Meky
Režie:
Šimon ŠafránekKamera:
Martin ŽiaranHrají:
Miroslav Žbirka, Kateřina Žbirková, David Žbirka, Laco Lučenič, Kamil Peteraj, Ján Lehotský, Marika Gombitová (a.z.), Jan Ponocný, Rob Cass, Blair Cunningham (více)Obsahy(1)
Byl to tehdy jeden z největších šoků naší populární hudby, po čtrnácti nepřetržitých vítězstvích Karla Gotta v anketě Zlatý slavík mu tuhle nejprestižnější hudební cenu Československa vyfouknul plachý brýlatý outsider, zpěvák Miro Žbirka z Bratislavy. Psal se rok 1982, Meky zažíval svou vlastní beatlemánii, psal hity, které žijí doteď. Mimo reflektory měl za sebou už řadu bolesti, před sebou měl dlouhou cestu plnou zvratů až k natáčení ve vyhlášených studiích Abbey Road. Co všechno potkalo Mekyho Žbirku od chvíle, kdy poprvé vzal do ruky kytaru, až do momentu, kdy svůj život odhalil filmařům? Býval dlouhovlasým rockerem i britským elegánem, ještě před plnoletostí hrával jako námezdní muzikant v cizině, zažil ztrátu bratra, vyhazov z kapely stejně jako davy fanynek, slávu a hudební triumfy, má za sebou odchod do ústraní i velký návrat. Jak se vyrovnal s havárií blízké osoby a se svody všemocné komunistické strany v době socialismu? Film Meky vypráví o naprosté oddanosti hudbě, o víře ve vlastní cestu, přestože často vedla jinudy, než mu všichni doporučili. O tom, jak s elegancí překonat velké společenské revoluce i životní zvraty. Režisér Šimon Šafránek, držitel Českého lva za dokument King Skate, vytvořil dynamický portrét hudební legendy s využitím Žbirkovy otevřené zpovědi, současných záběrů a rozsáhlého archivního materiálu. (Bontonfilm)
(více)Recenze (155)
Meky je proste king, Meky je proste zlatý slávik a oprávnená slovenská hudobná legenda. Väčšinu jeho piesní som vždy hltal a vždy si ich rád vypočujem. Aj preto si myslím, že si zaslúžil o niečo zaujímavejšie a lepšie spracovanie jeho života. V tomto snímku je síce množstvo dobových záberov, ale len pramálo takých, ktoré by sme už niekde nevideli. Zopár úryvkov z osobného života, čo ale nestačí k ucelenému obrazu o tejto legende. Je to trošku škoda premrhaného potenciálu. 60 % ()
Nakonec se přikláním k hodnocení malým znaménkem +. Jak podotkla moje přítelkyně, která se mnou byla v prázdném teplickém kině (8 platících, třetí hrací den) stačilo by to nasadit v televizi. Já jsem v kině ocenil zvuk některých už polozapomenutých elektropopových songů z osmdesátek (Ticho, Nemoderný chalan, Poraď si sám, Mesto spí, Dr. Jekyll & Mr. Hyde, Slávou opitý, pozn. půjčuju si z jiné recenze) a nadčasový muzikantský a hudebně producentský um Laco Lučeniča. A některé opravdu už zapomenuté archivní záběry. Ale vlastně jsem se o Miroslavu Žbirkovi dozvěděl dost málo. Kolik měl dětí? Stýká se s nimi? Co vlastně dělal skoro 30 let po revoluci? Dokument to odbyl sekvencemi ze studií v londýnském Abbey Road, přičemž vynechal třeba setkání s Paulem McCartneym, vynechal megakoncerty, kde jako bubeník hostoval Petr Čech (ano, ten gólman). Jak zemřel Žbirkův bratr Jason? Proč se vůbec nemluví o druhém bratrovi Tonym? Proč ve filmu není jasně řečeno, že Marika Gombitová měla nehodu, která ji v roce 1980 připoutala na vozík? Prostě jsme se o Mekym dozvěděli dost málo. A bohužel i málo o jeho tvorbě za posledních 20 let. Ano, čekal jsem víc...A tak tedy doporučím hlavně fanouškům a také pamětníkům, kteří mají také doma některou z jeho desek, z které si občas zahrají Katrin, 22 dní, Biely kvet nebo prastarou Atlantidu. Ale dva a dvacet by bylo málo, dávám 55%. P.S. pro tepličáky..v záběrech z koncertů v osmdesátých letech s Limitem je Lučenič často s kytarou, která dodneska hraje. Od mistra Laca jí koupil Vít Malypetr z osecké kapely Malé Divy. Měl jsem jí v ruce :-) ()
Náznaky nestačia. Film je dynamický, oslavný a tak trocha povrchný. Dostávame chronologicky naservírované zlomové okamihy Žbirkovho života. V celom filme sa nedozvieme čo Žbirku trápi, čo by urobil inak. Nikdy nejde do hĺbky aby vysvetlil dôležité veci v živote, len stručne konštatuje. Nevieme sa s ním preto stotožniť a citovo sa na neho naviazať. Pritom si myslím, že je to vo vnútri citlivý človek s veľkým príbehom. Autori pekne pracujú s náznakmi, tajomstvom a pripodobnením, ale to je málo. ()
Škoda že zde nebylo použito více Žbirkových písní. Ale hlavně mi tenhle snímek přišel spíše jako televizní dokument, než dokument do kina. Plus to vypadá jako kdyby zkopírovali Wikipedii, protože tam nebylo nic víc, než co o jeho životě víme. Zkráceně to je pro mě zklamání. V televizi by to bylo OK, tady to je ale na plátně. 6/10 ()
Trošku plochý dokument, ale nenudil, naopak, hlavně díky archivním záběrům, kterých mohlo být ještě více, na ty bych se dovedl dívat i o hodinu dýl, no ale každopádně mohlo být životní vyprávění ukončeno nějak velkolepě. ()
Dokument je samozrejme zaujímavý, najmä veľkým množstvom archívnych záberov a fotografií. Ale bohužiaľ sa niektorým témam venuje príliš stroho, ak vôbec, najmä jeho začiatky v Moduse, prvé manželstvo, sólová kariéra po odchode Laca Lučeniča, myslím, že by sa z danej témy dalo vytrieskať viac a neprepáliť stopáž. Asi najviac ma iritoval trikrát opakujúci sa trojitý záber na blondínu v plavkách a nebyť aspoň elementárnej znalosti Mekyho životopisu, tak aj "chronológia" osudu protagonistu. Z technickej stránky vecí mi vadili archívne filmové prepisy v SD rozlíšení, ktoré mohli vyžiadať z RTVS, ČT, NFA a SFÚ v nových HD/4K prepisoch. Ak by som išiel na dokument do kina ako platiaci divák, tak by som sa cítil byť okradnutý. Takto videné v telke je to za 3* ()
Žbirku mám rád, vážím si ho pro spoustu věcí, které dělá a jak je dělá. S tímto jsem přistupoval k tomuto dokumentu, který jsem očekával zcela ultimátní. Bohužel už v prvních minutách přišlo zklamání. Střih rozlétaný z minulosti do současnosti bez hlubšího záměru, návaznosti a smyslu. Dlouho se vrtáme v dávno zapomenutých, skoro nepodstatných věcech, což by sice až tak nevadilo, ale pak najednou už není čas na další věci. Z totalitních osmdesátek jsme najednou zpátky na Abbey Road v naprosté současnosti. A ani tam se dlouho nezdržíme. Až mě z toho bolely oči a v závěru vůbec nevím, co si mám z toho chaotického podání vybrat a zapamatovat. Raději si příště zase pustím nějaké starší nahrávky, ty mi dají mnohem víc. ()
Prosím, nehodnotím tvorbu Mekyho. Hodnotím dokument. A ten si myslím mohl být více strhující....ale i tak fajn. Za Mekyho písničky velký dík! ()
Sympatických 3,5* dám, pretože sa dalo vyťažiť v dokumente viac než nám je ponúknuté. ()
Nemá to ani hlavu ani pätu. ()
Štandardne decentný Meky, ako ho poznáme počas celej jeho 40 ročnej kariéry. Čo-to zo súkromia sa však človek dozvie, zjavne toľko, koľko filmárom umožnil. Asi najviac o bratovi, ktorý ako 25 ročný spáchal samovraždu. Dokument čiastočne odkrýva aj jeho anglické korene, ako aj súčasný život v Prahe. O Marike je toho menej, čo v podstate neuškodilo, keďže na túto tému bolo snáď už všetko povedané. A síce nie...práve na základe debát k filmu som sa dopočul, že vraj osudná nehoda nebola vecou náhody, keďže po poslednom koncerte s Modusom plánovala emigrovať. Tak ďalšia neoverené konšpirácia je na svete. Potešia ešte raritné zábery a nahrávky, ako aj vstupy Laca Lučeniča, ktorý je ako vždy sám sebou - nestrojený, pozerajúci sa na veci z iného uhla pohľadu, priamy a výstižný. ()
Takže nejsem nijakým znalcem tvorby pana Žbirky a ani nejsem přehnaný fanda jeho tvorby. Jeho stěžejní hity samozřejmě znám a o koho se jedná vím taky velmi dobře. Pan Žbirka je pro mě velmi netypický představitel hvězdného zpěváka. Působí na mě vždy velmi upřímně a jeho názory jsou mi velmi blízké. Tento dokument mi ho představil z další stránky a přiblížil mi jeho cestu československou, slovenskou i českou pop music. Takže děkuji. ()
Sbohem mistře... ()
Priemer. Nič moc hovoriaci dokument, ktorý sa snaží byť ťažko umelecký a hrať viac na dojmy než na mozog (dlhé zábery na zamysleného Mekyho), ale inak snaha o umeleckosť ustupuje nejakej ucelenejšej faktografii. Občas sa dozvieme určité veci, napr. že Žbirka mal brata, ale žiadne detaily (áno, umrel a to je všetko), tiež trochu viac o prostredí, v ktorom vyrastal, či trochu viac rozpitvať jeho kariéru po Limite (ehm, nahrával v Abbey Road, to som vedel už dávno), ale ak sa chce niečo o ňom človek dozvedieť, tak si asi treba počkať na nejakú ucelenejšiu biografiu (teraz neviem, či nejaká vôbec o ňom existuje). Takže som rád, že som na tomto nebol v kine, lebo by som odchádzal dosť sklamaný. Kopec zaujímavých záberov z jeho minulosti, čo bolo fajn, a hlavne kočka v bielych plavkách, ktorej presvitajú prsia a objavila sa tam tuším na troch rôznych miestach v dokumente - ale tak ako sprestrenie, prečo nie, bol na ňu pekný pohľad. Ale keď sa tu rozpisujem niekoľko riadkov o babe v plavkách, než o dokumente, tak je to asi jasný dôkaz, že to na mňa bohvieaký dojem neurobilo, myslím ten dokument, kočka v bielych plavkách bola fajn. ()
Kvalitou spracovania 3*, dalo by sa povedať že film nedosiahol vobec svojho potencialu… škoda, bola by to bývala o to hodnotnejšia spomienka… napriek tomu, som zan vdačná a nemôžem hodnotiť inak,ako vlastným pocitom vďaky za všetky tie pubertalne pocity ktore mi hudba tohto pana uľahčovala, učila mnohé vidieť inak, hlbšie, krajšie… veľmi rada som sa dnes pozerala na tohto starého pána a jeho humor mne blízky, no vidieť tento dokument s vedomim ze je jeho poslednym filmom bol masaker v duši….. taká číra človečina s takym talentom a humorom je osobita vec pre mna…“ ja totiž vobec neviem či som inteligentny…. “ ❤️ (mám rada tieň jabloní správnych ľudí) ()
Je tu v podstate všetko. Odrozprávanie Mekyho kariéry sa pekne prelína s jeho osobným príbehom. Samozrejme všetko pekne v časovej postupnosti od prvého stretnutia jeho rodičov až po Žbirkovu súčasnosť. Veľmi ma potešilo výrazné zapojenie Laca Lučeniča, ktorý nám priebeh jeho a Mekyho dlhej spoločnej cesty vyrozprával zo svojho pohľadu. Trochu mrzí priama neúčasť Mariky Gombitovej. Normálne sa ale cítim o niečo obohatený. ()
Mekyho tvorbu neznám tak dobře, ale po shlédnutí bych si klidně nějakou desku pustila. Pár silných momentů dokument měl (o to více, že jsem jej viděla až po Mekyho smrti), ale mám pocit, že tam toho mohlo být více. Každopádně byl pan Žbirka neuvěřitelně talentovaný a pracovitý člověk. ()
Výborný dokument mapujúci životný príbeh Miroslava Žbirku od narodenia po posledný album. Množstvo informácií zo súkromia, rozhovorov priamo s Mekym a jeho spolupracovníkmi, či ľuďmi z brandže. Kopec nových faktov napr. jeho starší brat, odchod z Modusu, koniec Limitu ... ()
Související novinky
Zemřel zpěvák a skladatel Miro Žbirka
Dnes přišla velmi smutná zpráva pro českou a slovenskou hudební sféru, ve věku 69 let nás totiž opustil populární zpěvák a skladatel, bratislavský rodák a držitel Zlatého slavíka, Miro Žbirka. Zprávu… (více)
MEKY alebo český pohľad na prvého slovenského Zlatého slávika (niečo medzi recenziou a premiérovou dojmológiou). "Jeho obraz je nekonfliktný. V Čechách o ňom v skutočnosti nevie nikto nič," povedal v rozhovore pre denník Sme režisér Šimon Šafránek a táto veta bol a pre mňa dôležitá pri pozeraní jeho pohľadu na (trúfam si to povedať) dobrého priateľa a žijúcu legendu česko-slovenskej populárnej hudby v jednej osobe. Som presvedčený, že české publikum v ňom nájde pozoruhodne veľa novoobjavených informácií a aj pohľadov spojených s jeho životom. Predovšetkým tá jeho časť, ktorá si ho objavila "až" v novom tisícročí po comebackovom Modrom albume (2001) a titulnej piesni k Ordinácii v ružovej záhrade, pre ktorú zložil titulnú pesničku a ktorá na Nove (na rozdiel od Markízy) beží dodnes. Šafránek však neskrýva, že najviac ho oslovilo Mekyho "modernistické obdobie" albumov Nemoderný chalan (1984) a Chlapec v ulice (1986), kedy dovtedy spevák s imidžom nekonfliktne vyzerajúceho a pôsobiaceho študenta si na pár rokov dal dole svoje neodmysliteľné okuliare a okrem výzoru radikálne zmenil svoje texty a aj hudobnú podobu svojich skladieb. A vďaka Lacovi Lučeničovi to dopadlo tak skvele, že na premiére "najviac a najbrutálnejšie nadčasovo" zneli práve skladby z týchto dvoch albumov (Do člna, V-klub, Ticho, Nemoderný chalan, Poraď si sám, Mesto spí, Dr. Jekyll & Mr. Hyde, Slávou opitý ako aj opakovane sa vracajúca Lacova inštrumentálka Ulica) a to sa vôbec do hry resp. do filmu nedostali aj tie z mojich najobľúbenejších Zlomkov poznania. Vo filme okrem hlavného protagonistu dostalo rôznym spôsobom najväčší priestor päť hlavných postáv, ktoré najvýraznejšie formovali Mekyho hudobnú kariéru. Prostredníctvom spomienok a archívnych fotografií jeho starší brat Jason, ktorý ho viedol k tomu najpodstatnejšiemu a najdôležitejšiemu z hudobnej revolúcie 60. rokov a s ktorého predčasnou smrťou sa vyrovnáva dodnes. Prostredníctvom vlastných slov a dobových archívnych ukážok Janko Lehotský, ktorý mu dal novú šancu a priestor v Moduse, kapele ktorú pôvodne Meky koncom 60. rokov zakladal a ktorej sa Janko neskôr stal kapelníkom. Kamil Peteraj, ktorý bol v prvej fáze jeho sólovej kariéry nielen jeho skvelým a dominantným textárom ale aj (na danú dobu a spoločenskú situáciu v socialistickom Československu v kontraste s vtedajším Západom - rozumej v tom čase predovšetkým Rakúskom a "západným" Nemeckom) tým najlepším konzultantom a neoficiálnym manažérom vo vzťahu k dobovej spletitej sieti inštitúcií a osôb v nich držiacich v rukách opraty štátnej kultúrnej politiky. Najväčší priestor dostal Laco Lučenič a v závere svojej časti výpovede dal jasne najavo svoj (oprávnený) pocit nedocenenosti jeho prínosu pre Mekyho tvorbu, vrátane toho finančného. V roku 1995 sa ich cesty rozišli, pričom presne v tom istom roku odišiel od Depeche Mode aj Alan Wilder. Osobne v tom vidím veľmi veľa paralel. Tou piatou hlavnou postavou je Mekyho manželka Katka - tá, kvôli ktorej sa začiatkom 90. rokov presťahoval do Prahy a tá, ktorá mu postupom času zabezpečila taký manažérsko - obslužný komfort, že on sa môže naplno venovať tomu čo robí najradšej a najlepšie - skladaniu pesničiek, ich nahrávaniu a koncertovaniu. Veľmi príznačný v tomto smere bol pre mňa záber z Abbey Road, kde uveličený Meky sa vítal so svojimi anglickými spoluhráčmi (ktorí hrali s Paulom McCartneym na jeho albumoch a svetových turné v rokoch 1989-1994) a Katka pritom v predsieni "vláčila" všetky príručné batožiny. Prelínanie ich rodinného a pracovného vzťahu je jedinečné a pozoruhodné. A napriek permanentnému podpichovaniu je jasné, že sa veľmi majú radi, čo Meky z času na čas pripomenie aj v textoch - nielen v slávnej Katke ale naposledy aj v pesničke Práve ty z Double albumu, ktorú jej venoval k 30. výročiu svadby s refrénom "ty si inšpirácia, tajomstvo čo viem len ja, ty si pre mňa celý svet, tridsať zím aj tridsať liet". Nechcem zabudnúť ani na šiestu postavu - Petra Horáka, dlhoročného tajomníka festivalu Bratislavská lýra a (v neposlednom rade) aj suseda v rovnakom vchode na legendárnej Strakovej ulici kde vzniklo veľa neskorších nesmrteľných hitov. Vďaka nemu zistíme ako sa Mekymu podarilo dostať sa do pop music aj mimo vtedajšieho socialistického tábora. MEKY je naozaj primárne český (predovšetkým režisérov) pohľad na Žbirku, takže v ňom prirodzene absentujú témy, ktoré by mohli byť zaujímavé predovšetkým pre slovenské publikum, napríklad: - príbeh o tom ako vďaka nemu sa do slovenskej pop music dostal textár Jožko Urban, ktorého nezabudol pripomenúť aj po jeho smrti na svojich albumoch, - ako sa s Kamilom Peterajom "na život a na smrť" rozišli (viac ako 15 rokov sa spolu vôbec nerozprávali), aby ich napokon opäť spojil kľúčový comebackový, symbolicky federálne česko-slovenský hit Co bolí to přebolí (ktorý vo filme paradoxne vôbec nezaznie / upresňujúci edit od Katky Ž: je tam - takže mám ďalší dôvod pozrieť si to znova 😉), - ako sa začiatkom 90. rokov dokázal skvele novým podmienkam, vyplývajúcim zo zrútenia sa dovtedajšieho modelu fungovania pop music, prispôsobiť ako jedinečný televízny (Rhytmick) i rozhlasový moderátor (relácia Pearls of Pop v rádiu Rock FM) alebo aj šéfredaktor časopisu Popcorn. Ale film má "iba" 80 minút a Mekyho priaznivci si to bez problémov nájdu v knihe Honzu Vedrala Zblízka, ktorá bola jedným z jeho dôležitých stavebných kameňov. Vo filme je pre mňa ako "insidera" veľké množstvo skvostných archívnych klenotov, napr: - Ján Štrasser v úlohe lýrového televízneho redaktora, - Eva Máziková, Izabela Pažítková, Fero Hora, Jaromír Tůma, Jan Vala, Štefan Skrúcaný, ale aj Ladislav Štaidl v úlohe dobových moderátorov, - skvelí budúci zvukári Ivan Jombík, Andrej Andrašovan či Ivan Minárik ako hudobníci v Limite a veľa veľa ďalších. V neposlednom rade nemôžem zabudnúť na Mekyho jedinečnú úlohu skvelého glosátora, ktorý popri svojich notoricky známych ale aj doteraz neprezentovaných hudobných spomienkach dokázal výborne opísať aj dobové spoločenské reálie (od teenagerského normalizačného zážitku s policajtami resp. v tom čase príslušníkmi VB, cez schvaľovanie textov na Ministerstve kultúry a patálie so získaním povolenia na vycestovanie do kapitalistickej cudziny až po česko-slovenské napätie na začiatku 90- rokov). MEKY je výborný film, ktorý poskytuje nielen veľa spomienok, ale aj podnetov pozrieť sa na jeho život a jeho tvorbu súčasnými očami a/alebo aj v kontexte doby kedy jeho pesničky vznikali. Je to film o človeku, ktorý si splnil a stále plní svoje sny a vďaka tomu robí radosť niekoľkým generáciám jeho fanúšikov. A že na tejto ceste boli aj konflikty a trpké rozchody, akokoľvek nekonfliktne Miro Žbirka pôsobí. Posledný dojem z filmu je zvukový - tie skladby z 80. rokov znejú neuveriteľne skvele - najmä v kontexte súčasnej vlny návratu "soundu" z tejto dekády prostredníctvom svetových hviezd, ktoré sa v tej dobe narodili alebo ani neboli na svete. () (méně) (více)