Tvár v okne

klasicky Solan - velmi zrucny, vecny, spolocensky kriticky..ci uz ide o jeho dokumntarnu tvorbu, alebo hranu, ako v tomto pripade..je zaujimave, ako pri relativnej stabilite temy sa v priebehu rokov jeho styl menil - vzdy sledoval trendy a bolo by odo mna neslusne nespomenut, ze v ramci slovenskej hranej tvorby patril medzi tých, ktorí zaciatkom 60. rokov novu vlnu otvarali.. (27.08.2006)

Trochu ťažkopádny, miestami zbytočne ponurý poviedkový film známeho slovenského režiséra. Z troch poviedok by som najvyššie hodnotil ten prostredný - Obhajca, ktorý bol aj najkvalitejšie obsadený. V prvej poviedke zasa milo prekvapila mladučká Stražanová. Veľmi dobre nechápem, čo bolo cieľom autorov, keď českých hercov nechali raz hovoriť raz slovensky, inokedy prešli do češtiny a inokedy si tieto dve jazyky miešali dokonca v jednej vete. Tak buď jednu alebo druhú reč, ale v žiadnom prípade nie ich kombinácia. (14.03.2015)

Tvár v okne je film, ktorý bude chvíľu vo Vás rezonovať. U mňa to znamenalo fakt, že počas jednej poviedky som uvažoval o tej predchádzajúcej. V tej prvej sa najmä tancuje a kávičkuje a je takou malou predohrou k druhej, ktorá sa dá nazvať takým malým hereckým koncertom. Dramaturg a scenárista vedeli, prečo film ukončiť portrétom staršieho sudcu, riešiaceho celý život rozvody. Ten je totiž až bergmanovsky dusný a depresívny. Nemusí mať iba starý človek vždy pravdu, niekedy nie je od veci počúvať ani mladých (a svoju ženu). Trochu nevyrovnané, dnes by film v takejto podobe v kinách maximálne prepadol ako nudný pseudoart (čím nie je), ale celkom odvážny pokus o zobrazenie medziľudských vzťahov v 60. rokoch. Počúvame tu, že tí dnešní mladí už nie sú takí, akí bývali tí starší a že dnešná doba je iná. To počúvame aj dnes a budeme to počúvať vždy. Či to znamená nadčasovosť, alebo naivitu filmu, posúďte sami. (11.04.2014)

Lidská morálka má svou obhajobu, obžalobu i soudce. Zažité, neměnné praktiky založené na veřejné pověsti, která nesmí být kažena nějakou trubkou (míněno hudební nástroj) či vztahem na hromádce. Doktorská etika v kontrastu s lidským a oddaným přístupem ke své povinnosti, reálný a trefný cynismus na úrovni či podlézavé praktiky kolegů. Nakonec tu máme obraz ubíjejícího stereotypu manželství, které je také jistým druhem povinnosti či životního kompromisu. Život v koloběhu, život láskyplný a přitom nešťastný. Přichází smíření, které nastiňuje další cestu. Spokojený vztah kde zůstaly jen vzpomínky či samota obklopená modernou. Snímek o střetu charakterů s výbornou režií, ovšem nevýraznou hudbou, pominu-li skvělá trubková sóla. Veškerá kvalita stojí na skvostných dialozích a uvolněné atmosféře. Hereckou elitu není potřeba nějak extra opěvovat, určitě jen vyzdvihnu Vlastu Matulovou, jež mě naposledy dostala ve Vávrově husitské trilogii. Výborná změna, na kterou jsem u této herečky čekal. Další nenápadný a přitom velmi silný film. (09.11.2013)

Novovlnný film, to hej, len taký ťaživý, vážny a dusný - že ani tie džezové linky a twistové tančeky na melódiu (vo filme neodspievanej, len zahranej) piesne s textom "Nej, nej, nej, nejspíš si pak koupí lóži v kině, jak hrabě Monte Christo a ta vévodkyně, Ona je doslova jak Jana Brejchová, Jean Mairais se mužnějc nechová..." neodľahčili tieto 3 morálne dumky o konformnosti, pokrytectve, túžbe po zvrhnutí režimu na smrteľnej posteli a o statickom zabetónovaní manželstva do súboru mumifikovane zautomatizovaných úkonov každodennosti. (02.04.2009)