Kongo

"Ako sa na niečo také vôbec môžete pýtať?" - "Som zvedavý." Na tento zázrak som v septembri 1995 zašiel do kina a zostal som uveličený z toho, ako sa dá zničiť parádna kniha. Crichton nikdy nebol mojou srdcovkou, ale čítal som od neho väčšinu vecí a mnohé sa mi páčili, lebo mali dobré nápady a boli zručne, chytľavo napísané. Kongo možno najviac. Príbeh v sebe má niečo, čo osloví dieťa, chlapca, puberťáka. Náročná výprava pozostávajúca z rôznorodých osobností vyráža do neznámych a zakázaných končín, v ktorých na každom kroku číha nebezpečenstvo. Samozrejme majú plno búchačiek, hovoriacu gorilu (!) a geniálne guľomety na nožičkách, ktoré stačí rozostaviť okolo nočného tábora len čo začne v kroví pri stanov niečo šuchotať (tu asi Cameron vo Votrelcoch odpisoval od Crichtona, keďže aj on ich použil, ale vidieť ich môžete iba v režisérskej verzii). Namakané zbrane začnú automaticky strieľať na všetko, čo sa hýbe. To proste chcete mať doma! Aspoň ja som bez debaty chcel. K tomu jedinečná exotická výprava s džungľou plnou zabijackych hrochov (a ešte zabijackejších Indiánov vykúkajúcich z hustého porastu) a tajné mesto Zinj s tonami vzácnych (a na trhu ukrutne drahých) diamantov. Ale pozor, strážených komando vraždiaciach goríl! Tá zápletka má v sebe niečo, čo si dieťa, chlapec a puberťák musí zamilovať. Pred návštevou kina som skákal od radosti meter dvadsať. K réžii pričuchol dlhoročný producent Spielbergových trhákov a v neposlednom rade režisér jedného z najlepších amerických hororov desaťročia, Frank Marshall. Dali mu skvelú románovú predlohu. Dali mu pekných a dôstojných 50 miliónov. Dali mu masky kultového Stana Winstona. Dali mu zvláštny, ale zábavný kasting (diktátorský vojenský kapitán Delroy Lindo, arogantná, ale nakoniec správňácka Laura Linney, sympaťáci Ernie Hudson a Dylan Walsh, vtipný Grant Heslov, blázon Joe Pantoliano, kultový raimiovec Bruce Campbell, majestátny Joe Don Baker, budúci pán Eko z Lost), hudbu Jerryho Goldsmitha a pre istotu, aby sa nič nepokazilo, mu produkčne kryla chrbát dlhoročná kolegyňa a kamoška Kathleen Kennedy. V kine však prišlo precitnutie. Podozrivý priestor pre hercov (čím slávnejšia tvár, tým menší priestor), podozrivé skoky v deji, nepochopiteľné momenty, WTF okamihy a to, o čo šlo v knihe až na prvom mieste, teda o pobyt v Zinji, je v knihe zostrihané do záverečných 25. minút (!). Nechápem, ten príbeh nikdy nebol ani tak o ceste do Zinju, ale o pobyte v ňom. Výprava sa medzi jeho tajuplné múry v knižke dostala rýchlo a podstatná časť deja sa odohrávala práve v starobylých ruinách. Tam výprava skúmala históriu miesta, objavili sa prvé hororové náznaky a potom prepuklo peklo. Vo filme je, netuším prečo, Zinj len/až na konci. Vrátane goríl, ktoré akoby vypadli z hororu pre dospelých. Čo neladí s dovtedajším rodinným imidžom (fajčiaca a opitá gorila). K tomu kreslená láva a absurdná postava Tima Curryho, ktorého rumunský pošuk Herkermer Homolka (Herkermer Homolka!!!) v knihe nebol. Film býva považovaný za prepadák, ale prekvapivo opak je pravdou: pri 50-miliónovom rozpočte ich celosvetovo trhol fajnových 152, mnohí by mohli závidieť. Kino Považan NMnV 1996 (29.11.2005) (méně) (více)