Mistr

K tomuto "mistrovskému" veledílu asi poprvé v životě napíšu obsah. Napadla mě totiž formulace natolik všeobsažná a genitálně lapidární, co bezezbytku dokonale charakterizuje nekonečnou hloubku téhle rektální sondy do úplavicí zasaženého tlustého střeva. "Dvouapůlhodinový, scientologický auditing pošahaného vypatlance, co chlastá ředidlo.". Nic víc a nic míň. No, co vám budu povídat, typická Osralovka a těžký, těžký oříšek, jenž dokáží opět rozlousknout jen místní "nejerudovanější" tlučhubové a duševně zdravému divákovi hrozí akorát tak anafylaktický šok. A dál to znáte, zaplať Satan za multitasking! Dá se to ve zdraví přežít pouze v případě, že si to mrsknete na ploše do okna, ve druhém si pustíte nějaký zábavný film a pokud se obáváte, že by to i tak mohlo mít negativní vliv na váš zdravý vývin, lze u toho ještě velice úspěšně na pozadí vypičovávat mentály ve zdejších diskuzích. Ano, tolik zábavy si s tím můžete užít, a bohatě stačí jen co deset minut mrknout do rohu, jestli ten Hubbard stále ultranudně vymítá. Na druhé straně je ale třeba zmínit nepopiratelný fuckt, že poté, co Fénix zjistil, že kariéra esoterického rapera až tak nesype, znovu povstal z popela, oholil Krakonoše a vrátil se ke kopytu, je přesně tam, kde má být a v roli je tak dokonalý, až jsem mu naprosto věřil, že před klapkou do sebe vždycky nějakého toho panáka Esšesttisícjedničky opravdu kopnul. Ta jedna je za něj. (07.02.2013)

Pro mě asi nejnáročnější Andersonův film, určitě se na to musím někdy podívat znovu, abych plně pochopila veškerou tu psychologii postav. Závěrečná pointa mě dostala zvláštním způsobem, po konci filmu jsem měla velmi nepříjemný pocit. Co jsem si nadmíru užívala, byla ta odzbrojující mistrovská filmařina, taková scéna výslechu na lodi je něco geniálního. Joaquin Phoenix je fenomenální, on nehrál, on se stal postavou, škoda, že letos proti němu na Oscarech stojí Daniel Day-Lewis, já bych upřímně více přála Oscara právě Joaquinovi, Philip Seymour Hoffman za ním příliš nezaostává. Velmi dobrý a hlavně zase trochu jiný filmový zážitek, ostatně jako každý Andersonův film. (06.02.2013)

PTA je späť a multiplexové zariadenia sa zas raz boja o svoje tržby a právom, nejde totiž ani zďaleka o uspokojivú filmárčinu, ale skôr o ťažko prístupné remeslo kedy sa už nadobro rezignuje na klasický naratív a štruktúra deja sa nesie v kauzálnom stream-of-consciousness štýle. I keď sa zrovna nejedná o náročné gusvansantovské rošády ala "Paranoid Park" a podstata príbehu je rozlišiteľná, tak spôsob storytellingu je nepohodlne nekoherentný a takisto excelentne korešponduje s nejednoznačným vzťahom dvoch výrazných individuii v ktorom labilná, ale za to úprimná povaha Freddieho Quella hľadá útočisko v rukách "priateľského", no bláznovstvá šíriaceho Lancastera "veliteľa" Dodda. Ich kľúčové slovné výmeny sú úderné o sile Thorovho kladiva, vzájomné sympatie/nedorozumenia nepostrádajú emotívnosť, ale ani nevyspytateľnosť a celý pomer je jedna komorná (do hĺbky idúca) psychologická štúdia. Subjektivizácia z pohľadu postáv je teda zrejmá i veľmi účinná, navyše trio Phoenix/Hoffman/Adams predvádza absolutistické výkony hodné náležitého ocenenia a score od Johnyho Greenwooda kde sa to opäť hemží zimomriavkovými orchestrálnymi variáciami (nediegetická otváračka "Able-bodied seaman" ma hneď nechala spomenúť na onoho principiálneho ropného magnáta a prikovala ma k sedačke) či láskavo pokojná kamera Mihai Malaimareho Jr. (fakčilo sa cez 65-70mm šošovky jak za "Bena Hura" čo by snaha o navodenie breath-catching effect - podarilo sa) uvedená do pohybu len vtedy, kedy to naozaj treba (vzdanie holdu snímku "Melvin and Howard" skrz púštnu jazdu je famózne) a bravúrne reprodukujúca drinu s nasvieťovaním, ktoré ku prospechu veci našlo uplatnenie v druhom pláne - no skrátka elektrizujúce. "Master" obhájil posledné Andersonove umelecké tendencie, je vecným pokračovateľom aristokratického eposu "There will be blood" čo by ničiaceho zobrazenia cynického individualizmu a ekonomického šovinizmu (nielen) kapitalistického východu. Nadväzuje naň však cez mierne inú krajinu, krajinu vnútornej dezorientácie, profesórsky skrytej manipulatívnosti a nezodpovedaných otázok. Pachuť po trpkej lekcii ale pretrváva, namiesto jedného hereckého koncertu sa udejú rovno dva a nemálo úsekov svojím minimalistickým tvorením presahov spakruky zabíja. Najcennejší masterpiece sa nekoná (ten už uzrel svetlo sveta v roku 2007), ale PTA aj napriek tomu naznačil, že korunovaný titulom MASTER by mal byť znovu aj v roku 2012 a preto budte u toho, možno sa to stane...aj Vaším privilégiom. (16.11.2012)

To čo je na tomto filme výnimočné sú herecké výkony a spôsob spracovania. Herecké výkony sú bezpochyby tým čo ma v konečnom dôsledku nútilo k vyššiemu hodnoteniu. Philip Seymour Hoffman a Joaquin Phoenix predviedli skutočne majstrovký koncert. Horšie je to už však s tým spôsobom spracovania. Dočítala som sa kopec chvál aj na ten, mňa však obišiel míľovými krokmi. Nemám nič proti umeleckej invencii režiséra práve naopak, hlavne ak dokáže film urobiť zvláštnym, svojským, poetickým či už obrazovo, alebo príbehovo. V tomto prípade však to zvláštne vrstvenie príbehu a rozsekaná skladba pre mňa príbeh urobili značne nečitateľným a únavným. Jednoducho príbeh pochovali pod hŕbou nánosov "make up-u". Načo vám je zaujímavým štýlom a pekným písmom napísaná kniha ak vás nedokáže zaujať? Presne na to na čo vám je film, ktorý je zaujímavo natočený, ale osloviť vás nedokáže... (13.05.2015)

dávam 5 aj keď ku koncu (v poslednej tretine) sa našlo pár miest, ktoré síce nemožno označiť za nudné, no treba si pripustiť, že pri nich pozornosť diváka dostáva zabrať... aj tak sa ale jedná o to najlepšie, čo za rok 2012 uzrelo v USA svetlo sveta a aj keď rozumiem tomu, prečo sa pta s týmto majstrovským kúskom neprepracoval do nominácii za film a scenár (hoci by sa - v porovnaní s ostatnými adeptmi - rozhodne mal), nerozumiem, prečo nie je nominovaný aspoň za réžiu, ktorá je brilantná; verme, že ako protiváhu budú (právom) premenené na sošky kategórie herca v hlavnej úlohe, lebo phoenix hrá ako o život (miestami "doslovne") a tiež herečky vo vedľajšej úlohe, lebo amy adams je mrazivá! okrem toho - kamera je úchvatná, to treba vidieť na veľkom plátne a hudba?! škoda reči, pán greenwood - dychberúca; zatiaľ však andersonov najťažší kúsok - čo sa týka porozumenia posolstva a prístupu k téme; (01.02.2013)