Žid Süss

Filmařský průměr, který překvapivě nenudí a za diametrálně odlišných myšlenkových konstelací by mohl být dokonce zajímavý a oslovující. Bohužel, myšlenky jsou tak odporné a ještě poplivané dobou a okolnostmi vzniku, že hodnotit lépe, musel bych se asi stydět. Každopádně dobré vidět pro představu tehdejší propagandy.... A pak rychle zapomenout. (04.11.2018)

Odporná propaganda, ale na druhou stranu ne tak tvrdá, jak jsem původně čekal. Místy nechtěně směšná, ale překvapivě docela napínavá a nenudící, i když konec se dá samozřejmě docela dobře odtušit. A snaha vyjevit Židy jako tu nejodpornější a nejproradnější pakáž se místy vcelku míjelo účinkem. Dohromady mi to dává 2*. (04.08.2013)

PLUSY: Kvalitná réžia, a taktiež aj kamera + herecký ansámbel ! Je mi jasné, o čo v tomto prípade ide, ale i napriek tomu, mi svedomie skrátka nedovoľuje len tak ľahostajne „ocejchovať” film odpadom, i keď veľmi dobre viem, aké boli jeho skutočné zámery. MÍNUSY: De-facto, je to obyčajný PAMFLET, ale s extrémne silným účinkom, ktorý v podstate len umocnil variže väčšiu nenávisť voči židovskej populácii, čiže nadobro ju spečatil, až na rad prišla už záverečná bodka... ! Ďalej, jedná sa takisto i o veľmi nebezpečnú propagandu ríšskeho ministra Josefa Goebbelsa, ktorá bola vôbec najsilnejšia v dobe svojho vzniku, keď ani teraz sa nedá povedať, že by sa niečo zmenilo ! Je to bezcitné, zvrátené a surové, ale vezmite si trebárs snímok Zrodenie národa z roku 1915, od « otca filmovej réžie » , Davida Warka Griffitha, ktorý je rovnako rasistický a kontroverzný, ak nie ešte o čosi viacej, že je extra zameraný na ponižovanie černošskej rasy, keď má navyše oveľa lepšie hodnotenia a recenzie dohromady, a tak potom, kde je vlastne pes zakopaný, a pritom neobhajujem ani jednu stranu ! Alebo, taký klasik typickej americkej kinematografie - John Ford, ktorý vykresľoval Indiánov, veď viete ako, ba ani veľký Cecil B. Demille nebol žiadne neviniatko, čiže Hollywood je pomerne odjakživa nasiaknutý samým rasizmom, že nemeckí fašisti sa na všetkom iba hlúpo priživili (využili situácie), a rozmýšľali ste vôbec nad tým, kto ich zo začiatku vpravde financoval ? PS: Harlanovi a spol išlo predovšetkým o maximálne očiernenie ŽIDOV, ako takých, s tým, čo by sa mohlo stať, ak by sa oni dostali k moci... Rozhodne cielene premyslená, pomýlená ideológia. (20.02.2020)

Nadčasový snímok ala vtedy antisemitská propaganda, dnes vzťahujúci sa na každého tretieho človeka, ktorý je v politike alebo bažiaci po moci. Kontroverzný iba pre tých, ktorý v ňom kontroverznosť chcú vidieť, resp. ju hľadajú. Po technickej stránke až na tie nudné interiéry mu nemám čo vytknúť. Príbeh vychádza s knižnej predlohy, a hoci ju nepoznám, aj podľa vyjadrení tu z komentárov z nej film verne vychádza. Vyčítal by som mu však prílišnú ukecanosť a pár zbytočných prvkov ako sú balet či spev. No a viac takých atmosférických prvkov ako sú nesenie mrtvoly dievčaťa. Na svoju dobu pozorudný snímok/propaganda. Hodnotenie: 60% (30.03.2014)

Po rôznych peripetiách sa mi film podarilo zohnať a zhliadnúť (mimochodom vyšiel - neviem akým spôsobom - na DVD v USA v roku 2008). Samozrejme mi neprináleží hodnotiť politické aspekty a obdobie vzniku, i keď prepojenie či priamo účel propagandy štátneho zamerania Nemecka na začiatku vojny je viac než jasný. Po technickej stránke je vidieť, že vznikol narýchlo a v niektorých momentoch je toaž príliš citeľné. Predstaviteľ žida Sussa (Ferdinand Marian, v údajoch o titule chýba, spáchal samovraždu v roku 1946) je však úžasný a ozaj som mal z neho zimomriavky na chrbte. Predstaviteľka Dorothey je zase úchvatne krásna... Celkovo by som film zaradil k priemerným snímkam so silnými i slabými momentmi. Filmy z toho obdobia a hlavne historické sa mi zdajú dosť klišovité. Tento je v tomto výnimka... Som presvedčený, že účel protižidovskej propagandy v tej dobe spĺňal dokonale (korupcia, pokles morálky, podvody, vojnové štvanie pripisovanie jednej skupine obyvateľstva) a kedže je v súčasnosti na čiernej listine, nie je vylúčené, že podobné účinky by mal aj dnes. (18.11.2007)