Still Time
Režie:
Alessandro AronadioKamera:
Roberto ForzaHudba:
Santi PulvirentiHrají:
Edoardo Leo, Barbara Ronchi, Mario Sgueglia, Francesca Cavallin, Andrea Purgatori, Massimo Wertmüller, Barnaba BonafacciaVOD (1)
Obsahy(1)
V tomto dramatu o skocích v čase chce workoholik, který neustále spěchá, zpomalit život, když zjistí, že každých pár hodin přeskočí o rok dopředu. (FunDinDung)
Recenze (7)
Výborný námet, ktorý mi pripomínal Click, akurát tu išiel Dante s výnimkou svojich každoročných narodenín "na autopilota". S odstupom jedného roka vidíme ako sa vyvíja život workoholika Danteho, ktorý si uvedomuje, že to na čom mu reálne záleží mu postupne preniká pomedzi prsty, a nevie to nijako zastaviť. Najprv to pôsobí ako komédia, ale čoskoro sa to mení na drámu, ktorá chytá pomerne smutný nádych. Posolstvo je jasné (tak ako aj pri Clicku), a celkovo ma tento film zaujal a bavil. Edoardo Leo to zahral výborne! Zaslúžené 4* ()
Docela povedený snímek, až byl trochu děsivý... ()
V hlavní myšlence dnes už nic objevnýho (pokud vám tedy neni teprve dvacet), nicméně slušně zahráno a celkově docela mile podáno. A ač víc drama, než komedie, domácí scéna se sekretářkou je k popukání:) ()
Klasický nápad v mierne inom kontexte – muž po každom zaspaní preskočí na svoje ďalšie narodeniny a v “staro-novom“ prostredí je mnohokrát len pasívnym pozorovateľom udalostí. Na komédiu to nemá potrebný italský temperament, na rozbor nejakých hlbších myšlienok zase A. Aronadio netrúfne (viz The Time Traveler's Wife). Osobné hodnotenie: 72% (***) ()
Hrdinovi uniká život skrz prsty, o narozeninách náhle skokově stárne. Trochu umluvené, trochu zajímavé.(50%) ()
Úžasný “dnešný” film. Dokonalý scenár vo výbornej réžii a skvele všetkými zahraný berie na svoje plecia dôležitú úlohu, otvoriť divákovi oči a ukázať mu, že kde tu sa môže v jednotlivých scénach nájsť aj on sám. Iste, nie každý sa bude spoznávať v tomto snímku, ale taký riaditelia, manažéri, finanční poradcovia a podobne, sa tu môžu uvidieť masovo skoro ako v zrkadle. Sprvu veľmi zábavný až komický príbeh sa postupom času premení na pravú nefalšovanú drámu zo života ľudí. Tvorcovia ale presne odhadli hranicu medzi citovým vydieraním a zdravou melanchóliou. Človek pri tom neuroní úplne slzu, no zároveň mu nie je všetko jedno. A hoci najkrajšie spomienky na film sa budú spájať práve s tými humornými pasážami (Galadriel), tak najväčší dojem zanechajú práve tie citlivé (otec, kamarát Valerio, dcéra, partnerka). Taliani ma prednedávnom zaskočili dokonalou verziou Úplných cudzincov, aby ma dorazili Era Orou. Tak už len stačí napočítať do desať a poďme život žiť. Čo premeškáme sa už nevráti. Nikdy. Päť hviezd. Bene grazie. ()
Velmi dobrý film, byť ta bezmoc byla hrozná a hlavního hrdiny mi bylo líto. Pointa je jasná, ale i tak je provedení výborné, utíkalo to jako nic a velmi dobře se na to dívalo. Doporučuji. ()