Ženy mého muže

Strih na Bratislavu, v zápätí scéna z Pražského metra, česko-slovensky, maďarsko-česky pokombinované páry - miestami som sa zmietala v rozkúskovaných príbehoch, ktoré chceli veľa vypovedať a zároveň toho moc nepovedali..Môj rozpäčitý dojem prehlbil mix policajných vyšetrovateľov Paulovič a Polívková..k tomu znova téma cudzincov, ktorí prišli "hľadať" útočisko na Slovensko. Už začína byť podozrivé, že utečenci sú povinnou súčasťou každého nového filmu v československej kinematografii. Príbeh aj keď mal svoju hľbku bol nudný a zaradí sa tam, kam na neho každý o chvíľku zabudne... (02.01.2010)

„Chceli byť slávni a keď sú, ľutujú. Máš to ako so sexom – robíš to a hovno z toho.“ Herečka/moderátorka za zenitom. Krachujúce manželstvo so záletným a navyše aj duševne chorým manželom. Policajné vyšetrovanie vraždy. Ilegálna emigrantka z Macedónska (v Bratislave). Vzťah medzi zdravotnou sestrou a jej umierajúcim pacientom. Sieť predajní na umelé kvety. Slovensko-ázijský šoubiznis. Na jeden film nie málo. Práve roztatárenosť scenára, skáčuceho z jednej témy do druhej (teoreticky by každá stačila na vlastný film), je hlavným mínusom pekne zrežírovanej snímky. Plusom sú skúsené herecké výkony (v podstate všetci dokázali i na malom priestore dôstojne vystihnúť charakter svojich postáv, len u Táni Pauhofovej má divák pocit, že tu hrá len preto, aby si zasa dala dole podprsenku). (29.01.2010)

Kritiku společnosti a principů v ní zaběhnutých, vytrácející se lidskost, určitou citovou vyprahlost a šeď všednosti režisér Vojnár tentokrát divákovi nesděluje prostřednictvím lidí na okraji společnosti, jako tomu bylo v minulosti, ale hlavními postavami se naopak staly celebrity, mediálně úspěšný manželský pár (výborně hrající Studenková a Stropnický). ~ K minusům patří především překombinovaný, nejednotný scénář, některé herecké výkony naštěstí jen v menších rolích (za všechny např. Polívková) či neujasněnost prostředí (Praha – Bratislava). On i ten původní název Květy sakury zněl poetičtěji. ~ Oproti předchozímu režisérovu počinu Lesní chodci, který mi k srdci přirostl velmi, působí tento snímek příliš chaoticky a neuceleně. Bohužel, promarněná šance. ~ ~ Bože, jak jsi čistá. Jako světice. I já jsem taková byla. A už si to vůbec nepamatuji… (10.11.2011)

Hodina a pol hovoriacich a sexujúcich snobských hláv. Slovenskí režiséri si berú od niektorých českých kolegov tie najhoršie klišé tohoto typu filmov. Veci sa riešia v luxusných reštauráciách buď pri jedle, alebo káve, naštevujú sa modelingové agentúry, luxusné byty a dej je všetkým ukradnutý. Na druhej strane je to asi jediná príležitosť, kde uvidíte Pauhofovej kozy. Na začiatku sa zdá, že film má určitý potenciál, lenže trmáca sa odnikiaľ nikam a tvári sa ako psychologická sonda do prázdnych duší spoločenskej smotánky. Studenkovej som postavu uveril, asi to bude aj jej schopnosťami a najsympatickejšou postavou je mladá Makedónčanka, ktorá mala byť akýmsi katalyzátorom, alebo osobou, prostredníctvom ktorej si ostatní uvedomia vlastné prázdno. Možno pri výraznejšom scenári. Že to pôsobí maximálne televízne, asi netreba ani spomínať. No a ešte tu máme ten symbol sakury.... (05.01.2014)

Okrem ďalších momentov mi pri tomto filme vyskakuje otázka, prečo sa vzdali pôvodného, pracovného, názvu "Kvet sakury", bol by minimálne poetickejší, hoci motív kvetu sa vo filme objavoval viac-menej náhodne a v konečnom dôsledku neurčito, až do bezvýznamna (neviem sa zbaviť pocitu, že to nebol tak celkom pôvodný zámer). Ale ani anktuálny názov veci nepridal. Celkovo mi tento filmík prišiel ako snaha o niečo trošku iné, aj keď stále vzťahové. Miestami almodovarovské, miestami lynchovské, no v konečnom dôsledku našsky trochu zahanbené a nesmelé, rozbehané na 5 smerov no vždy len pár krokmi. (možno som čakala väčšiu zlobu) (25.10.2009)