni používali na označenie bizarných stavieb postavených pre potechu ducha na opticky exponovaných miestach svojich panstiev slovíčko "eyecatcher". Terry Gilliam je reinkarnáciou niektorého z nich a jeho Tideland takýmto "chytačom očí". (07.05.2007)

Jednu hvězdičku má ode mě Gilliam za svou bezbřehou fantazii a jednu za herecký koncert Jodelle Ferland. Ta, pokud si zachová tutéž hravost, bezprostřednost a schopnost převtělení se, tak z ní bude nová Kirsten Dunst. Chtěl bych pokračovat v kladech, ale musím přiznat, že už nějak nemám, co bych přidal do placu. Potíž je v tom, že mně Gilliamův příběh tentokrát nepřišel dost nosný a větší část snímku jsem se nepokrytě nudil. Jím vytvořený svět mě zkrátka nepohltil a o jeho hrdinku jsem se nebál ani jí nedržel palce. Šlo to zkrátka kolem. Celkový dojem: 40 %. Jsou tací, co považují Krajinu přílivu za morbidní, jsou tací, co ji považují za ujetou, já ji považuju za stereotypní a únavnou... (10.02.2014)