Fontána pro Zuzanu

No, asi takhle - Fontána není nějak špatný film, zapadá do svojí kategorie a kromě několika opravdu povedených písniček (určených především osobám ženského pohlaví o generaci starším než jsem já:)) a kouzelné slovenčiny mladičké Evy Vejmělkové nepřináší skoro nic...tedy alespoň mně ne:) To by bylo na dvě hvězdy, protože vyložená ztráta času první Fontána není, to je až ta druhá:) A ta třetí je, ehm, příšerná, to je asi to slovo:) A ta třetí hvězda je za nefalšovanou radost v očích mojí přítelkyně;) (18.07.2004)

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)

,,KEĎ MÁ ČLOVEK PÄTNÁSŤ, ŽIVOT JE NANIČ." __ Film som dlhodobo ignoroval a predstavoval pre mňa absolútny okraj môjho diváckeho záujmu, až keď som teraz nevešal prádlo a akurát do znova vysielala telka. Zrazu som si neviem ako pozrel celú druhú polovicu a zaujatím som následne vyhľadal na internete aj začiatok. Nepozeralo sa mi nato zle, aj keď film má svoje nedostatky, na ktoré predo mnou poukazujú iní užívatelia. Na neprirodzene znejúce dialógy som si časom zvykol, pretože ide o typický problém slovenských scenárov, ktoré sú buď priveľmi vulgárne, alebo umelo strojené. Jednoducho mladí nehovoria príma, ale popiči; nevraví sa frajeri, ale kok*ti; babe sa nepovie si sprostá, ale si je*nutá a určite sa nepovie grázli, ale prinajmenšom hajzli. V tej dobe to z dôvodu zamerania pre mladé publikom súdruhovia nedovolili, zato im nevadilo - možno z dôvodu slabšej sexuálnej osvety na školy - ukázať mladé prsia, a že sa Vejmělková nemala začo hanbiť (Bábekovi závidím). Možno išlo o istý kalkul, ktorým sa chcela prebiť slaboduchý príbeh s prakticky všetkými, do stratena vedúcimi zápletkami. Ako klad tohto pseudomuzikálu, možno okrem hudby - vrátane ústredného megahitu ,,Všetci nám môžu závidieť" radiť technické spracovanie filmu so zreteľom na dynamiku kamery a strihu snažiacich sa priblížiť Západnej produkcii. Ľúbostná scéna vo fontáne je nakrútená výborne a následný záver ma absolútne zdrvil. (6391. hodnotenie, 152. komentár k filmu) (14.11.2018)

Hodnotenie tohto filmu je jedna veľká dilema. Subjektívne je to zábava, akú som už dlho nezažil (pri československej produkcii naposledy pri Řeke http://www.csfd.cz/film/7903-reka/ - mimochodom postava filozofujúceho pilota hĺbkou myšlienok pripomínala, či dokonca prevyšovala sedláka Sychru. ***"Čo je to vlastne láska?" "To čo sa deje medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa milujú."***). Bohužiaľ s odstupom treba konštatovať, že je to moralistická kvázi muzikálová zlátanina - akási zabednená výpoveď o jednej generácii (kde bežne na sídlisku v noci a za dažďa tancuje polonahé dievča ). Keby to všetko bola "nadsázka" tak je to geniálne béčko (céčko) . Ale keďže tomu tak nie je a navyše tento "depešácko-motokrosový sajrajt" zožal nepredstaviteľný úspech, tak si môžeme urobiť obraz nielen o diletantstve režiséra, ale aj o väčšine národa. V tomto ohľade je možné vysledovať paralelu s českými Babovřeskami. (14.07.2013)

Příběh o lásce mezi paneláky, staré fontáně, kamarádství, frajerech na motorkách... Film, který byl v osmdesátých letech skoro až kultovní (i pro mne, tehdy dvacetiletého výrostka), na mne po mnoha letech působil jako chaotické, neucelené, velice amatérsky vytvořené dílo, jako dům, jehož každá zeď je postavena z jiného materiálu a proto nedrží při sobě. Ten nepovedený dům má ale několik zlatých cihliček. Jedna z nich je nádherná Eva Vejmělková a tou druhou jsou písně Vaša Patejdla. Kvůli nim a lehké nostalgii dávám 40%. (11.10.2011)