Othello
Otello
Othello
Othello
Othello
Othello
Obsahy(1)
Desdemona (Suzanne Cloutier), dcéra benátskeho aristokrata, utečie s maurským vojnovým hrdinom Othellom (Orson Welles), k veľkej nevôli jeho závistlivého služobníka Iaga (Macbeth (1948) neodohráva v Škótsku, ale na ostrove Tahiti. V Macbethovi Welles prvýkrát sfilmoval shakespearovskú drámu, nasledovanú Othellom, ktorý nevyniká iba novátorským poňatím základného diela, ale aj lingvistickými a formovými zvratmi, ktoré z divadelnej hry vytvárajú filmový príbeh. Z dôvodu finančných problémov sa film nakrúcal tri roky a rozpočet z veľkej časti zabezpečil režisér z vlastného vrecka. Časť filmu vznikala v Taliansku, zvyšok v Maroku. Snímka získala hlavnú cenu na filmovom festivale v Cannes. (Incantator)
(více)Videa (1)
Recenze (28)
Diela Wiiliama Shakespeara boli dobovo najpopulárnejšie divadelné hry. Preto im dnešným pohľadom odpovedajú filmy ako Avengers, Jurský park, Terminátor či Avatar. Z tohto dôvodu obľubujem filmové adaptácie alžbetínskeho dramatika spôsobom opuletného komerčného filmu. Tomuto trendu sa vo filmovej histórii priblížil asi najlepšie Franco Zefirelli. Wellsov Othello je trochu iná káva. Nie je to cielená komercia, skôr snaha o hóch umenie.* Predlohu režisér spracoval do výsostne filmovej podoby. Úvodná štvorminútová scéna ukazuje temný pohrebný sprievod pri hradbách. Predznamenáva ďalšiu atmosféru známeho príbehu o veľkej láske, zrade, žiarlivosti a smrti. Hra tieňov, svetla, podhľady, opakujúce sa symboly (klietka), či zrkadlových odrazov dotvárajú emočné prejavy hrdinov a vyznenie jednotlivých výjavov. K negatívam patrí istá nepochopiteľnosť niektorých scén vyplývajúca zrejme z tu spomínanej realizačnej ťažkosti s dokončením filmu. *Poznámka: Dnešný divadelno-kritický publicistický mainstream Shakespeara predstavuje potenciálnym divákom ako vážne umenie vyššieho rádu a tí väčšinovo túto hru aj prijímajú. Veď ísť na Hamleta, Macbetha či Othella znamená vysoký umelecký zážitok a intelektuálkne dobrodružstvo. Bude niekedy takto vnímané aj pozeranie filmu Terminátor 2: Deň zúčtovania? ()
Další z trestuhodně opomíjených Wellesových majstrštyků. Druhé zhlédnutí mi už nedovolí jít pod pět hvězd. Zkuste mrknout na Olivierova Othella, abyste viděli, co Wellesova adaptace rozhodně není - není to záznam divadla, ale film. Film s úchvatnou atmosférou, překrásnou vizuální stránkou a filmově tlumenými hereckými výkony. A že se natáčel s přestávkami tři roky s minimálním rozpočtem je opravdu neuvěřitelné. ()
Na těžký průběh vzniku až neuvěřitelně skvělá adaptace Shakespearova dramatu, v níž občas drhnou nějaké drobnosti (spojené nejspíš právě s problémovým vznikem), ale jako celek se jedná o opravdu výborný film. Welles měl celkově ohromný talent na audiovizuální vyjádření nálady dvou z nejtemnějších Shakespearových dramat (v tomto ohledu předběhl například i Kozinceva s jeho Králem Learem - a to už je co říct). Pro ty, které film nadchnul podobně jako mě, doporučuji shlédnout i ranějšího Macbetha, který je snad ještě lepší. ()
Druhy Wellesov Sejxpir /prvy bol Macbeth 1948/, ktory sa tocil niekolko rokov. ma prijatelnu stopaz 90 minut, Kulisy su na urovni, dialogy prepracovane no a samotny Orson Welles bol nielen rezisersky talent, ale aj vyborny herec - a to nerad pisem oslavne ody na chlapa z pochopitelnych dovodov. Pre mna lahky nadpriemer : 82 % ()
Pokiaľ chcete Wellesa potešiť, darujte mu plagát jeho mohutnej postavy z podhľadu. Ale nielen on je snímaný v Othellovi z podhľadu, túto vymoženosť poskytuje prekvapivo v tomto filme každému. No a k filmu toľko, že je to adekvátna adaptácia Othella, ktorá je ozvláštnená Welesovským noirovým snímaním a jeho prapodivnému mužno-detskému kukuču. Ja som toho veľa o tejto hre nevedel, takže mi dej pripadal aj bez jeho predošlej znalosti zaujímavý a otázky v ňom kladené za aktuálne v každej dobe. Samozrejme pozdravujem kino Lumiere a prepáčim im "menší" trapas, ktorý sa stal pri projekcii tohto filmu. ()
Galerie (60)
Zajímavosti (5)
- Keď mal film premiéru na filmovom festivale v Cannes v roku 1952, bol uvedený pod vlajkou Maroka, pretože Orson Welles nedokázal získať americkú distribúciu. Welles by musel čakať ďalšie tri roky, aby dostal možnosť americkej distribúcie. (Reverse01)
- Film sa natáčal tri roky a výroba bola dvakrát zastavená hlavne preto, že Wellesovi došli peniaze. Svoje financie zobral z filmov Tretí Muž (1949) a Prince of Foxes (1949), ktoré investoval do realizácie tohto filmu. (Reverse01)
- Snímek začal Orson Welles natáčet původně již v roce 1948, po prvních scénách pořízených v Benátkách ale došlo k zásadnímu nedorozumění a sporu s producentem, jehož záměrem nebylo zfilmovat původní Shakespearovu hru, ale stejnojmennou Verdiho operu. Producent nato stáhl svou finanční účast a Welles pokračoval v natáčení s vlastními prostředky několik dalších let. Mezitím došlo k přeobsazení role Desdemony. Tu měla původně hrát italská divadelní hvězda Lea Padovani, nakonec ji ztvárnila Suzanne Cloutier, manželka Petera Ustinova. (argenson)
Reklama