Oculus

Vážne neviem, čo je na tomto snímku tak úžasné, že sa drží v červených číslach. Nažhavený komentármi na dobrý horor som čakal niečo extra, ale jediné čoho sa mi dostalo bola nuda a sklamanie. Film nebol vyslovene zlý, námet je celkom zaujímavý, aj atmosféra miestami fungovala, žiaľ nie stále ale takým hojdacím spôsobom. Raz dobre, potom nuda. Možno to súviselo aj s hudbou, ktorá bola vážne otravná, rozhodne by pomohla zmena. Takmer celú hodinu sa nič nedialo, chalana pustia z blázinca, potom dostaneme dlhú prednášku o histórii zrkadla a výpočet vedeckých "nástrojov" na jeho skúmanie. Jediné čo ma vystrašilo bola jazva po cisárskom reze a jedna ľakačka. Ono tých ľakačiek aj tak nebolo veľa. Možno dve-tri, čo stoja za zmienku. Druhá polovica a hlavne záver filmu boli už lepšie, avšak film má 105 minút, nie 25, preto celkový dojem to už veľmi neovplyvnilo. Nemám rád filmy, kde tri štvrtiny času si musím odtrpieť a prehrýzať sa nudou, aby som potom dostal to najlepšie z filmu. Tiež mi tu chýbal aj nejaký strašidelnejší bubák, svietiace oči a našminkovaná bezzubá tvár už nikoho nevystrašia. To už Bieli chodci z Hry o tróny sú strašidelnejší. Pre mňa jednoznačne premárnený potenciál inak slušného námetu. 55/100 (01.06.2014)

V dobe, keď horory skoro vôbec nefungujú a mám pocit, že prichádza jeden hrozný horor za druhým som sa dostal k tomuto filmu a musím povedať, po dlhej dobe som mal konečne film, ktorý mi priniesol potrebný strach atmosféru a zážitok, ktorý som chcel vidieť. Veľa kvalitných tichých momentov, nikdy sme nevedeli čo je skutočné a čo sú len triky zrkadla a výsledok je jeden skvelý skvelý film, na ktorý asi tak skoro nezabudnem. Dúfam, že si k nemu viac ľudí nájde cestu a odpútajú sa od všetkých hororových nezmyslov, ktoré teraz vznikajú. Herci sú skvelí, atmosféra je skvelá, príbeh je relatívne kreatívny a dobre spracovaný, je zaujímavé sledovať minulosť a súčasnosť zároveň... podľa môjho názoru, čeknite si ho, ak ste to už nespravili. (18.02.2015)

Dejme tomu, že předváděné zlo má příliš "grafickou", rozuměj vizuální podobu. Filmař má samozřejmě trochu omezené možnosti, jak zprostředkovat hrůzu. Těžko ukáže myšlenkové pochody (bez nějakého voiceoveru), musí předvést vzhled a maximálně ještě ambientní zvuky (lekačky naštěstí nejsou, ty mi hrůzu spíš kazí). Premisa filmu je, že zlo zprostředkované či zosobněné zrcadlem (není upřesněno) dovede zúčastněné k šílenství. Šílenství se projevuje kromě paranoiy a schizofrenie ukázkovými halucinacemi. Co zde působí skvěle, samozřejmě kromě tíživého předvedení postupného rozkladu, je racionální přístup k iracionálnu, pokus o nalezení nějaké logiky, pokus eliminovat šílenství prostředky, na které by se halucinace neměly vztahovat -- protože pravidla hry známe dopředu. Tedy, myslíme si to... (17.06.2014)

Ano, je to natolik neoriginální, nudné a utahané, až z toho místní samozvaní hororoví gururové opět nepokrytě Oculují. Mělo to být pro mě dostatečným varováním, nedbal jsem a to mám z toho. Plagiátorský bubu blábol o lidožravém zrcadle, plný otravných a otřepaných ocultistických halušek, co se vleče bolestivěji než přepečlivá rektoskopie, která ve finále odhalí akorát tak zanícený hemoroid. Mělo se to jmenovat Ovulus, hrůzou by z toho znovu zapadla snad i ostravským visionářským gynekologem tak nespravedlivě vysterilizovaná cigoška, která v pětadvaceti vrhla do našeho sociálního systému už šestého temného společenského parazita. (13.06.2014)

"Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi..." Ak by som mal Oculus charakterizovať jedným slovom, bolo by to: znepokojivý. Mike Flanagan si zahráva s niečím, čo by mal radšej nechať na pokoji. Reklama bola v tomto prípade trochu klamlivá - či už sa jedná o plagáty alebo trailer. Zároveň však nimi Flanagan dokonale mystifikoval a ukryl svoje hororové dielo, ktoré rozhodne nie je ďalším z zástupu pásových duchárskych hrôz, ktoré nám Američania (a nielen oni) tak radi podstrkujú. Nie že by niektoré neboli dobré, ale každý kúsok vybočujúci zo stereotypu je príjemným sviežim vánkom v žánri. Ale ono vlastne ani Oculus ducharina nie je, však? Len zopár strašidelných momentov, ale naopak pôsobivá práca s neistotou diváka, ktorú Flanagan neustálym striedaním časových rovín a manipulácii s predstavami postáv len stupňuje až do bodu, keď už po vzore Lost Highway alebo Cronenbergovho Existenz netuším, čo je pravda a čo len ďalšia z rady ilúzií. Alebo je to len výplod chorého mozgu. Tak si, divák, vyber, pretože ja osobne už pochybujem aj o tom, že to celé bolo skutočné a že sa záver skutočne stal tak, ako som ho videl. Ako môžem veriť vlastným zmyslom, keď mi Flanagan ukazuje, ako ľahko sa dajú oklamať? Ale preč z hypotetickej roviny - je to jednoducho pôsobivý zástupca strašidelného žánru, ktorý sa nesnaží vydesiť, ale zneistiť a prekvapiť. čo skvele funguje, pretože v niektorých okamihoch je ďalší vývoj deja absolútne nepredvídateľný. Postavy a herci mi zo začiatku úplne nesadli, ale s každou ďalšou minútou som k nim cítil stále väčšie sympatie a fandil som im. A hlavne potešila Katee Sackhoff, ktorá upútala moju pozornosť už v minuloročnom Riddickovi. Ešte by sa tu dalo polemizovať na inú tému, a tou je symbol zrkadla, ktorý v kinematografii zohráva podstatnú rolu ako reflexia reality a skutočnosti, zatiaľ čo tu je reprezentáciou manipulácie s ňou (oba tieto motívy film zdieľa s Občanom Kaneom - no poteš, keď človek chce, nájde aj takéto záludné asociácie). Ale to už prenechám iným, na obsiahlejší komentár momentálne nemám čas. Zostanem pri tom, že som príjemne prekvapený. 80% (02.06.2014)