Reklama

Reklama

Původní němá verze Desatera přikázání režiséra Cecila B. DeMilla natočena roku 1923 je se svým megalomanským obsazením rolí a nápaditým využitím raných speciálních efektů skutečně jedním z největších eposů, které byly v Hollywoodu 20. let natočeny. Jeho jedinečný příběh se pohybuje v časových rovinách, aby ukázal význam Starého zákona. DeMilleovo silné drama doplňuje digitálně nahraná partitura Gaylorda Cartera, provedená na nádherných Wurlitzerových varhanech. (Magic Box)

(více)

Recenze (12)

Ilicka 

všechny recenze uživatele

Bezprostředně po projekci mám dojem, že v tom filmu je naprosto všechno a že v polovině druhého příběhu na sebe vrší tolik emocionálních oblouků (z nichž každý by vystačil na jedno slušné dobové melodrama), jako by zkoušel, kolik mravoučných exempel ještě divák unese. Na rok výroby 1923 má film nesmírně rychlý spád a jako blockbuster by se neztratil ani dnes, protože z něj kouká poctivá práce (kulisy v životní velikosti, stovky a tisíce lidských a zvířecích komparsistů) a kreativita při trikových sekvencích (Rudé moře!!!). Hlavní linie "The Story" by sice fungovala samostatně, ale biblický prolog jí dodává váhu - a odkazuje ke kazatelské tradici, kdy výklad z písma byl pro úplné pochopení doplněný živým příkladem. ()

D.Moore 

všechny recenze uživatele

Jedenácté přikázání pro diváky tohoto filmu by mohlo znít: "Po padesáté minutě se dál dívati budeš." Zhruba tehdy totiž skončí velkorysý biblický prolog a začne příběh ze "současnosti", který se o desatero snad ani neopírá, ale rovnou se jím ohání, nicméně díky tomu nabízí velmi působivé vztahové drama. Odvážný nápad, který vyšel. ()

Reklama

classic 

všechny recenze uživatele

„DESATORO PRIKÁZANÍ” sú rozdelené na 2 kapitoly: Prológ a Príbeh. Prvá, úvodná línia sa sústreďuje najmä na spor zákonodarcu Mojžiša proti faraónovi Ramzesovi II. , ktorý chce Izraelitov vyviesť z egyptského otroctva, a preto "JAHVE" zoslal na krajinu "Desať rán egyptských" , pokiaľ si to nerozmyslí. Diktátor si to nakoniec rozmyslel, prepustil ľud izraelský, Mojžiš ich viedol smerom do Zasľúbenej Zeme, skrz "červené more" , ktoré sa pred nimi, zázračne a úžasne - dokorán rozprestre (otvorí sa na obe strany), aby mohli naprosto suchí prejsť, no vzápätí, všetkých zmanipulovaných Egypťanov zaplaví, čo ich chceli na zaprahnutých vozoch opäť priviesť späť do reťazí. Neskôr, chudáčisko na vrchu Sinaj - 40 dní a nocí hrdlačí, len aby desatoro do skaly vytesal, aby sa zatiaľ tí, tam dolu, ku "zlatému teľaťu" modlili, a hýryli, celí sa skazili, kedy sa ON nenormálne zhrozí, že kamennú tabuľu o zem hodí ! Už sa blížim do druhej línie, kedy pani Martha McTavish BIBLIU pred synmi doslova CITUJE, čo by de-facto toto celé, predchádzajúce dianie mohlo byť, aby sme si to my diváci, dokázali lepšie predstaviť. Posunul som sa tým pádom o tisícky rokov do modernej doby, keď ani teraz neostáva tento odkaz nikomu nič dlžný. Niekto sa podľa neho riadi, iný zase nie, a to je i prípad oboch bratov - Johnnyho a Dannyho, že jeden je kresťan, druhý, korunovaný pohan, ktorý iba rukou mávne nad nejakým desatorom, z ktorého posmešky si robí. Tuláčka Mary sa k nim pritúli, že jeden z nich svadbu s ňou chystá, aby k nedorozumeniu náhle prišlo, čím sa od nej odstaví. Čestnosť sa o slovo hlási, zatiaľ čo sa chamtivosť ihneď prihlási, falošný betón sa mieša, že i jedna stena Božieho chrámu sa rúca, matku zavalí, ale už je neskoro čokoľvek upraviť. Chamtivec sa do pekla prepadáva, kedy hádam všetky prikázania nedodržiava, je už iba otázkou času, ako osud s ním naloží, ktorý napísaný asi dopredu mal ? / Velikán americkej kinematografie - Cecil B. Demille, nakrútil monumentálny a opulentný (nemý !) veľkofilm, s mimoriadne gigantickými kulisami, a to za asistencie rovných štyroch kameramanov, až tak to bolo kolosálne, že jeden by sotva stíhal všetko zaznamenať. Vizuálne efekty taktiež hrajú extra kľúčovú rolu, aj keď bol FILM takpovediac ešte v plienkach, už bolo zreteľne vidieť, kam sa chce posunúť, aby o 33 rokov neskôr natočil REMAKE vlastného filmu z roku 1923, čo nie je až tak podivuhodné, lebo aj taký Hitchock to už raz dokázal ! Samozrejme, že v päťdesiatom-šiestom už bol niekde na režisérskom olympe, keď si mohol dovoliť úplne čokoľvek, že The Ten Commandments sa stalo zároveň i jeho posledným filmom. Herci mi boli totálne neznámi, ale to vonkoncom neznamená, že by boli menejcennými. Výborní vo všetkých rovinách, aj keď sa trošku prehrávali. Treba vidieť ! Jeden zo zásadných snímkov dejín filmu ! ()

d-fens 

všechny recenze uživatele

Odmysliac si nostalgickú úctu, ktorú pociťujem pri sledovaní starých nemých filmov, ostane mi priemerný veľkofilm s dobrou výpravou a kulisami, no už slabšie zahratou postavou Mojžiša. Vo filme chýba celé Mojžišovo detstvo a dospievanie, zachytené v remakeu celou prvou polovicou, a doplnený je príbeh zo súčasnosti, apelujúci na význam a dôležitosť Desatora aj v modernom svete, a poukazujúci na nadčasovosť večných Právd Desatora. Oproti modernej verzii som si cenil vsuvky s priamymi citátmi zo starozákonného Exodu. ()

corpsy 

všechny recenze uživatele

Dá sa povedať, že odlišnejšia verzia ako remake z roku 1956. Úvodná historická časť je len akýmsi odrazom ku novodobej ( v rámci vzniku filmu ) dráme o hodnotách života a rodiny. Ako celok to dáva zmysel, je spektakulárne natočený - aj ´´moderné´´ scény obsahujú kvalitnú výpravu a epičnosť - a má to náležitú gradáciu. Vo svojej dobe jeden z najdrahších ( po pravde najdrahší ) a najúspešnejších nemých hitov. ()

Galerie (24)

Zajímavosti (8)

  • Väčšina havárií vozov v úvode bola skutočná a neplánovaná. (Michal74)
  • Film mal rozpočet jeden milión amerických dolárov, čo bolo na svoju dobu naozaj dosť. (Zdroj: aktuality.sk) (Raccoon.city)

Reklama

Reklama