Ja milujem, ty miluješ

Depka, kam se podíváš. 1) Nedivím se normalizačním cenzorům, že film uložili do trezoru. Syrový naturalismus chmurných a bezvýchodných perspektiv nebyl to, co si budovatelé reálného socialismu přáli vidět. Celková kultura života, děsivě působící pracovní (nejenom) prostředí, všudepřítomný chlast. Ne, že by podobné filmy nešlo točit i dnes. Jenom v podmínkách liberální společnosti by neskončily v trezoru, ale kdesi v zapomnění artových kin a festivalů._____ 2) 51letý Varšavan Roman Klosowski byl výstižně nechutný. 39letá výborná Iva Janžurová předvedla, že umí i vážné a smutné role. 26letá Věra Bílá zatím toho moc nenazpívala, ale vzhledově nezklamala. 26letý budoucí režisér Juraj Nvota (Jaro, který vykrádá zásilky) byl pěkný a 36letý Srb Milan Jelič (Pišta) ve své ojedinělé herecké příležitosti (jinak byl také režisér) taky nevypadal ani nehrál zle._____ 3) Za zmínku stojí roztomilá českoslovenština Ivy Janžurové._____ 4) Kam se dali té ostatné mačky? Utopili? To by som já nemohla. Lopatou po hlave a zakopať. (24.05.2016)

Výborný slovenský film, kiežby takých bolo viac. Mal som pri sledovaní dobrý pocit a nenašiel som takmer nič, čo by som filmu vytkol. D. Hanák dokázal svoj film predať s takou suverénnou ľahkosťou, o ktorej sa všetkým súčasným slovenským režisérom môže len snívať. Príbeh starého mládenca, ktorý trpí komplexom nízkeho vzrastu funguje k spokojnosti vo všetkých smeroch. Je nevtieravo vtipný, dobre zahraný a príjemne sa na to pozerá. Najväčším prekvapením je výborná Iva Janžurová , ktorú poznáme prevažne z "pojašených" rolí. Tu bola perfektná. Veselá i smutná, vážna i nasratá. V kratučkom zábere v sprche dokonca hore bez. Ďakujem režisérovi, že nedopustil, aby ju predabovali. Jej nedokonalá slovenčina s občasnou češtinou, či už vedomou alebo nie, jednoducho nemá chybu. Pobaví aj Vera Bílá, ešte z obdobia jej "štíhlosti", ktorá trúsi také nevinné, ale dobré hlášky. "Ja ti zoženiem muža. Dobré srdce má a štyri deti..." 80%. (10.01.2016)

Milovať a byť milovaný chce aj obyčajný socialistický človek Pišta, ktorý je malý a zavalitý, napohľad čistý Švejk. Len ten skvelý hlas, ktorý mu prepožičal Leopold Haverl, mu vylepšoval imidž. Jeho príbehy s najlepším kamarátom Vincom, nadsamcom, čo mohol mať každú ženu, sú akýmsi zvláštnym ekvivalentom dnešných tínedžerských komédií. Len tu je to v konečnom dôsledku o niečo vážnejšie, s alkoholom, Alzheimerom, a celkovou obyčajnosťou, ktorá ide pod kožu. O tej obyčajnosti zobrazeného života svedčí aj obsadenie menej známych nevýrazných hercov, pričom najkrajšou ženou vo filme je (pri všetkej úcte k hereckému umeniu) Iva Janžurová. Jej slovensko-český rečový prejav bol zaujímavo zvolený, keď v pokoji hovorila po slovensky a v rozčúlení prechádzala do češtiny. Slabšie štyri hviezdy za mimoriadny, aj keď nie vyložene príjemný zážitok. –––– Keď nemá pekné nohy, pochváľ jej vlasy. –––– Keď ja poviem hotovo, potom bude hotovo! –––– Spýtaš sa jej, či sem často chodí. Rozumieš? Pochváliš ju, že dobre tancuje. Alebo povieš niečo po taliansky. Musíš klamať telom. –––– Čo ja môžem s takouto postavou? Vyjdem niekde, ani si ma nevšimnú. Nulový človek. (19.06.2017)

Prapodivný slovenský film s českými herci. Milada Ježková a Marie Motlová jsou výborné, ale Iva Janžurová sem jakoby nepatři. Na druhou stranu to byl asi záměr, protože mluví jednou česky a jednou slovensky a je tu za sexbombu odjinud, takže vlastně proč ne? :-) Představitel hlavní role je dokonalý, ale ani přes normalizační marasmus a bezvýchodnost jsem mu prostěl nedokázal fandit. Ještě mě zaujala Věra Bílá v husté roli empatické cikánky - to jinde neuvidíte. (08.01.2013)

Konečne som sa dočkal. Netuším, prečo som sa k tomuto výnimočnému filmu dostal až teraz. Filmy Dušana Hanáka sú mi bližšie, ako filmy porovnateľných slovenských filmových režisérov. Film ma uchvátil svojou autentickosťou a presnosťou vo výbere vhodných typov hercov. Ďalším kladom boli dobré dialógy, ktoré napriek ich úspornosti dotvárali mozaiku bezútešného života v istej dobe na istom mieste, kde žijú svoje nenaplnené životy mnohí ľudkovia, ktorým sa darí unikať z ubíjajúcej všednosti iba pri poháriku alebo v ticho vyslovovaných túžbach. Záver vyjadrujúci rezignáciu prispel k tomu, že súdruhovia nemohli pripustiť, aby takéto dielo ohlupovalo náš pracujúci ľud veselo budujúci vyspelú socialistickú spoločnosť. Našťastie doba už pomaly spela k tomu, aby odovzdali žezlo novým, sofistikovanejšie kradnúcim nasledovníkom. (14.01.2017)