Gagarin: První ve vesmíru

P. S. Asi nie je náhoda, že film trvá rovnako dlho, ako Gagarinov let do vesmíru... ___ Súdruhovia prepáčia, ale keby bol Vostok skonštruovaný tak kvalitne ako tento film, rozpadol by sa už na kozmodróme. Prvú hodinu je to tak strašne mdlé a ukecané, že som skoro zhltol televízor. Plné veselých ruských ľudí a bodrej atmosféry ako v nejakom budovateľskom týždenníku. O pretekoch v dobývaní kozmu sa nedozvieme ani ň. Film ale ani celkovo nemá nijaký kontext - spolieha na to, že G. každý pozná. Ale načo sú tam potom tie dve scény s Chruščovom ? Z napätia sprevádzajúceho pioniersky počin dobývania vesmíru sa sem dostane len o mikropascal viac, celá tá vzrušujúca, nervná, súťaživá a paranoidná éra vesmírnych pretekov je tu neviditeľná, prekrytá vysmiatymi rozjuchanými mládencami, ktorých súperenie je až na výnimky priateľské, vedúcimi neveľmi dobre napísané dialógy, ale s dramatickou hudbou znejúcou aj keď netreba. Jediná negatívna postava je Nemčúr z druhej svetovej, ktorý takmer obesil Juriho brata, keď mu chceli ukradnúť vajcia – toť jedna z vecí, ktoré mali ukázať čo – že Rusom bolo ťažko a aj tak dobyli kozmos ? Celú hodinu sa tu vedie nemotorné rozprávanie, ktoré nedokáže vyhmátnuť nejakú zaujímavú linku alebo filmovo zdôrazniť dramatický moment, podobne ako vybudovať sympatie k postavám. Retrospektívne momentky z Gagarinovho života sú zaraďované mechanicky a pravidelne ako reklamy do kozmického letu, ktorý nemá žiadne mimoriadne filmové kúzlo - a keď ho konečne začne chytať, preruší ho ďalšia nesúvisiaca spomienka z kozmonautovho života. Celkovým dôsledkom je nulové napätie (nuda) a len veľmi slabé emocionálne zaangažovaniu diváka (mňa) – a púha sterilná prítomnosť ženušky a detí ako povinného doplnku na tom nič nemôže zmeniť. Herecky jednoznačne vedie Gagarin starší, ale jeho charizma skoro nemá čo hrať. Jedinou zaujímavejšou postavou filmu (vrátane prvého človeka vo vesmíre) je tak inžinier Koroljov – ale aj u neho sa film vyhýba akejkoľvek kontroverzií, ktorá by tento film učinila zaujímavejším. Až pri návrate na Zem sa konečne trochu zdramatizuje (plus zaujímavá scéna rozpravy o tom, prečo letí Gagarin a nie ten druhý), ale celkom zostáva rovnako rozhasený. (10.03.2024)

Parádne spracovaný film o človeku ktorý sa zapísal do histórie ľudstva. Meno Gagarin už od detstva vo mne evokovalo veľkú pozornosť. Súboj medzi ZSSR a USA nebol len v športe ale i v dobývaní vesmíru kde USA predsa len do tej doby troška zaostávali ... predsa len Sputnik, Lajka, Gagarin: Na jednej strane ma veľmi potešilo, že sem dali aj kúsok jeho detstva, ale na druhú stranu mohlo to byť aj o 20 minút dlhšie a dať tam trošku viacej prípravy na let do Vesmíru ... (30.11.2013)

Zdařilá varianta velkého příběhu lidí kolem prvních skoků do vesmíru, která se úspěšně vyhýbá velkému patosu a s pestrými i když občas příliš přímočarými scénáristickými (především retrospektivními) postupy sleduje biografii hlavního hrdiny. Ve vizuálně přesvědčivém zpracování (občas snad zadrhne styl) vynikne stav hospodářské situace země a stejně elementární technologické zázemí, v nichž se tyto výkony zrodily. Z jednotlivostí se do paměti vtiskne střípek z Gagarinova asociačního psychotestu, v celkovém pohledu příhodná skromnost autorského přístupu (srovnej Scorseseho Letec). Vedle Jurije a jeho otce se vyskytují i slabší herecké výkony, často ovšem založené už v předepsaných replikách. (01.02.2015)

Mám kladný vzťah ku kozmonautike, nakoľko na základnej škole sme boli pioniersky oddiel Vladimíra Remeka. Ale teraz vážne - celkom slušné na Rusov, Gagarin vyzeral ako skutočný Gagarin, bavilo ma to, nič ma extra nerušilo, to spomínanie na minulosť počas letu sa mi celkom pozdávalo a hudba slušná. Silné tri hviezdy. (27.12.2013)

Vzpomínáte?-Celý svět slyšel tu zprávu TASSU, celý svět zanechal hovoru, celý svět vyskočil od rozhlasu, a zvedl zraky své nahoru! Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se přece jen dočkali.....píseň, co druhý den po startu ovládla republiku:-) Shlédla jsem velmi povedený film, v němž byly retrospektivy z Gagarinova dětství, výcviku a následoval let. Z absolutně chudých podmínek až tam...Žalnin má skutečně úsměv Gagarina, jak už bylo přede mnou uvedeno, sledovali jsme zodpovědnou postavu Koroljova, který nikdy neměl v životě na růžích ustláno a lidstvo se skutečně prvně dotklo hvězd. Emotivní závěr mne donutil dát plný počet. (01.12.2013)