Medená veža

Obával som sa na začiatku, že pôjde o ódu na tatranskú prírodu, aj keď aj tie si rád pozriem, ak mám náladu, ale našťastie nie okrem niekoľkých neškodných rozprávačských vložiek hlavne na začiatku. Potom nasledujú už len samé pozitíva a nabažil som sa ponorkovej drámy troch chlapov so skvelými hercami a ich mnohými zľudovelými hláškami, o ktorých som ani netušil, že pochádzajú asi odtiaľ. Naviac je až na počudovanie, koľko ideologicky nevhodných prvkov dokázali tvorcovia dostať do filmu v čase tvrdej normalizácie. --- Pani manželke sa páči, musí sa aj pánu manželovi. Maľovať sa nebude. --- Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde. (09.01.2013)

Som dosť prekvapený, že v čase normalizácie vzniklo takéto dielo. Dej je zasadený do Vysokých Tatier, čím úspešne uniká politizovaniu. V ovzduší panenskej prírody sa dostáva do popredia láska a priateľstvo, keď nerozlučnú trojicu kamarátov zo Stratenej doliny – Pirina (Štefan Kvietik), Valéra (Ivan Rajniak) a R (Ivan Mistrík), osudovo zasiahne príchod študentky Sašky (Emília Vášáryová). Nebezpečné a majestátne prostredie veľhôr ideálne súzvučí so smutným a tragickým príbehom hlavných hrdinov. Na konci filmu zaznie veta ktorá má silné emócie. „Teraz už vieme, čo sme vtedy nevedeli: že človek môže do hôr zutekať pred ľuďmi, ale neutečie pred sebou“. 8,5/10 (02.11.2022)

Kolíska a hrob, povinné duo signálom skutočnej cesty , počas ktorej si človek má na vysoký stupeň klásť prahnutie za slobodou, lásku a priateľstvo. I napriek tomu však naráža na gordické uzly týchto mét. Prepájajú sa a nútia človeka hľadať odpovede na svoje činy, ktoré sú najživším odrazom toho, akí sme. (28.12.2013)

Absolútna legenda o priateľstve, láske, žiarlivosti i zrade s presahom takým, že ani po vyše polstoročí sa film nejaví ako starý. Vášáryová v absolútnej top forme a to nehovorím len o herectve. A medzi pánmi hercami len ťažko vybrať, kto bol najlepší, pretože to majstrovstvo je do vitríny a odkrýva to diletanstvo chudákov ako Kemka, ktorí berú ceny za najlepších hercov, čo je výsmechom umeniu. (16.01.2023)

V Medenej veži je všetko osudové. Osudové kamarátstvo, osudová žena, osudová nehoda a osudový záver. Napriek tomu si scenár dokáže udržať určitý nadhľad a film nepôsobí gýčovito. Je asi zrejmé, že v inom prostredí by tento scenár fungoval o niečo menej, ale našťastie tu máme krásne slovenské veľhory, ktoré určite pridávajú na tunajšom hodnotení nezanedbadeľné percentá. U mňa je to rovnako. (17.09.2012)