Tlumočník

Martin Šulík prišiel tohto roku so svojim filmom. "Tlmočník". Osobne som na to bol celkom zvedavý. Trailer bol sľubný, príbeh bol zaujímavý a mali sme tu skutočne dobrých hercov, na ktorých sa pozeralo veľmi dobre. A je pravda, že ak človek čaká dobrý film, tak sa ho tu aj reálne dočká. Podľa mňa. Myslím si, že príbeh je dobre spracovaný, sú v ňom dobré dialógy a má svoje vynikajúce momentky, na ktoré nezabudnem. A dokonca v mnohom tomuto filmu aj verím. Čo mi v ňom nepasuje sú jeho komediálne momentky. Neviem prečo by sme sa na príbehu, ktorý hovorí o nacizme, vojne a človeku, ktorý sa vyberie po stopách svojho otca (dôstojníka SS). Nesedel mi tam ten tón v prvej polovici filmu a osobne som dúfal, že to nebude tak celú dobu. No chvalabohu nie. Takže dávam filmu kredit, že keď má svoje dramatické momentky, tak väčšinou fungujú veľmi dobre. Menzel je vynikajúci, Simonischek je podľa mňa ešte lepší. A ako dvojica sú super. Hudba je tu dokopy (až na pár výnimiek) jedna skladba, ktorá to dobre dotvára. No nemôžem si odpustiť, že nerozumiem prečo sa tu zjaví "Run Run Run" od Celeste Buckingham. To ma okamžite vyhodilo z tónu filmu. A aby som bol ešte úprimný, trošku by som rád videl zo života Menzela. Jeho postava nám niečo o sebe povie v prvej časti, no potom to bolo úplne odsunuté bokom. Ako celok som spokojný, no mám pocit, že to mohlo byť spracované aj lepšie. Ale myslím si, že stojí za to film vidieť. Hodnotenie: B (04.03.2018)

Pomalé filmové road-movie, ktoré navodí atmosféru, kde sa človek zamýšľa nad mnohými neľahkými osudmi ľudí. Hodne ponuré, šedé, civilné.. Ak si chcete znížiť náladu, nech sa páči. Za mňa slabšie ***. Aj preto, aby ľudia neopakovali chyby z minulosti a poučili sa. Nenávisť a zloba nás nikde neposunú. (24.03.2020)

Nenechal som si ujsť jedinečnú príležitosť, že v ružomberskom Kino Kultúra bola exkluzívna projekcia s tvorcami filmu, pričom na margo by som ešte dodal, že tretina filmu bola nakrútená v Ružomberku a v okolí, a preto boli všetci vo vypredanej sále v maximálnom vytržení, jednoducho, premiéra „praskala vo švíkoch” . Pán režisér Martin Šulík má k dispozícii svojho dvorného scenáristu, p. Mareka Leščáka, či taktiež povolaného človeka na výpravu, p. Ferka Liptáka, všetci títo traja sa aj dostavili na spomínané premietanie, ktorých dopĺňa pôvabná dáma Eva “Evelyn” Kramerová. Nemuseli prísť ani páni SIMONISCHEK s MENZELOM, a divák musel byť maximálne spokojný, lebo takáto príležitosť sa neponúka každý deň. Toľko k mojim úvodným dojmom, za ktoré ďakujem. / Teraz k prejdem k filmu, u ktorého až taká prehnaná spokojnosť určite nepanuje, aj keď moje tri hviezdičky beriem, ako nadštandardné, koľko môžem definitívne nadeliť. Introvertného slovenského tlmočníka Aliho Ungára nohy zavedú do Viedne, kam prišiel vyhľadať osobu zodpovednú za nemilé udalosti, ktoré sa stali jeho rodine. Na mysli mám HOLOKAUST, ktorému napomohol bývalý dôstojník SS. Ali má v pláne, keď bude stáť pred bytom tohto ex Esesáka, že mu s radosťou daruje smrtonosnú guľku do čela, ale namiesto toho mu otvára jeho SYN - extrovertný učiteľ, alkoholik Georg Graubner, ktorý sa de-facto od aktivít svojho otca po celý čas dištancoval. Oboch týchto pánov spoja rany minulosti, aby sa vydali z Rakúska na ROAD MOVIE po SLOVENSKU, po miestach spájajúcich sa s poznaním seba samým... Z dvoch rozdielnych protipólov sa počas tejto cesty autom stávajú nerozluční priatelia. / Ako hlavné atribúty filmu by som rád ešte spomenul kameru Martina Štrbu, ktorý s režisérom pracoval už niekoľkokrát, a tak preto panuje takáto súhra - dvoch najpovolanejších odborníkov na snímku. A Vladimír Godár je „slovenský John Williams” . Kamera, hudba a výprava sú na vysokej, profesionálnej úrovni. Trochu to tu škrípe so scenárom a s „hereckými výkonmi” . Skrátka, Peter zatieňuje Jiřího, a pritom podľa názvu to malo byť v prvom rade o ňom, čím viac minút strávi Simonischek na plátne, tým viac sa stáva dominantnejším, že Menzel je v jeho ústraní, a taktiež samotný snímok donekonečna prekračuje na mieste, bez toho, aby dochádzalo k zásadným dramatickým zvratom. A predsa k jednému na záver dochádza, ale to je celkovo iba taká slabá náplasť. Len sa ide z bodu A do bodu B, a zase do bodu C a cetera. / Viac ma bavilo to, čo bolo pred filmom a po filme, ako to čo bolo medzi tým, t.j. samotné filmové dielo. (03.03.2018)

Peter Breiner je autorom bonmotu: Ak uvidíte na prechádzke židovského lekára s nemeckým ovčiakom, jeden z nich nebude pravý. Ja som mal pri sledovaní Tlmočníka identický pocit. Stále z neho trčalo niečo umelé, chcené a falošné. Veľkým a typickým nedostatkom slovenských filmov z posledného kvartálu 20. storočia (a bohužiaľ aj tohto) je, že do nich chcú režiséri napchať všetko, čo ako tak stojí za niečo. A výsledok je taký kočičkovopejskový. O samotnom návrate k tematike druhej svetovej vojny je možné pochybovať, ale o tom, že sa nepodarilo zaujať niet pochybností. Viac ako plnohodnotný film a laureát Slnka v sieti je to pocta Jiřímu Menzlovi, ktorého mám radšej za kamerou, než pred ňou. (06.04.2019)

Scénář sice netrpí přílišnou věrohodností, ale i tak z toho mohlo něco být. Jenže volba Jiřího Menzela jako náhrady za Juraje Herze nevyšla. Jednak to není herecky stejná liga jako Peter Simonischek (nebo Zuzana Mauréry), a také má co dělat s cizími jazyky, kterými ve filmu hovoří. Takže výsledkem je pomalé road movie, které nakouslo pár silných témat, ale nic víc. (04.05.2020)