Ženy mého muže

Ivan Vojnár je vymírající druh (možná poslední exemplář) česko-slovenské kinematografie, totiž režisér vybavený autorským viděním světa. V tom dnešním se mu nelíbí, ale je dalek kritiky či karikatury, jen jím tak teskně bloumá spolu s náladově přesnými herci (trochu ruší jen seriálové výkony Noska, Polívkové a Pauhofové, to jsou však naštěstí malé role), ze kterých bych nejvíc vyzdvihl čím dál lepší Zdenu Studénkovou. Na Ženy mého muže si těžko kdo za rok dva někdo vzpomene (pokud je vůbec kdo zaregistroval), ale já osobně si čas od času rád dopřeju takovouto očistnou depresivní lázeň. (25.10.2009)

Zas dalsia kravina z novsej doby. Scenar je rozlietany az strach, skace z jednej temy na druhu -- pricom z kazdej temy mohol byt kludne 1 film. K tomu treba pripocitat otrasne herecke vykony /snad len Pauhofova sla do priemeru ...../, dejova linia je cista traposina, ktora sa toci len okolo riesenia medziludskych vztahov. 0 % (30.01.2013)

Možno je trochu smutné, na čo idú peniaze zo štátneho rozpočtu. Možno je trochu smutné, že Zdena Studenková hrá stále to isté a stále rovnako. A zrejme je smutné aj to, že údajne talentovaná Táňa Pauhofová je nútená ukazovať kozy v ďalšom svojom desať minútovom šteku... Ale možno je to aj dobre. Mám takú vrodenú slabosť pre slovenský kinematografický chlad, ktorý sála aj z tohto filmu. Na jednu stranu ma potešilo klasické nasnímanie s peknou kamerou, na stranu druhú som krútil hlavou nad neschopnosťou odpútať sa od psychologických príbehov, ktoré málokto chápe. Tvorcovia nedokážu rozprávať príbeh obrazom, a tak len sledujeme premrštené množstvo postáv ako hľadajú samích seba(?). Áno, dajú sa tam hľadať spoločné motívy aj zmysel, ale najviac z toho cítiť strach. Strach natočiť detektívku, strach natočiť kritiku spoločnosti, strach poukázať na politické problémy, strach natočiť naozaj intímny príbeh. Ostáva len nevyvážený mix. Filmu chýba potrebná hĺbka, ale potenciál tu bol... Aspoňže nikto neexperimentuje s formou... (01.01.2010)

Hodina a pol hovoriacich a sexujúcich snobských hláv. Slovenskí režiséri si berú od niektorých českých kolegov tie najhoršie klišé tohoto typu filmov. Veci sa riešia v luxusných reštauráciách buď pri jedle, alebo káve, naštevujú sa modelingové agentúry, luxusné byty a dej je všetkým ukradnutý. Na druhej strane je to asi jediná príležitosť, kde uvidíte Pauhofovej kozy. Na začiatku sa zdá, že film má určitý potenciál, lenže trmáca sa odnikiaľ nikam a tvári sa ako psychologická sonda do prázdnych duší spoločenskej smotánky. Studenkovej som postavu uveril, asi to bude aj jej schopnosťami a najsympatickejšou postavou je mladá Makedónčanka, ktorá mala byť akýmsi katalyzátorom, alebo osobou, prostredníctvom ktorej si ostatní uvedomia vlastné prázdno. Možno pri výraznejšom scenári. Že to pôsobí maximálne televízne, asi netreba ani spomínať. No a ešte tu máme ten symbol sakury.... (05.01.2014)

Československý film se odehrává v Praze, ale jsou v něm i postavy z Maďarska či Makedonie. Opět je zaměřen na exkluzivní svět vyšších kruhů, kde jsou lidé dobře placeni, aniž by něco dělali. Do toho nějaký ten umírající, jedna vražda, psychická porucha, celkově nic zvláštního. Pokud chcete zase vidět nahou Táňu Pauhofovou, tak bych vám mohl doporučit jiné její filmy. Jinak je to typický domácí průměr – vyloženě nenudí, ale při odchodu z kinosálu už si z filmu nebudete nic pamatovat (50%). (15.07.2009)