Richard Müller: Nepoznaný

Ráno čo ráno chodia tisíce z ľudí do otravnej, blbej práce. Takýto spôsob prežívania sa skôr či neskôr prejaví v tvári i správaní. Jednoducho, ak človeka niečo nebaví a otravuje, tvár churavie a výraz naštvaného zúfalstva je častým spoločníkom spolucestujúcich v raňajšej hromadnej doprave. Práve tak RM. Hýrivú a tvorivým potenciálom naplnenú mladosť populárneho speváka a textára vystriedal apatický mámvpučizmus, mlčanie a otravná nálada. Spievať spieva, veď čo by iné robil, no elán a nadšenie sú fuč. Veselé drogy vystriedali posmutnelé psychofarmaká a zdanlivo to vyzerá na úpadok. Ale nie je. Vidieť liknavý prístup i nechuť k práci s vedomím, že robiť by sa (asi) malo. Ale zintrovertnenie a prechod od hurónskeho smiechu k tichu nemusí byť degeneráciou. Možno len snahou o prechod do ústrania. Len to, čo ľudia neriešia často u seba a svojich známych (otrávenosť robotou, do ktorej sa z existenčných dôvodov musí chodiť), riešia u populárneho speváka. Portrét je neveľmi veselý, no o to úprimnejší, snáď aj pravdivejší. (04.11.2017)

Pamatuji se na návštěvu Müllerova koncertu v roce 2002. Tenkrát Slováci vyhráli MS v hokeji, což zpěvák neopomněl zdůraznit. Během chvíle si zcela podmanil vyprodaný sál místního kulturáku. Pak jsem jeho tvorbu i excesy úplně pustil ze zřetele. O to větší šok byly záběry, na nichž Müller s nadváhou a roztřesenýma rukama připomíná ponejvíce člověka dezorientovaného podobně jako Zeman bez protokoláře Forejta. Smutně působivý film, během jehož sledování jsem si nebyl jist, zda členové skupiny Fragile jsou Müllerovi spasitelé, nebo obyčejní paraziti. Ale spíš to druhé. (03.03.2017)

Úvodné komentáre na hovno a akoby z iného filmu. Alebo ich tam dal Remo naschvál? Celý priebeh potom rovnakou mierou pútavý aj nepríjemný, finále mrazivé - to zredukovanie ľudskej bytosti na zdroj príjmu a spoločenskej prestíže nie je nič nové pod slnkom, tu prítomná miera obludnosti ale obávam sa nemá obdoby! Vycicajú ho, naoko oplačú a budú z neho ešte hodnú chvíľu v rôznych formách ďalej prosperovať. S pocitom, že pre neho robili a urobili maximum a že to za zásluhy. (17.09.2017)

Remo ma jednoznačne presvedčil o tom, že Müller má o čom rozprávať. Následne však po každej sfére jeho života iba skĺzol, veľmi zľahka podryl iba tú o jeho chorobe. Ja poznám Richardové piesne, nie jeho samého a tak to bolo pre mňa značne mätúce. Čakala som od filmu presne opačný efekt. Jediné, čo bolo konzistentné, bola chladná, miestami až beznádejná atmosféra. Inak sa skákalo rôzne od jeho vzostupu, cez jeho osudové ženy až po jeho chorobu. Každá časť by vystačila na jeden samotný dokument a tak je tento 90 minútový pokus trochu zúfalý. Režisér vytvoril viac otázok, než odpovedí. Chcem o Rišovi vedieť viac! (31.10.2017)

Škoda, jestli opravdu bylo natočeno přes 200 hodin materiálu a režisér si do dokumentu vybral těchto 90 minut a navíc je podal v téhle souvislost, pak by se měl nad svým dílem zamyslet. Trochu mi to připomínalo Hoteliéra s Lanďákem, protože si takovýhle dokument Richard Müller za svou kariéru nezasloužil. (27.10.2017)