Černobílá spravedlnost

U filmů Kathryn Bigelow si pokaždé řeknu, že nevědět jméno režiséra předem, tak mě nikdy nenapadne, že to točila žena. Její filmy jsou vždy řemeslně vypiplané a syrové, ale zároveň bývají chladné a často mi chyběly větší emoce tam, kde bylo třeba. Detroit však ždímaní emocí z diváka vůbec nepotřeboval, její schopnost budovat atmosféru a přesné vedení jednotlivých scén a postav, diváka dostane přesně tam, kde ho chce mít. Detroit má hned několik 5* pasáží při kterých mi příjemně nebylo. Škoda například těch závěrečných 15 minut, které už dle mého byly navíc, ale Kathryn natočila vážně dobrý film, který je aktuálnější, než by se na první pohled mohlo zdát. Silné 4* (10.12.2017)

“Kontroverzná” , bývalá manželka „železného Jima” , KATHRYN BIGELOW, je americká filmová režisérka, ktorá ako vôbec prvá žena v histórii udeľovania ACADEMY AWARDS, t. j. americká Akadémia filmových umení a vied - OSCAR, získala ocenenie pre najlepšiu réžiu roku za film Smrť čaká všade, ktorý sa odohráva v moderne sužovanom Iraku. Zjednodušene by som ju chcel prirovnať ku „ženskej verzii iného provokatéra, ktorý si nedáva servítku pred ústa, Olivera Stonea” . Mimochodom odtiaľto prichádzajú spolupracovníci, čo budú pracovať na najnovšom snímku DETROIT, ktorý je situovaný do minulosti, spred 50. rokov, keď v USA prevládala extrémna rasová neznášanlivosť. Nachádzam sa v roku 1967, a vtedy mali napríklad taktiež premiéru takéto filmové skvosty : Hádaj, kto príde na večeru, alebo V žiari noci. Je takmer koniec júla, a černošská chlapčenská hudobná skupina THE DRAMATICS sa pripravuje na vytúžené vystúpenie, ktoré z dôvodu blížiaceho sa chaosu, sa následne zruší, a jeden člen Larry Reed s kamarátom sa schovajú pred násilnosťami v MOTELI ALGIERS, kde čoskoro dôjde na čosi naprosto brutálne, čo sa bohužiaľ bežne stávalo, a nikoho to zvlášť neinteresovalo... Istý obyvateľ motela vystrelí z hračkárskej pištole na národnú gardu, a to bude hlavný spúšťač, keď sa dostavia aj krutí, brutálni POLICAJTI, ktorí si doslova zgustnú na týchto mladých černochoch... / Z najúspešnejšieho oscarového filmu režisérky Bigelow ( The Hurt Locker ) sú sem „pozvaní” : scenárista Mark Boal, kameraman Barry Ackroyd ( dobrý kamarát „Paľa Zeleného trávnika” ), a taktiež v menšej úlohe aj herec Anthony Mackie. Všetkých absolútne ZATIEŇUJE predstaviteľ policajta KRAUSSA, t. j. WILL POULTER ( zahral si v The Revenant, či aj v Labyrinte, určených najmä pre tínedžerov ), ktorý je v tejto úlohe - strašne zlý, bezočivý, násilný, svinský, skrátka je to taký HAJZEL, ktorého od prvej do poslednej minúty musíte z celej svojej duše nenávidieť !!! I toto negatívne herectvo, je čímsi zaujímavé a strhujúce, od čoho neviete odvrátiť ZRAK ! Mladý Angličan - JOHN BOYEGA, inak čoskoro zažiari opätovne v ďalšom pokračovaní Hviezdnych vojen, ktoré je už na spadnutie, „behá ako bezprízorný pes” , ale i napriek tomu podáva pozoruhodný herecký výkon, keď sa prizerá na nepríjemné udalosti, ktoré čoraz viac naberajú na intenzite stupnice znášanlivosti / neznášanlivosti. Pochybujem, že DETROIT zasiahne do blížiacich sa Oscarov, na to je až moc nepríjemný, keď by väčšina obecenstva najradšej túto vec ignorovala, lebo je „extrémne úprimná” , ale necháme sa prekvapiť ? Asi len sotva. OBDIVUJEM režisérku Kathryn Bigelow, že je medzi nami, a nakrúca všelijaké scenáre, ktoré sa jej dostanú do ruky, vyberie si tie, ktoré sú akosi stále aktuálne, a opäť nakrúca poctivú a svedomitú, filmársku prácu, ktorú si tak vždy cením, bodaj by nadviazala na predošlý úspech, potenciál tu zatiaľ stále našťastie JE. (16.12.2017)

V nejednom divákovi vplyvom rozmáhajúcich sa chápadiel politickej korektnosti asi vyvstáva otázka, prečo sa tragická noc v jednom zapadnutom michiganskom moteli, ktorá sa krvavým písmom zapísala do histórie presne pred polstoročím, dočkala svojho filmového spracovania práve teraz. Venovať týmto úvahám dlhší čas a priestor by však v tomto prípade bolo neúctivé nielen voči obetiam tohto incidentu (nech už boli jeho detaily akékoľvek, je neodškriepiteľným faktom, že v hoteli s bielymi mužmi a černošskými dievčatami by sa niečo podobné v tých časoch stalo len sotva), ale aj samotnej snímke. Detroit je totiž v prvom rade bez diskusie kvalitnou a poctivou filmárčinou. V prvej polhodine sa usiluje postupne priblížiť všeobecné dianie, čo mnohí ocenia, no iným, najmä menej trpezlivým prinesie tento obšírny úvod veľmi rýchlo prvotné rozčarovanie, ktoré má následne dopad na výsledný zážitok. Po nej však prichádza očakávaný vrchol celého diania, udalosti v moteli Algiers, ktorým vládnu nesmierne silné emócie a napätie by sa v niektorých okamihoch priam dalo krájať. Práve tu majú možnosť vyniknúť výkony väčšinou menej známych hereckých mien, ktorým vládne stvárnenie hlavného antagonistu v podaní Willa Poultera. Áno, presne toho istého Willa Poultera, ktorý sa pred rokmi objavil v dodnes poslednej Narnii ako neznesiteľný bratranec hlavných hrdinov a od ktorého by len málokto očakával, že s takou suverenitou dokáže zvládnuť úlohu, akú mu predostrel scenár tohto filmu. Záverečnú časť tvoria očakávané následky spomínanej epizódy, ktoré sú pravdepodobne hlavným dôvodom toho, prečo napokon nejdem s hodnotením ešte vyššie. Predovšetkým scény odohrávajúce sa na súde sú totiž odbavené príliš povrchne, bez výraznejšej snahy strhnúť diváka, čo mňa ako osobu, ktorá si častokrát na filmovom plátne užije viac slovné prestrelky za dverami súdnej siene než skutočné prestrelky v uliciach, muselo zákonite sklamať. Napriek tomu však snímam z hlavy pomyselný klobúk pred Kathryn Bigelow, ktorej doterajšiu tvorbu som dodnes s určitými predsudkami obchádzal. Detroit ma totiž presvedčil o tom, že by som to mal čím skôr napraviť. (80%) (07.12.2017)

Aj keď mám pre filmy s rasistickým podtextom slabosť, tento ma príliš nechytil. Keď dostane takúto silnú tému založenú na skutočných udalostiach na starosť taká režisérka akou je Kathryn Bigelow, mal by ten film vyzerať úplne inak. Situácie, ktoré mali byť vypäté a ktoré mal divák prežívať rovnako emocionálne, ako postavy opreté o múr modliace sa o svoj život mnou nepohli a to je dosť vážny nedostatok. Možno to bolo spôsobené nedostatočným vykreslením postáv, ku ktorým som si nevytvoril žiadny vzťah, no môže za to aj scenár, ktorý je poskladaný z výpovedí svedkov, no veľa situácií pôsobí veľmi zvláštne. Policajti občas pôsobia ako drsní chlapci, čo si len robia svoju prácu, no občas ako úplne vymletí magori (ani sa medzi sebou nedohodnú, akú taktiku na vypočúvanie podozrivých zvolia, vďaka čomu dôjde ku zvláštnej situácii, ktorá by sa hodila skôr do čiernej komédie než do takejto drámy). Taktiež bolo dosť zmätené, ako sa tam plietli štátni policajti s detrotskými a s národnou gardou a ešte k tomu aj ochrankár, akoby nikto nevedel, kto to tam má vlastne na starosti. Ďalší kameň úrazu vidím v obsadení, hlavne Willa Poultera, ktorý vyzerá ako stredoškolák, navyše ten jeho ksicht pôsobí tak, že by mu nikto nedal do ruky ani pištoľku na vodu, nie to ešte aby šéfoval celej tej policajnej akcii a strieľal si tam ľudí ako na paintballe... Nie je to zlý film, no mohol to byť skvelý film. (05.03.2018)

Je to skvelé. Veľmi zaujímavá štruktúra, pozostávajúca vlastne z troch filmov. Prvý je až dokumentárnou rekonštrukciou udalostí v Detroite. Druhý(a najlepší) je strhujúci a veľmi nepríjemny minimalistický psychothriller. A záver patrí tradičnému posolstvu. Bývalá pani Cameronová všetky zvláda s úplným prehľadom a vytvára silnú mozaiku. Remeselne brilantnú, príbehovo silnú, herecky nadupanú (Will Poulter je satan) a myšlienkovo (bohužiaľ)nadčasovú. A vôbec mi nevadilo, že som tematicky mimo. Jediný problém vidím v možno až príliš košatej dĺžke a v tom, že posledný akt je až príliš tradičný a za predchádzajúcimi predsa len zaostáva. Veľká škoda, že sme to nemohli vidieť v kinách. 9/10 (26.08.2018)