Frances Ha

[SFF 2013, Sydney] Konverzačný skanzen z ktorého sála bezprostrednosť, sloboda a podivuhodnosť. Môžme prirovnávať k Allenovi, Truffautovi či Jarmuschovi, ale konečná podoba patrí len a len Baumbachovi, ktorého odteraz možno nazývať usilovným auteurom. Jeho "Frances Ha" je filmom nestrojeným a čo sa ústredných (aj bočných) motívov týka, pôsobivo komunikatívnym... (17.08.2013)

Zväčša nemám nič proti nezávislým filmom, ale toto mi proste nesadlo. Frances ako naivná smoliarka, ktorá pozná svoju cenu a nechce sa uspokojiť len tak s "cenou útechy" sa snaží dosiahnuť svoje ciele, ale nič nevychádza. A tak absolvuje odyseu rôznymi mestami a snaží sa nájsť samú seba. OK, námet je fajn, a treba uznať že aj tá kamera bola absolútne skvelá, ale inak ten štýl mi proste nepasoval. Najlepšia časť z celého filmu bolo osamelé blúdenie Parížom (niečo čo by som nechcel asi nikdy zažiť). No ako film na jedno pozretie celkom dobre, ale nič viac. Inak, Greta Gerwing ako keby z oka vypadla Kate Winslet, či to sa len mne zdalo? (05.12.2013)

Během filmu mě popadl nejprve mírný, ale postupně sílící pocit, že bych se měla zabít, a po náhlém a nepřipraveném happy endu se ještě zdvojnásobil, místo aby opadl, což je zajímavé. Ačkoliv se souznění duší mezi mnou a filmem spíš nekonalo (některým zobrazeným přátelstvím - a možná všem - jsem nerozuměla a necítím ani potřebu se jimi dál zabývat), tak jsem ocenila vidět takový typ dívky existovat na plátně. A ačkoliv mi řešení toho putování nepřipadalo plynulé (působilo to spíš jako zlatý sen patologického lháře, jako vize toho, co Frances vypráví v Paříži do telefonu), tak jsem ráda, že součástí toho sebeznovuvynalézání nebyl muž a láska. (12.02.2016)

Všetko je ako má byť, je to klubovka aké mám rád, má to "woodyallenovský" nádych, čo len kvitujem...To čo ma vyrušovalo bola hlavná hrdinka, resp. jej herecké prevedenie a niektoré dialógy, čo "šušťali papierom"(tj napísané mohli pôsobiť OK, pri hereckom stvárnení boli trochu kŕčové)..Diabol je skrytý v detailoch, čo už:) (02.07.2014)

Presne toto chcem vidieť od amerických nezávislých filmárov. A chcem to vidieť občas aj v našich kinách. Greta Ggerwig je na plátne v podstate nonstop, nie je nijak extra "cute", ale celkom milá a pomerne sympatická je. Je jej zásluhou a zásluhou scenára a réžie, že mi nikdy ani na chvíľu nezačala liezť na nervy. No a čo sa tu deje? No žije sa život dvadsiatnikov, ktorí možno ešte tak presne nevedia, čo chcú v živote robiť, či chcú mať niekedy decká, kto je ich typ a či sa vôbec hodia na randenie. Nie všetky dialógy znejú absolútne autenticky, ale možno je to tak lepšie. (30.07.2016)