Očovské pastorále

Fajn, sedemdesiate roky v našich zemepisných šírkach a dĺžkach nie sú filmársky bohviečo. Ale je to lepšie, ako nasledujúca dekáda ;-). Ono to asi nebude celkom zhoda okolností, že o rok neskôr vznikol Hollého filmík Kto odchádza v daždi o dobe zoštátňovania a združstevňovania. Očovské pastorále, podobne ako aj ich režisér, nepatria k pravidelne uvádzaným "zásadným" filmom dekády.Niektoré momenty javia ako úsmevné (najmä vďaka Pántikovmu klasickému patetickému prednesu) a film v zásade "programovo" kritizuje "starokomunistov". Z filmárskeho hľadiska je osud baču, ktorého ovce sa stali družstevnými - podobne ako i on, hoci svojou povahou ostal klasickým gazdom a "dobrým pastierom", ktorý sa i o družstevné staral ako o vlastné a mal z toho problémy, v pevných rukách. [k 7/10] (25.12.2008)

"A eště hrávate aj na Vianoce v kostole na fujare!! "A je to hriech?" " No hrich to nie je, ale podorujete náboženské prežitky!"                                                                                                                                                                                      Súdruh bača, čo sa zaobide aj bez hodinok a kolektivizacia po slovensky.                                                                                   "Palo, si živý?" "Som živý, iba riť je trafená."                                                                                                                            Milí pionýři! Povím vám příběh o bačovi, který bol taký osvietený, že dal svoje ovečky do spoločného. Za odměnu je směl pást a starat se o ně, dokoce mu k nim přidali ještě další. Ale zlí záškodníci mu jeho ovce ukradli a dobře ukryli! Ale protože bol bača dobrý člověk, hledal a našel své ovečky, aby je přivedl domů. Že jsem vám řekla všechno? Ba ne, je tam toho mnohem víc, ale na to si musíte přijít sami!                                                                                                                           "Keď sa chlapi bijú, žandárom do toho nič!" (25.11.2014)

Film, ktorý ku mne akosi nechce a nechce preniknúť... Snažím sa, dávam mu šancu už nejeden rok, no - až sa to hanbím napísať - nič. Pár pekných záberov, pár pekných prelínaní folklóru a socialistickej reality, pár výborných hercov: no a ono je to stále akosi málo... Kvitujem však peknú a pekne natočenú polnočnú omšu (fajn, viem, o nej to nebolo - ale pomôžem si, keď na mňa popri všetkých tých scénach najsilnejšie zapôsobila práve táto?) Plusové body za - v oných časoch možno až odvážny - tichý súboj bača vz. režim (06.05.2013)

(2x) ,,Bože môj, ešte si ani chodiť dobre nevedel, už si bol pri ovciach. Na chrbte sme ťa doniesli do košiara, musel si zaháňať ovce pri dojení..." Slovenský "western" (eastern) o bačovi uprostred kolektivizácie. Spočiatku Očovské pastorále pripomínajú tradičný ľudový film zo slovenskej dediny, hlavne prostredím a typmi dedinských postáv. Avšak najmä stupňujúcou sa konfrontáciou baču Jožka so zákonom počas stalinistického režimu nastoľujú tvorcovia v rámci našej kinematografie netypicky drsný pohľad na slovenskú dedinu v minulosti. Hlavný príslušník SNB (V. Polónyi) i ostatní predstavitelia "vrchnosti" na rok vzniku tu pôsobia výnimočne skôr negatívnym dojmom, vo filme dochádza aj na pomerne horkovtipné narážky na socialistickú ideológiu (napr. keď sa bača pýta, čo bolo hriešne na tom, že hral v kostole na vianočnej omši na fujare, a dostáva pomerne absurdnú odpoveď, že podporoval náboženské prežitky). Konanie a prejavy sympatického baču v podaní výborného Júlia Pántika (v typickej roli šitej legendárnemu hercovi na telo) často oplývajú humorom, dobrým srdcom a budia súcit, ale zároveň sú plné tvrdohlavosťi a "chlapskej cti", ktorá mu nezabráni pobiť sa s hocikým v akejľkovek situácii. Mnoho scén zobrazujúce slovenské dedinské tradície a kultúru (okrem konkrétnych piesní napríklad scéna v obchode s fujarami a píšťalami, z ktorej vycítiť silný bačov vzťah k folklóru) vnímam v rámci atmosféry prostredia z filmu ako prínosné. Čo mi na filmu naopak príliš nesadlo, bola generačná linka o vźťahovom probléme mezi bačou a jeho synom a s tým akýsi do očí bijúci zvlášny kontrast medzi starým konským záprahom a motorkou. Vyvrcholenie vzťahu medzi otcom a synom ale nakoniec hodnotím pozitívne, rovnako tak celý Zacharov film vďaka téme, spracovaniu a Pántikovi v hlavnej úlohe. (80%) (Československá filmová výzva) (13.02.2019)

(43/2017) / Docela zvláštny film ktorý sa odohráva medzi dvomi úplne rozdielnymi svetmi, bača/salaš a svet komunistických súdruhov. Čakal by som, že tento film nemá šancu prejsť sitom cenzúry. Pántik hrá svoj typický part, celkom sa mu podarilo tomuto inak zapadnutému filmu dať aký taký "ksicht". (6/10) (14.02.2017)