If I Had a Gun
Režie:
Štefan UherScénář:
Milan FerkoKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ilja ZeljenkaHrají:
Marián Bernát, Jozef Gráf, Daniel Lapúnik, Brigita Hausnerová, Emília Došeková, Anna Grissová, Ľudovít Reiter, Tomáš Žilinčík, Michal Monček, Igor Hrabinský (více)Obsahy(1)
Film, ktorý vznikol podľa literárnej predlohy Milana Ferka rozpráva o vojnových časoch z pohľadu detských hrdinov a patrí v tomto smere spolu s filmom Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi medzi najlepšie filmy slovenskej kinematografie. Na pozadí udalostí na Slovensku medzi vypuknutím Slovenského národného povstania a oslobodením sledujeme osudy malých hrdinov s ich detskými starosťami i radosťami. Stávame sa svedkami ich objavovania okolitého sveta, sexuality, komentovania ľudí a udalostí a v neposlednom rade i túžby po dospelosti, ktorú v tomto prípade paradoxne predstavuje puška. Mozaikovité rozprávanie však okrem dychtivého poznávania mladých hrdinov sprevádzajú nestále stretnutia so smrťou alebo aspoň hrozba jej zjavenia. Film Keby som mal pušku patrí do Zlatého fondu Slovenskej kinematografie a zaslúžili sa o to okrem režiséra Štefana Uhra aj kameraman Stanislav Szomolányi, hudobný skladateľ Iľja Zeljenka, strihač Max Remeň a v neposlednom rade herecké obsadenie (oficiální text distributora)
(více)Recenze (36)
Také slovenské. ()
Pokud na film dokazeme nahlizet jako na detsky, musime hodnotit vysoko... Poctiva cb slovenska podivana s kvalitnim obsazenim a s pribehem. 4+ ()
To je nápad, dať ukryť pušku nejakému decku. S filmom "Keby som mal pušku" som narazil na niečo, čo sa mi vôbec nehodnotí ľahko. Rozumiem päťhviezdovým hodnoteniam, ale úplne chápem aj tie dvojhviezdové. Keď si film nepozriete len ako bežný filmový konzument, ale budete ho pozerať výlučne ako pozorovateľ filmového remesla, vaše body budú určite vyššie. Aj ja preto dávam štyri. Ale celkovo som mal z filmu veľa rôznych pocitov a to nie len tých kladných. Už od začiatku som videl, že sa tu stretol perfekcionizmus vo všetkých ohľadoch, reznutý umelectvom na vyššej úrovni, no aj tak tomu čosi chýbalo, z mojej strany niečo nie celkom definovateľné. Ak by som bol filmový kritik, za najväčšie plus by som označil kameru. Tá je tak krásne jednoduchá a pritom ňou vidíte všetko a ešte niečo navyše. A tiež doslova vidíte, ako bol každý záber vopred starostlivo až decentne pripravovaný a možno sa už od prvých scén budete pýtať, či len tak náhodou za kamerou nestál Stanislav Szomolányi. Áno, stál. Hneď po kamere oceňujem detských hercov (nehercov), lebo toto je príkladná práca nie len ich, ale aj režiséra, ktorý ich bravúrne zvládol... Možno (tak isto ako ja) nemáte radi dlhé scény niekde zo svadby, kde vám uši píli cigánska, alebo hociaká iná kapela a k tomu množstvo ľudí, tancujúcich a pištiacich či inak hulákajúcich, pretože aj tu takáto jedna je, tá sa našťastie pre mňa v najvyššej chvíli rázne skončí, keď dedinu prepadnú partizáni. Film mohol (podľa môjho gusta) kľudne niekde aj pritvrdiť a ukázať nejaké nacistické zverstvá, keďže je to z tohto obdobia. A práve zo scenára mám taký pocit, že sa tu jednalo iba o nejaké nesplnené sny jedného scenáristu. Ten motív s ukrytou puškou a aj to, na čo nakoniec tá puška poslúžila, je toho príkladom. 70%. ()
Keby som mala dostatok správnych slov, aby som pomocou nich vyskladala komentár, aký si tento filmový pamätníček jedného detstva zaslúži ... ()
Válka očima dítěte, jeho představami a touhami tvořený příběh, který je laděn pozitivně, avšak ukazuje všechny neduhy Slovenska za války na postavách nejrůznějšího ražení. Natočeno je to pěkně, krajina tomu dodává pravou atmosféru, ovšem všichni hoši ve filmu jsou nehorázní spratci, což velice cuchalo mé nervy během sledování. ()
Krásny film ako detstvo samo. Kto nezažil dedinu v skromných pomeroch, dielo plne nedocení. Uher je majster v jej obrazoch, zvykoch... tentokrát detskými očami kedy huncúti robia vilomeniny, snijú sny či špehujú nahotu dievčat. Páči sa mi ako filmovým jazykom skrz akoby flashforwardy a strihy režisér projektuje predstavy mladíka. Film je bohatý na množstvo epizód, ktoré vyčaria mnohokrát úsmev z podarených hlášok, no vedia i zamraziť. Babka nepustí zlatý toliar po mužovi, aby sa zaplatilo doktorovi nech lieči choré decko ("A truhlu mi za čo kúpiš? Alebo ma chceš pochovať len tak v plachte ako žobráčku?"). Babka radšej uvarí bosorácky nápoj či polievku, no hlavne že to posvätí vzývaním Boha i Krista. Jáj, tieto dedinské čáry-máry mixované s vierou... zbohom, zdravý rozum. Babka však ďalej každou druhou hláškou zabáva - "Jáj, akých Vianoc sa to len dožijeme? Šípky nemáme." Pán kaplán neváha odvetiť fašistom na ich slávnosť: "Pas ovečky moje, povedal Pán. Každý máme svoje ovečky i svojich baranov." Za všetkých ešte podarená postava, že Amerikánka v podaní Hany Grissovej... a jej podarený muž, Ľudo Reiter aj s jeho štýlovým chraplákom: "Bodaj by krava zdochla aj s gazdinou... Podpálim, všetko podpálim!" :) kokos, takáto dvojička nechýba veru na žiadnej dedine. Tvorcovia bavia bizarnými scénami ako šmykľavý vŕšok na cintoríne počas pohrebu ("Pane Bože, prečo nás tak tresceš?") či keď na pozadí vojny nám ukazujú ako si ľudia uťahovali z udalostí natoľko, že mäsiar neváhal vo výklade vedľa busty nejakého nacistického pohlavára vyložiť aj prasaciu hlavu, ako bustu :) ()
Filmy s tematikou druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania boli v časoch socialistického Československa žiadaným umeleckým artiklom. Minimálne z popudu na najvyšších straníckych miestach. Jedným z veľkého množstva takýchto filmov je aj snímka režiséra Štefana Uhera z roku 1971 podľa predlohy spisovateľa Milana Ferka, ktorej hlavnými hrdinami sú dospievajúci chlapci z neurčitej dediny. Snímka si neraz v odľahčenom duchu všíma dramatické vojnové udalosti z dediny a jej okolia chlapčenskými očami, ktoré mnohé ešte nechápu, ale postupne sa učia. Režisér Uher divákovi prináša tak trochu iný, ale zároveň typický film o dospievaní. Jeho príbehová stránka v sebe veľmi dobre spája dramatickú vážnosť doby, v ktorej sa odohráva, spolu s nevinnosťou dospievania hlavných protagonistov. Dej snímky je mozaikou obdobia pred, počas a po Slovenskom národnom povstaní, pričom sa skladá z rôznych obrazov a situácií, v ktorých sa postavy (nielen) mladých chlapcov ocitajú. Výraznou črtou filmu nie je iba jeho príbeh, ale takisto postavy v ňom. Prím v ňom hrajú detskí herci, ktorí - do istej miery možno až prekvapivo - podávajú kvalitné výkony. Rovnako dobre im sekundujú ich starší a skúsenejší kolegovia. Keby som mal pušku príjemne prekvapuje. A to v podstate po všetkých stránkach. S "tisíckrát" zrecyklovaným zasadením do obdobia druhej svetovej vojny pracuje snímka viac než obstojne, prinášajúc pútavo podaný príbeh o zdanlivo ľahkom bytí dospievajúcich chlapcov v neľahkých časoch. Plusom takisto je, že film Štefana Uhera nie je (minimálne nie okato) poplatný dobe svojho vzniku. Aj keď osloboditelia, samozrejme, na konci byť musia... Vojnová dráma s humornými prvkami zaujme tiež svojím výpravným zasadením a rôznorodosťou postáv, ktoré sa v nej objavujú. ()
I mně trvalo, než jsem se s filmem naladil na stejnou notu. Vadilo mi, že hlavní hrdina je docela fracek, i to, že v ději je docela obtížné se vyznat (a to i bez těch fantazijních scén). Ale dojem ve mně tato kombinace nenápadného klukovského dobrodružství a syrového pohledu na válku (byť s naprostou absencí bojových scén) zanechala hluboký. Ale vzhledem k některým zmíněným i nezmíněným slabinám to na plný počet není. ()
Napriek mnohym vyhradam patri tento film ešte medzi tie lepšie natočene v normalizacii odohravajuce sa počas snp.Vdaka detskej perspektive vzniesol Uher do filmu fantaziu a vyhol sa ideologickemu pozitivizmu.Vnutorne monology hlvneho hrdinu Vladka davaju priestor pre vyjadrenie jeho myšlienok. ()
Bohužel, to hlasité myšlení přímo nesnáším a tady je to skoro stále. Plus do toho ty představy, člověk neví, co byla skutečnost a co sen. Takže rezultát je pro mne jasný. Hloupý způsob vyprávěná připravil film o čtyřicet bodů z šedesáti, které bych jinak dal. ()
Obraz detstva na slovenskej dedine počas vojny. Vystatovanie a prekáračky medzi chlapcami Vladom a Viktorom sprevádzajú kujónstva a všakovaké chlapčenské pestvá, ktoré ponúkajú pohľad nie len do zvykov a predsudkov vo vzťahoch medzi ľuďmi ale aj do sexuálneho prebúdzania a prvej lásky. Produkcia aj herci splnili svoje úlohy veľmi dobre. Nevytvorili síce nervydrásajúcu napínavú atmosféru ale k odľahčenému detskému pohľadu sa možno voľná atmosféra hodí viac. Vrcholom je scéna zastrelenia nemeckého veliteľa natočená v Manínskej tiesňave. 70% ()
"Kožku už nemá, ale má nožík!" ()
Druhá světová válka očima malého fantasty z podtatranské dědiny. Poetická férie znázorňující sny a fantazie dětí, které se ocitly uprostřed vykloubené doby, což jim ale nebránilo v humoru a páchání alotrií. Spousta postaviček, pomatené ženské, kolaboranti, ale i malí hrdinové. Žádná falešná snaha ospravedlnit co se dělo, ani hra na masový odpor proti fašismu. Prostě nečekaně zajímavý a pravdivý pohled na věc. Kindermund tut Wahrheit kund. Kožku už nemá, ale má nožik! ()
zaujímavo ukázané zmýšlanie hlavných detských hrdinov v tomto filme ho odsudzuje na zaručený úspech... ()
Komediálne rozprávanie príbehu života na Slovenskej dedine, ale hlavne o parte chalanov počas okupácie v druhej svetovej vojne. Pohľad na vojnu očami chlapcov a situácie, ktoré ich vek prináša: prvé lásky, šok z pohľadu na nahé ženské telo, predstava o pomoci rodine počas vojny ... Prerod chlapca v chlapa. ()
Nevím, zda to byl tlak normalizace, nebo úbytek tvůrčích sil, co způsobilo, že "Keby..." se marně snaží vyšplhat na úroveň Uhrových děl z šedesátých let, která ho v mých očích pasují na nejzajímavějšího slovenského režiséra té doby. Jen citově vznícená filmová řeč povznáší nad průměr vcelku konvenční příběh dospívání ve Slovenském státě, v němž figurky brázdí šachovnici věrny své barvě a pravidlům hry. Z úst německých vojáků zní neněmecká němčina a častá groteskní nadsázka tu a tam působí křečovitě, což neplatí o vrcholných chvílích, kdy sledujeme fantazírování hlavního dětského hrdiny. Tavianiové v "Noci svatého Vavřince" šli dál, ale bůhví jestli neviděli "Keby..." na nějakém festivalu. ()