Rebelové

Rebelie v představách autorů reklam nebo změšťáčtělých pamětníků, stvořená povrchně jako ohavnosti typu Retro a Vyprávěj. Koncem 60. let narůstaly skutečným nonkonformistům vlasy a poslouchali trošku jinou hudbu - folkové písničkáře (začínají hrát Jarda Hutka, Vláďa Merta) a tvrdší blues (ale drsněji zněli i tehdy hodně dřevní Greenhorns). (02.12.2006)

60. roky sfilmované na začiatku 21. storočia muzikálovou formou ma nenechali chladným. Opäť som si tie príbehy pripodobnil sebe, vžil som sa do toho a do konania postáv, či deja. Veľmi kvalitná česká tvorba, netreba šetriť chválou a zbytočne si to zhadzovať, je to čarovné. Veľmi pekné a šikovné dievčatá a herci tiež sa nenechali zahanbiť svojím umením. (06.09.2012)

„To sme si asi fakt nerozumeli.“ Rebeli majú tendenciu zasiahnuť vaše srdce. Začínajú nenápadne. humorne, nezáväzne. Renč len občas príde s niečím vážnejším, čo naznačuje, že sa nepohybujeme v až tak neškodnom letnom dobrodružstve, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. O to sa postará jednak výborne mužný otec Tomáš Hanák, ktorý nikdy v ničom predtým a ani potom nebol taký dobrý ("Jeho nepoznám, ale ju áno a to mi stačí.“) a jednak občasné nenápadné, ale o to mrazivejšie detaily (všetci v kine sa bavili, ale keď akoby len tak mimochodom zaznel rok 1968, rozhostilo sa v sále hrobové ticho). Prvú hodinu sú to každopádne naozaj len detaily, ktoré sú prebíjané sympaticky roztatárenými spevácko-tanečnými výstupmi. Tie svojou úprimnosťou, nákazlivou radosťou zo života a originálnou vizuálnou stránkou berú dych. Renč pracuje s peknými, no slabými mladými hercami podobne, ako svojho času Verhoeven vo Vesmírnej pechote. Do toho výborné kostýmy, výprava zaspatej pohraničnej dediny topiacej sa v letnej páľave a starí machri v cameách (Bohdalová, Svěrák, Neměc, Štepka). A potom sa zrazu všetko blbnutie končí a prichádza strhujúci záver, ktorý v mojich očiach predbehol aj fenomenálne smutné Pelíšky. Renč nás šokuje silnými zábermi na stratenú platonickú lásku, žaláre trhajúce krásne vzťahy, vlaky spomalene odchádzajúce do diaľky za zvukov vypaľovačky o San Franciscu a pomýleným politickým systémom, kŕčovito sa zmietajúcim v narastajúcom strachu a neistote. Takisto ma bavila detektívna hra na bonzáka (vtedy ma fakt zaskočilo, že ním bola tá osoba, ktorá ním nakoniec bola, ale dáva to logiku: ľudská hlúposť sa nejeden raz skutočne ukrýva na miestach, na ktorých by ste ju čakali najmenej a nejeden raz ten, ktorý sa správa ako idiot, v skutočnosti žiadny idiot byť nemusí). Musím spomenúť aj asi tonu kultových hlášok ("Otvorte okno, cítiť tu alkohol."). Bravo. Kino Považan NMnV 2001 (12.01.2009)

ojojoj... Dryáčnická estetika, přitrouble pubertální humor a pro mě velmi něšťastná stylizovaná taneční čísla. Ubohý scénář, prachbídná režie a žalostné herecké výkony. Tušil jsem, že se s tímhle filmem míjíme obloukem. Taky jsem se mu docela úspěšně dost dlouho vyhýbal. Nicméně profesně-pedagogický závazek zapříčinil, že jsem ho musel shlédnout. Ale bolelo to! A ta jedna hvězdička je za pár scén těsně před koncem filmu. (19.10.2009)

Tohle je presne ten filmovy zanr, ktery na ceske scene chyby. Vzdyt od dob Noci na Karlstejne tu nebyl poradny muzikalovy film. Velice prijemna atmosfera a choreografie. Jen je skoda, ze u nas neni nikdo (krom Karla Svobody - ve chvili, kdy pisi tento komentar, jiz neni mezi nami), kdo by byl schopen napsat originalni hudbu. Avsak nikterak to neubira na pusobivosti. Herecky vykon ustredni dvojice neni nikterak oslnujici, vzdyt lepsi vykon ve filmu ukazali i hlavni osvetlovaci, ovsem jejich tvaricky a jejich zpev je omluvou prinejmensim dostacujici. (06.04.2006)