Orlie pierko

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)

Toto je pokračovanie nádherného filmu ,,Medená veza". Bohužiaľ ,,Orlie pierko" stratilo väčšinu ducha svojho predchodcu. Veľké témy lásky a cti sú spracované akosi ironicky. V centre pozornosti je myšlienka: slobodný môžete byť len vtedy, keď budete dodržiavať pravidlá spoločnosti.,,Orlie pierko" nie je zlý ani otrepaný ako propagandistické filmy z 50. rokov. Chce to len ukázať, že polícia je dobrá, keď ste dobrým občanom. Za týchto okolností nie sú hory a príroda v tomto filme dôležité, aj keď som to chcel. Len vypĺňajú príbeh. 6/10 (02.11.2022)

Dosť zbytočné pokračovanie dokonalej Medenej veže. Hrdinovia Orlieho pierka majú síce vybudované sympatie z predchádzajúceho dielu, ale druhý príbeh postráda jeho sviežosť - je to už len pesimistickejšia varianta, ktorej pôsobivosť je len nostalgiou za lepšími časmi MV. Stále však zábavnejšie ako tretí počin Stratená dolina. (05.05.2005)

Pokračovanie Medenej veže recyklovalo hlavný hudobný motív, postavy a zliezlo nadol nielen z hory do doliny ale aj kvalitatívne. Pritom to tak nemuselo byť. Takmer 2/3 času ukazujú postupný rozklad ľudí, ktorým zobrali zmysel žitia. Pašovacie fóriky sú len unavenou reakciou smutných chlapov. Umelecká filmová štúdia postupného alkoholického rozkladu sklamaných a mocou utlačených by bola skvelou poctou všetkým potácajúcim sa troskám, ktoré kedysi zažívali hviezdne hodiny, a ktorých sú plné odumierajúce stredoslovenské dediny. Podanie pomocnej policajnej ruky sľubne sa rozvíjajúci motív spoľahlivo znormalizovalo. (25.04.2005)

Úprimne neviem, prečo má toto pokračovanie podstatne nižšie hodnotenia ako Medená veža. Možno tu nebol taký vážny rozprávač s vetami typu "Ako veľa sa nadrieme, kým o všetko prídeme." a podobne, pretože sa tu ani nestali také zásadné (rozumej smutné) veci, ako v prvom príbehu. Ale aj tak si myslím, že presne viem, čo tým chcel autor povedať. Išlo o tápanie dvoch kamarátov po strate tretieho; a takisto tápanie pri hľadaní nového zmyslu existencie, keď im bol odobraný ten predošlý, v podobe obľúbenej práce kúsok od neba. A občas som tu našiel presne to, čo mi v prvej časti chýbalo. Genius loci bol napríklad vo väčšej miere, pretože sa hlavní hrdinovia občas premiestnili z tej ich vtáčej búdky aj do doliny či lesa, a tak sme si mohli Tatry lepšie prehliadnuť. Že sa tentokrát nešli všetci zblázniť z jednej ženy, ale žena z jedného z nich, vnímam ako úmysel. A po smrteľne vážnej jednotke, v podstate aj ako príjemnú zmenu. Tak ako aj celú náladu filmu, v ktorom je síce "len" viac menších udalostí, ale taký by bol asi aj prirodzený vývin osobností v reálnom živote, po tom všetkom, čím si už prešli. Dokonca by som povedal, že sa mohli krotiť ešte viac. Boli to proste živly a ja som im to závidel. (06.04.2014)