Bathory

Bathory nie je najlepší film Juraja Jakubiska, napriek tomu si však nemyslím, že ide o také sklamanie, za aké ho označujú predovšetkým filmoví kritici a istá časť diváckého zastúpenia. Nie je to historický film a kto čakal od Jakubiska presnú rekonštrukciu udalostí, podľa toho, ako ich najčastejšie poznáme z knihy Andreja Štiavnického, by si mal uvedomiť, že tvorca, ktorý sám seba označuje skôr za maliara kladie dôraz na odlišné veci. A darí sa mu to, po vizuálnej stránke ide o výbornú záležitosť podporenú skvelými kamerovými kompozíciami a rôznymi výtvarnými vychytávkami a celkove kladný prvý dojem na plátne pomáha umocňovať aj kvalitná hudba a nádherné slovenské exteriéry a interiéry spolu s krásnymi dobovými kostýmami. Samotný dej zachytávajúci životný príbeh Ersebeth Bathory možno postráda silný dramatický oblúk ale od začiatku je viac menej jasné, že jednotlivé čriepky mozaiky pomaly zapadajúce do seba smerujú k vyvrcholeniu s Jurajom Thurzom, čo je z hľadiska vytvárania vnútorného napätia plne dostačujúce. Rozdelenie do troch kapitol, v ktorých sa striedajú rôzne žánre zase činí dej prehľadnejším a nemožno ho teda považovať za samoúčelné. Postáv je chvíľami skutočne priveľa ale práve preto treba pochváliť casting plný známych tvári, ktorý divákovi uľahčuje v orientovaní sa kto s kým a kde. Je ale pravdou, že dôsledkom toho je pár vzťahov len letmo naznačených a posun u niektorých príliš skratkovitý. Kritizovaní mnísi Polívka s Mádlom síce možno parafrázujú Meno Ruže, ale ako humorný element osviežjujúci chvíľami temný príbeh svoju úlohu plnia a Polívka figurujúci aj ako rozprávač má z hľadiska "prznenia histórie" väčší význam, ako by sa mohlo zdať, to však bežný divák v záplave diania nemusí postrehnúť. Čo sa týka očakávanej veľkoleposti, porovnávať tento koprodukčný "veľkofilm" so Západom, ba ani Východom nie je na mieste, nakoľko sa u nás podobné filmy netočia a v tomto prípade ide o prvý vážnejší pokus. Vojnové scény su v podstate nefunkčné, to však nie je chyba, nakoľko je dôraz kladený na komornú drámu ústrednej postavy a v jej roli doslova exceluje Anna Friel, ktorá väčšinu hercov s prehľadom strčí do vrecka. (ale i taký Roden je skvelý) A je to práve jej charizma a herecké schopnosti, ktoré tiahnu film nahor aj počas slabších miest. Nevadí mi dokonca ani diskutabilné očistenie údajne naväčšej vrahyne všetkých čias či vnášanie rozprávkových a snových prvkov tam, kam na prvý pohľad nepatria. Jakubisko je mi svojim prístupom priniesť niečo nové skrátka sympatický no nie každý to však dokáže stráviť a preto v negatívne ohlasy v podstate chápem, hoci sa s nimi nestotožnujem. Tak dobrý pocit z domáceho filmu uvedeného v kinách som asi ešte nemal. Hajrá! (23.07.2008)

Laskavý kolemjdoucí nezainteresovaný divák promine, ale když jsem dávno před rokem 2000 poprvé četla několik velice odlišných knih na téma Bathory, došla jsem k podobnému stanovisku, jaké dnes prezentuje Jakubisko ve svém nejnovějším blockbusteru. Takže jsem logicky nadšená. Celou tu negativní mediální aureolu kolem filmu vnímám jako čistou reakci na to nekonečné oddalování termínů uvedení a celkově rozjitření té kauzy kolem nákladů, do kterých je divákům stejně putna. 9. 11. 2009 jsem se konečně dočkala DVD a mohu tak lépe bilancovat starší kino zážitek. Základní poznání se skutečně nezmění, největší strašáci celého projektu (Mádl a spol.) byli stejně obsazeni jen do vedlejších rolí a celá dynamika příběhu, která je mimochodem vizuálně báječně vytříbená, stojí na Jakubiskově režii a výpravě, kameře Ďuriše, Brabce a Kendeho, hudbě Jiráska a kostýmech Pecharové. Samozřejmě si vážím práce Jakubiskové za vytrvalost a do výkonu Anny Friel jsem se zamilovala. Tak silně na mě zapůsobila, že už dál nijak zvlášť nemusím řešit, že trio Roden-Regan-Matheson mi už tolik nesedí. Naopak vynikající byla ještě Monika Hilmerová a Jakubiskovy "objevy" z Post Coita Pogodová, Greneche a Elsnerová byly naprosto v pořádku. Měla jsem možnost shlédnout všechny tři verze - českou, slovenskou i anglickou, všechny vynechané scény a mé nadšení jen sílí. Nemohu se dočkat plánovaného seriálového sestřihu, kterému jak doufám, bude kralovat Erzsébet Czborová. Navíc s vědomím toho, že od konce 50. let vznikaly na téma čachtické legendy jen samá béčka, nebo maximálně jeden slušný hammerovský horor, mohu s klidem srovnat Jakubiskovu verzi se skvostnou animovanou Krvavou pani Viktora Kubala a být spokojená. (17.02.2009)

Rozepíšu se trochu o postavách, proto zhodnocení filmu jako takového bude na konci komentáře, takže se může stát, že tu budou SPOILERY! : Anna Friel/Elizabeth Bathory: Na této herečce všechno stojí a padá (pozor! Ne na té postavě, kterou hraje, protože tu si pan Jakubisko upravil). Díky bohu, že Anna není jen hezká tvářička a umí i hrát. V nejslabších momentech Bathor to hlavně ona vyzdvihuje. Doufám, že o ní budeme slýchat i nadále. Karel Roden/Juraj Thurzo: V některých momentech působí komicky, v některých to zachraňuje spolu s Annou. Jeho postava je více méně využita bezchybně. Hans Matheson/Caravaggio: Neutrální postava, kterou si přidal pan Jakubisko do filmu, zřejmě jako zpestření. Jeho smrt mě nějak nezasáhla, ani jsem jej nelitoval. Franco Nero/Král Mathias: Podle mě jedna z nejzbytečnějších postav. Má tam jen pár scén, a ty (dle mého názoru) nejsou pro film stěžejní. Zřejmě tam dali Franca jen proto, aby tam měli další slavné jméno. Bolek Polívka/Mnich Petr: Pokud by jeho postava zůstala v rovině vypravěč-mnich, tak by mi tam nevadil. Ale když se uchýlil k postavě vypravěč-mnich-MacGyver ve středověku, tak jsem se nejednou klepnul do čela. Ano, Jakubisko tam chtěl dát trochu nadhledu, ale podle mě to mu nevyšlo (viz. padák a fotoaparát!). Film jako samotný: Chladný jako led. Nedokázal ve mně vzbudit žádnou emoci, kromě nudy. Místy tam byla celkem dobrá atmosféra, ale vždy to zabilo to překrucování faktu, což je největší problém tohohle filmu. Ona byla oběť? Voda s bylinkami místo koupele v krvi? Takhle obhajovat vražedkyni? Co bude příště? Natočí snad někdo film, který bude obhajovat například Hitlera, že byl taky něčí loutkou a dělal ty zvěrstva na něčí rozkazy, takže byl vlastně príma chlap? Ne. Tohohle se nechci dožít. Konečný dojem z filmu: Kdo nezná knižní předlohu, nebo alespoň neví základní fakta, tak bude zřejmě nadšen. Pro nás ostatní je to tak, jak to je. 60 %. (17.08.2008)

„Čím viac legiend, tým menej dôkazov.“ Vyčítať opulentnej BATHORY slabé akčné scény je pri jej minutáži 140, kde akciu tvorí desať minút, úsmevné. Majster Jakubisko (PERINBABA, TISÍCROČNÁ VČELA) rozohráva veľkú šachovú partiu, ktorá mohla mať zaujímavejší scenár (ale to je diskutabilné), ale je tu jedno veľké plus. Sú ním manželia Jakubiskovci, ktorí ako kone utiahli gigantický rozpočet, do nepríčetnosti blížiaciou sa premiérou vyhecované publikum a nemalé ambície (zaplatiť taký veľký rozpočet nie je žiadna maličkosť, dvojnásobne v našich zemepisných podmienkach, kde ide na film do kina 5,5 človeka). Mäsitá BATHORY je odvážny a drzý film. Nebojí sa spochybňovať, mystifikovať, oponovať, klamať, zavádzať, zvádzať, pýtať sa, provokovať, znepokojovať, liezť na nervy (halucinogénne pasáže), znechucovať, experimentovať, baviť, ohurovať, dráždiť, sexovať - a naznačovať. Nie je to horor, „ženská“ melodráma, historický film ani politický triler. Je to všetko z toho a ešte niečo navyše, vrátane dvoch bláznivých ecovských mníchov (Polívka, Mádl), silných hereckých osobností (Roden, evidentne aj Frielová, ktorá nezaprie, že je životnou partnerkou skvelého Davida Thewlisa) a titulnej pesničky Katky Knechtovej. Škriekanie pávov. Kino Považan 2008 (23.08.2008)

V podstate sa takmer do bodky zhodujem so svojou sestrou Meave, ktorá videla film skôr :-) Veľmi sa mi páčili dotyky typickej Jakubiskovej poetiky, výprava, kostýmy aj herci. Dokonca aj dvaja vynálezci v mníšskych rúchach, asociujúci komickú verziu Williama z Baskervillu a Adsa z Melku, ma otravovali menej, ako som sa obávala. I keď súhlasím, že korčule na kľúčik a podobné kraviny si pán Jakubisko mohol odpustiť. --- Ale vôbec nechápem ľudí, ktorí sa rozčuľujú, že film urobil z "krvavej grófky" obeť mocenských záujmov. Do čerta, veď je to film! Beletrizovaný príbeh legendy, rozprávka pre dospelých, nič viac. Neosobuje si právo byť jedinou pravdou (tak ako si ho nemôže osobovať žiadny film) a koniec-koncov, kto už dnes vie, aká bola skutočnosť? A čo iné spracovania, ktoré spravili z Báthoryčky všetko možné od sexuálnej mašiny po upírku?! Tam vám nevadí, že sú nepravdivé? Aj z Cleopatry urobilo najslávnejšie filmové spracovanie obeť a kto vie čo ešte, čím v skutočnosti asi/určite nebola. A nikto sa nad tým nepozastavil, možno až na historikov. A v kinematografii by sa takto dalo pokračovať donekonečna. Sú to pohyblivé obrázky, ktoré nás majú baviť, vzrušovať a dojímať. Nechajme dokázateľné fakty historikom a užívajme si dobré filmy. Ja som si Bathory v kine užila, a keď vyjde na DVD za rozumnú cenu, určite si ju kúpim domov. (21.08.2009)