Posel klamů

Hlavnou prednosťou tohoto výtvoru sú zaujímavé charaktery, ktorých osudy sa navzájom prelínajú, pri čom s v každom diely striedajú za nové s výnimkou štyroch hlavných. Paranoia agent sa nedá zaradiť do žiadneho žánru, pretože rôznorodosť dielov je obrovská. Prechádza sa tu od psychicky náročných, až po bláznivo komediálne. Moje nadšenie bolo obrovské, ale pri posledných dieloch som stratil pojem čo sa tam vlastne deje. Tieto časti boli akoby vystrihnuté z úplne iného, supernatural anime. Tvorcovia mali radšej zostať pri mysterióznej kriminálke, ale Japonci si proste neodpustia dať do seriálu niečo brutálne fantasy. V tomto prípade to napchaly do týchto dvoch epizód. Inak veľmi zaujímavý seriál, ktorý by si nemal nechať žiadny animefanúšik ujsť. (15.12.2008)

"Žádná záhada nezůstane navěky nevyřešena. A žádná odpověď není nikdy bez záhady." 12 dílů jsem se nudil, bloudil a hledal neustále co že se to vlastně děje...už už jsem si říkal že tohle byla ztráta času. Ale při začátku závěrečných titulek 13.dílu jsem si uvědomil že bych to strašně rád chtěl vidět celé znova a že tahle těžká nálož byla opravdu těžká. Hódně hluboké anime...přinejmenším co se pojetí bizarnosti děje samotného týče.... (23.04.2012)

Všech třináct episod jsem zhlédl během jediné noci a dodnes si myslím, že to byl jeden z nejzásadnějších filmových zážitků. Celý seriál je vlastně jedním příběhem, který je ale vyprávěný, prohlubovaný a přetvářený jednotlivými postavami. Je to příběh zamotaný, skládající se dohromady jako podrobná mozaika. Některé díly jsou prodchnuté jistou dávkou detektivního žánru, který je následně vystřídán mystériem, to vtipem (byť to zní cynicky, tak u skupiny tří sebevrahů jsem padal ze židle v záchvatech smíchu) a ten spadne do zhnusení nad společností, lidmi obecně. Stejně pestrá je i škála charakterů pohybujících se na obrazovce. Jak už jsem naznačil jde z velké části o lidi a o jejich schopnosti vyrovnat se se zodpovědností za svoje vlastní činy, vyrovnat se se strachem ze sebereflexe. Satoshi Kon (autor) se naštěstí vyhnul tomu moru jménem "moe", takže se dočkáme pěkně vyhlížejících charakterů i prostředí. OST je z pera Susumu Hirasawa, takže vysoká kvalita je zaručena. Co říci na závěr? Složité, v určitém slova smyslu nekompaktní - není to prvoplánová zábava, musíte si ten kus vyrvat, vybojovat, ale výsledek stojí za to. (14.02.2011)

Asi tak do 8. dílu to byl opravdu super příběh s nádechem thrilleru a detektivky... ale co se dělo pak? Nevím. Opravdu nevím. A to je bohužel důvod, proč díla pana Satoshiho Kona neumím ocenit natolik, jako ostatní. Highlightem celého seriálu byla určitě epizoda se 3 lidmi, kteří se potkali online. Pesimismem naplněná epizoda, kdy se tři lidi snaží umřít. Povede se jim to? Uvidíte. Ale jakým stylem to bylo podáno! Cokoliv přišlo potom byl jen jeden velký myšmaš, kdy jsem nechápala, co se děje a proč. Škoda. Nakonec slabých 6,5/10. (09.11.2023)

Tvorba Satoshiho Kona sa do veľkej miery vyznačuje prácou s psychológiou a psychologickými uhlami a aspektami. Tie sú aj preto výraznou súčasťou trinásťdielneho anime z roku 2004, ktoré sa príbehovo zameriava na útoky istého zdanlivo nepolapiteľného Shonen Bata, ktorý na kolieskových korčuliach s baseballovou pálkou v ruke napáda ľudí. Alebo žeby nie? Pravda, ak vôbec vo fyzickej podobe existuje, je náročnou nielen na pochopenie, ale najmä na prijatie. Anime počin v tomto prípade príbehovo pracuje s rôznymi formami a rovinami. Do približne polovice, teda zhruba šiesteho až siedmeho dielu, sa jednotlivé epizódy postupne kvalitatívne prekonávajú. Ponúkajú vynikajúce príbehy, ktoré v sebe zahŕňajú prvky drámy, kriminálky, mysterióznosti, ale najmä precíznu psychológiu, ktoré sa spájajú v popredí pátrania po neznámom útočníkovi. Druhú polovicu seriálu psychológia neopúšťa, ale mení sa uchopenie príbehu, ktorý začína naberať jasnejšie kontúry (ak teda v tomto prípade možno hovoriť o nejakej jasnosti v zmysle plnohodnotného príbehového pochopenia) s tým, že ono fyzické sa začína meniť na myšlienku, presvedčenie, lož, poveru, ospravedlnenie... Nazvať to snáď možno takmer akokoľvek. Je pravdou, že kvalita druhej polovice seriálu zaostáva za tou prvou, ale postupné ozrejmovanie príbehovej podstaty a konceptu Shonen Bata je stále skvelé, pričom osloví najmä divákov, ktorí oceňujú prácu s psychológiou a postavami. Keď už je reč o postavách, tých sa naprieč trinástimi dielmi objavuje naozaj veľké množstvo, pričom najpozoruhodnejšími sú práve tie, ktoré sú obeťami Shonen Bata. Postupné spájanie podobností, odhaľovanie detailov a ozrejmovanie skutočností zdvíha pomyselnú hmlu, odtajňujúc prečo sú práve oni tými, na ktorých sa tento útočník zameral. V prípade Mousou Dairinin je isté len to, že to, čo divák skutočne vidí, nie je skutočnou podstatou príbehu. Jeho myšlienka či odkaz sú oveľa komplikovanejšie, pričom vyložiť sa dajú hneď niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchším vysvetlením spomedzi všetkých komplikovaných možností je to, že celý príbeh predstavuje kritiku (konzumnej) spoločnosti, ktorá sa točí v nekonečnom kruhu a opakuje stále tie isté chyby (viď "postava" Maromi a záver poslednej epizódy, v ktorej sa vyšetrovateľ Maniwa mení na starého muža píšuceho rovnice). V súvislosti s týmto anime však možno nájsť aj teórie o tom, že celý príbeh (a ak sa nad tým divák zamyslí, dáva to istý zmysel) predstavuje všeobecné odmietnutie japonskej spoločnosti prevziať vinu za činy v druhej svetovej vojne, keď sa ako celok radšej stavia do pozície obete kvôli pádu atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. A práve tento postoj obete jasne korešponduje s konceptom Shonen Bata a jeho obeťami v príbehu. Nech sa však každý divák tohto anime, ktoré sa mimochodom vyznačuje aj veľmi dobrou animáciou, pokúsi skutočnú podstatu príbehu pochopiť sám. Záverom snáď len toľko, že obísť toto dielo by bola škoda. (22.12.2023)