Štěstí

Síce som nevidel ostatné Solondzove filmy, ale tento tu je taký geniálny, že som ochotný prehlásiť jeho režiséra a scenáristu za génia. Film je nesmierne precíznou satyrou a sebairóniou amerického pokrytectva a seriálového nekonfliktného života v dokonalej idyle, vatičke a sebaklame. Zároveň je nutné oceniť autorov precízny cit vo výbere hercov a hudby a skrátka všetko v tomto filme je organicky funkčnou súčasťou, ktorá dotvára vrcholný obraz. (14.11.2005)

Naposledy som to videl na strednej a stále to vo mne vyvoláva silný nepríjemný zážitok. Film plný nešťastníkov a rôznych úchylákov. Najikonickejší je pedofil Dylana Bakera. Od tohto filmu som ho už nikdy nedokázal vnímať v kladných úlohách. Pri jeho rozhovoroch so synom ma zakaždým mrazilo. Najviac mi bolo ľúto totálnej smoliarky v podaní Jane Adamsovej. Tej sa nedarilo nič na čo siahla. Trefne film vo svojom komente opísal Matty. Čo viac k tomu dodať. Je to panoptikum riadnych exotov, ktorý možno žijú aj vedľa vás. Za ďalších 20 rokov si to možno znova zopakujem. 8/10. (13.06.2023)

Naprostá ujetina jedinečného formátu, kterou si netroufám hodnotit, jelikož jsem za celý film nepochopil, jestli to Todd Solondz myslí vážně nebo ne. P.S. Hoffmana už ani nemá cenu nijak vyzdvihovat, jelikož jsem tak učinil ve spoustu mých minulých komentářích a velké plus u mě má Dylan Baker, který se výtečně předvedll ve své nemilé roli. (04.10.2009)

Nebýt příběhu toho pedofila tak se tolik nepobavím :-D teda jsou to témata co se moc neprobírají a lidé se při jejich probírání spíše tváří jakoby šlo o život.. Přitom já se u toho filmu tak neskutečně nasmála, že snad neexistuje jiné hodnocení než 5* :-D. Ani na hereckou stránku si nemůžu stěžovat...Proč takových komedií není víc??? Černý humor je mnohem lepší než tři celovečeráky Adama Sandlera :-D...Špička mezi komediemi opravdu! (26.01.2013)

Tod Solondz rád a zase provokuje. Ale keď on je tak dobrý režisér a zase mu to prechádza. Američania a aj my dobre vieme, že má čo kritizovať a veľa ľudí môže v postavách spoznať samých seba alebo svojich blízkych. V 90tych rokoch je ešte možné badať reflexiu doby a pokusy o zachytenie ich spoločenskej atmosféry. Spolu so Safe je Šťastie jeden z kľúčových nezávislých filmov 90tych rokov, ktoré sa o to snažia. Dá sa povedať, že sú orámované Altmanovými Short cuts a vrcholia Happiness. Možno preháňam. Dnes mi takéto filmy chýbajú. (05.06.2012)