Zpráva

Správa je filmom, ktorý výrazne polarizoval užívateľskú obec. Je filmom, ktorý je potrebný aj v súčasnej dobe. Problémy Bebjakovho filmu vyjadrím tromi P. Určite mu chýbali PENIAZE. Užívatelia, ktorí kritizovali skromné rozmery koncentračného tábora nemajú predstavu o nákladoch na jeho "vernejšiu" kópiu, ktorá mimochodom nebola nutná. Druhým P sú PRIORITY. Nestotožňujem sa so všetkým, čomu režisér venoval pozornosť, lebo bolo citeľné to upozadené. Tretím a nie nepodstatným P bol PRÍBEH. Výnimočný útek dvoch väzňov a ich zápas o zverejnenie všetkého, čo ostávalo pred verejnosťou skryté je príbehom. Príbehom s udalosťami a dialógmi. Artové hrátky príbeh nenahradia a záverečné titulky príbeh nevysvetlia. Pokusy porovnávať ho so Schindlerovým zoznamom, Sofiinou voľbou alebo Pianistom považujem za porovnávanie neporovnateľného. (03.02.2024)

Dobrý námet ale žiaľ "slovenské spracovane". Toto porovnanie nemám rád ale keďže som par dní pred týmto slovenským filmom videl Polanskeho Pianistu tak inak žiaľ nemôžem. Začiatok je pomerne dosť neprehľadný a aj samotný útek z väzenia je podaný tak že vám je to v podstate jedno či odtiaľ ujdu alebo nie. Je tam možno pár silných momentov (napr. státie v mraze) ale ako celok tento film vyznieva pomerne rozpačito.  Čo je škoda keďže sa  bude viesť viac menej na vlne snímok poukazujúcich na krutosti holokaustu.. (27.01.2022)

Nejznámější útěk z koncentračního tábora. 1)  Prostředí Osvětimi - Birkenau na mě ve filmu působilo přesvědčivě a autenticky, stejně tak dialogy i děj sám._____ 2)  Děj po útěku je už méně zajímavý a ani rozhovory se zástupcem Červeného kříže mě úplně nezaujaly._____ 3)  Trochu směšně působí Slováci v českém dabingu, když přitom další národnosti - Němci, Poláci mluví svým jazykem._____ 4)  Historické okénko. Dva slovenští Židé, 20letý Walter Rosenberg (později se přejmenoval na Rudolfa Vrbu) a 26letý Alfred Wetzler, úspěšně uprchli 7. 4. 1944 z Osvětimi - Birkenau. V Žilině posléze sepsali asi 60tistránkovou podrobnou zprávu, kde popsali polohu tábora, masovém vraždění v plynových komorách a odhady počtu obětí a detaily ze života v táboře. Na jejím základě zastavil Horthy další transporty Židů z Maďarska. Po válce byla využita v norimberském procesu._____ Vrba po válce vystudoval v Praze Vysokou školu chemicko-technologického inženýrství, v roce 1958 emigroval. Odborník na biochemii mozku a výzkum cukrovky a rakoviny přednášel na univerzitách v Anglii, Kanadě a v USA. Zemřel 26. ledna 2006._____ Alfred Wetzler sepsal své vzpomínky v roce 1964 v knize Co Dante neviděl, která se stala podkladem pro film. Wetzler žil v Československu, kde 8. 2. 1988 zemřel. (17.06.2023)

V prvom rade musím povedať, že som fanúšik Bebjakových filmov. V druhom rade musím povedať, že Bebjakovi zrejme šmykol remeň, lebo natočiť slovenský film, ktorý je takmer nakomplet s titulkami (asi aby pôsobil vierohodne), to chce riadnu dávku sedatív. Čo ma ale vytáčalo najviac je fakt, že keď už chcel Bebjak so svojim počinom pôsobiť vierohodne, mal si minimálne nejaký dokument o koncentračnom tábore pozrieť, keď už tam nešiel osobne, lebo teraz je v mnohých očiach (nie len) domácich historikov za pekného idiota. Nechápem čo ho to napadlo, pričom samotný námet je podaný tak nevýrazne, že človek rozmýšľa nad tým, či tá cesta z Osvinčinu na slobodu, bola naozaj tak ťažká. Na záver len dodám: myšlienka pekná, no Bebjak nie je Spielberg, a “Správa” rozhodne nebude nový “Schindlerov zoznam”. Tretia z úcty k režisérovi .. (10.02.2022)

Príbeh Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu by si zaslúžil komplexnejšie spracovanie. Bebjak k látke pristúpil až priveľmi skratkovito. Mal som pocit, že len kĺže po povrchu, bojí sa zájsť k podstate, hrá sa s obrazom a dôležitosť „správy“ ho príliš netrápi. Najsilnejší moment filmu prišiel až počas záverečných titulkov a to tak asi nemalo byť. (10.10.2021)