maddy

Haló? Deväťdesiate roky? Ušla vám z videopožičovne jedna opotrebovaná VHSka s béčkovým akčným thrillerom. Chcete ju späť? Nie?! Ok, my to hodíme na stream, snáď si to tam nikto nevšimne. CELKOVO: 4/10

Presne takto by vyzeral erotický thriller, ak by ho natočil 81-ročný starec ... moment, on ho 81-ročný režisér natočil a tak jediné čo na tomto filme je erotické je to, že tu Ana de Armas ukáže kozy, než žeby tu bola akákoľvek dusná, sexy atsmoféra. Ako thriller však ešte horšie, pretože málokedy sa vidí film, ktorý chce s divákom hrať hru na mačku a myš , ale pritom je od prvej minúty jasné kto je tu vrah, resp. ten sa k tomu, i keď nepriamo, prizná ešte než na obrazovke dôjde k prvej reálnej vražde. Následne sa však dve hodiny odhaľuje o čo ide, ehm, a ktorá z dvoch (!) postáv má temné tajomstvo. Ústredné herecké duo to síce tiahne všetkými silami, ale takýto slabý film s chabým scenárom nemajú šancu vytiahnuť viac ako do priemeru. CELKOVO: 5/10

Episode 1: Fear = 3* (6/10) / Episode 2: Hunger = 2,5* (5/10) / Episode 3: Hide and Seek = 3* (6/10) / Episode 4: Taxi = 2,5* (5/10). / S výnimkou druhej epizódy zbierka úplne štandardných ázijských ducharín, ktoré Aziati točia už dlhé desaťročia bez jedinej invencie. Pár lakačiek, snových sekvencií a občas nejaké to sentimentálne morálne posolstvo v závere.

Sandra Oh si po seriálovom úspechu Killing Eve zmyslela, že dokáže utiahnuť aj film/horor pre kiná ... nuž nedokáže. Umma síce čerpá z kórejských mýtov, legiend a tradícií, ale čo z toho, keď ako horor vôbec nefunguje. Nie je sa tu čoho báť, byť znepokojený alebo aspoň málo napätý. Navyše to je celé od prvej do poslednej minúty maximálne predvídateľné, nijako objavné a v závere na scénu ešte nebehne otrasné CGI. Že sa okolo tohto motal v roli producenta Sam Raimi mi ostane najväčšou záhadou, toto muselo už aj na papieri vyzerať neskutočne slabo. Pustiť Ummu do kín tak dvadsať rokov dozadu, keď bola po Kruhu v móde ázijská hororová vlna, budiž. V roku 2022? Viac ako zbytočné. CELKOVO: 3/10

Taiwanská zombie řezničina indonézskeho strihu, kde sa dôraz než na čokoľvek iné kladie na čo najväčšiu brutalitu (i keď zombies tu tentoraz nie sú úplne zombies, ale akýsi pošahaní nadržaní masochisti). Remeselne zvládnuté skvele, ale podobné krvavé jatka v dnešnej dobe už neprekvapia, i keď nepopieram, že ja si ich tiež viem užiť, viď vynikajúca scéna v metre. The Sadness však neprináša nič viac, než ten dôraz na čo najviac preliatych hektolitrov krvi. Rozbíjajú sa tu síce lebky, lámu končatiny, doslovne ošukajú očné bulvy, ale čo z toho keď film nedokáže úplne predať tú znepokojivú atmosféru, o ktorú sa síce miestami snaží, ale až príliš často skĺzne do takej tej grotesknej brutality, ktorá sa nedá brať nijak vážne. A práve kvôli tomu sa mu nedarí budovať žiadne napätie, znepokojenie alebo čokoľvek iné okrem toho znechutenia z rôznych prasáren odohrávajúcich sa na plátne/obrazovke. Pritom by to s ústrednými dvomi postavami, ktoré si k sebe hľadajú cestu zamoreným mestom hravo šlo. Gore fanúšikovia si síce prídu na svoje, keďže podobných technicky zdatných gorefestov sa rodí pramálo (a tých čo majú aspoň nejaké kvality, ešte menej), ale kto čaká čoby len málo viac, bude odchádzať sklamaný. Ja som niekde na pol ceste, práve kvôli tej nejednotnej atmosfére. CELKOVO: 6/10

Už to je obohrané klišé, ale typická netflixovka, kde sa väčšina budgetu vyplytvá na prvých pätnásť minút filmu a zvyšná hodina a pol odohráva na dvoch lokáciách. Black Crab sa síce v prvej polovici tvári značne originálne s pár efektnými zábermi na korčuľujúcich vojakov, ale s pribúdajúcimi minútami pretaví len do klasického, neobjavného sci-fi béčka, ktoré vyšumí úplne do prázdna. Potenciál by tu aj bol, len to znova vyzerá, že Netflix schválil prvý nástrel scenára a viac sa tu nikto nesnažil. CELKOVO: 5/10

Guilty pleasure of the year! Ten film by som mal nenávidieť a objektívne sú jeho kvality niekde na úrovni Sharknado. Akurát s tým rozdielom, že tu si Emmerich vzal typický 150 miliónový hollywoodsky budget a pravdepodobne si povedal "fuck it, ďalší vysokorozpočtový katastrofický film mi už žiadne štúdio nedovolí natočiť" a do filmu narval doslovne všetko čo ho napadlo, nedržal sa nijako na uzde a tentoraz to celé prepálil do tak absurdnej miery až ma to akýmsi podvratným spôsobom bavilo. Jasne, vysmiať sa Moonfallu ide úplne hravo a sám sa tomu filmu v budúcnosti vysmejem určite niekoľkokrát, ale zároveň Emmerich dokázal prekvapivo (vzhladom na jeho posledné filmy) balancovať akurát na tej hranici zábavnosti a trápnosti. Po dobu celých 130 minút hádže na diváka jednu atrakciu za druhou, nemá čas sa ani na sekundu zastaviť a neustále graduje dej do tak nečakaných, over-the-top vôd až to je úsmevne zábavné. Kto podobne ako ja z traileru čakal ďalší typický Emmerichov katastrofický film, akurát tentoraz tu na Zem bude padať Mesiac a ničiť sa mestá, ten sa nemohol viac mýliť. Bez toho, aby som spoileroval sa tu okrem pádu Mesiaca, ktorý sa rieši v prvej hodine, bude následne riešiť umelá inteligencia, mimozemšťania, až po počiatky ľudstva. Jo, vážne, a bez srandy. Celé to je síce ako zo scenára od škôlkára a vypožičané z desiatky iných filmov, ale ten prapodivný mix Gravitácie, 2012, Battlestar Galactiky, Dňa Nezávislosti, Interstellaru, Priepasti a asi tak tisíc ďalších sci-fi filmov, na ktoré si za posledných 40 rokov spomeniete je niečo tak absurdne zábavné, že som celú stopáž čakal kde má Emmerich vlastne hranice. No nemá ich ...  stále to síce nie je dobrý režisér a aj Moonfall je typická emmerichovka a teda veľkolepá, hlúpa, prepálená, s trápnym humorom, slabým scenárom, zbytočnými postavami a priemerným CGI, ale aspoň sa to netvári ako niečo viac. Vo výsledku ta pre mňa oveľa znesiteľnejšie než neznesiteľne trápna dvojka Independence Day. CELKOVO: 6/10

Jackass Should Have Stayed Dead Forever. Toto mohlo byť vtipné, tak 20 rokov dozadu, keď Jackass zažíval zlaté časy popularity na MTV a chalanom bolo tak dvadsať, takže sa dalo ospravedlniť, že im doslovne j*be v hlave a posúvajú hranice tej najspodnejšej televíznej zábavy ešte o tri poschodia nižšie. Pozerať sa však na ochabnutých päťdesiatnikov ako si demolujú genitálie je už iba zúfalý pokus urvať si posledných 15 minút slávy predtým než im zmrzačené telá doslúžia úplne. Fekálny humor tu nastúpi tak v druhej minúte, záber na dick už v tej prvej a ďalej to nie jej o nič lepšie. Nestačí, že si tunajšia vygumovaná partička už pol storočie spôsobuje bolesť na všemožné spôsoby, tentoraz to je výhradne o tom si čo najviac zmrzačiť už evidentne nefukčné genitálie, ohadzovať sa hovnami a hádzať sa tvárou na smradľavý anál asi tak 200 kilového spoteného mentálne retardovaného tlsťocha. No vážne ... haha. Obstarnutá Jackass partička ktorá v tomto veku vyzerá, že po fet nemá ďaleko sa evidentne bavila tým, že si umýselne pokúša skrátiť život, čo však má byť vtipné na tom pozerať sa ako si niekto nechá stlačiť zvráskavený k*k*t na hrúbku asi tak 1mm mi ostane záhadou. Nie som žiaden puritán, dokážem si užiť rôzny typ humor (napríklad taký Jackass Presents: Bad Grandpa považujem za veľmi fajn komédiu), ale tu už stratili všetku súdnosť a na staré kolená sa hranice snažia posunúť do tak ďalekých fekálno-a-poďme-si-nechať-opichať-penis-včelami humoru až to hraničí s totálnou nepozerateľnosťou ich vyvádzania. CELKOVO: 0/10

Cow je dosť neštastne propagovaný ako mierne kontroverzný dokument zobrazujúci "vysilující cyklus brutálních zásahů do tělesné integrity jen párkrát přeruší lyrické okamžiky zklidnění." čo vyvoláva podstatne odlišné očakávania než to čo reálne ponúka. Vo výsledku je totiž úplne obyčajným zobrazením života jednej kravy na farme, ktorá rodí, dáva mlieko a pasie sa. Nič viac, nič menej. Život, ktorý síce nie je priam závideniahodný a ukazuje ako sme si z kráv urobili iba stroje na mlieko, ktorých sa zbavíme akonáhle doslúžia a ktoré už ani nevnímame ako živé cítiace tvory, no ako zvierací dokument Cow nie je nijako kontroverzným, tobôž vysilujúcim alebo brutálnym príspevkom do vlny týchto animal cruelty documents. A to píšem ako veľký zástanca animal rights. K predmetnej krave sa tu však nikto nechová ani nijako brutálne, ani nemá nijako zlé podmienky na chov, prakticky to je jedna z tých lepších grass-fed free range farms. A tak Cow pôsobí presne tak ako keby ste si vzali ručnú kameru a strávili rok na farme medzi kravami a filmovali momentky z ich života. Ani lyrické ako nedávna Gunda, ani tak priame a ukazujúce krutosť ako sa chováme k zvieratáma ako vynikajúci Dominion, iba pomerne obyčajné zábery zo život kráv. CELKOVO: 6/10

Pixar turning Disney. A po Luca ďalšia skôr z tých slabších pixaroviek, ktorá akosi stratila čaro toho čo pixarovky robilo pixarovkami. Originalitu totiž skutočne netvorí to, že príbeh čerpá z čínskych tradícií. Domee Shi sa po Bao javí ako stále neskúsená režisérka, ktorá chce točiť animáky pre všetkých, ale vlastne točí filmy pre nikoho. A to je aj prípad Turning Red. Je tu síce roztomilá červená panda, ale pre najmenších tento príbeh nebude, pretože sa tu zároveň seriózne rieši aj prvá menštruácia. Pre dospelých tu oproti iným pixarovkám chýba jemné pomrkávanie na o čosi serióznejšie vtípky. A zakomponovanie akéhosi popového bandu 4-Town do deja ako pre pubertiakov bažiacich po K-pope to skôr celé zhadzuje do vôd animákov typu Trolls, nežby malo akékoľvek opodstatnenie v príbehu. Zameniteľný animák, o ktorom nevedieť, že je od Pixaru tak si nikdy netipnem, že to natočil práve Pixar. Chýbá typický pixarovský humor pre malých, aj veľkých, fungujúce emócie, sympatické postavičky, aj originálny príbeh. Kde sú tie časy pixaroviek s presahom. Za mňa doteraz asi najslabší pixar a to píšem ako niekto silne spätý s čínskou kultúrou. CELKOVO: 6/10