Sedm nevěst pro sedm bratrů

Humanoidní štípač dříví svým pilinným šarmem okouzlí ženušku vyhovujících proporcí, která – po chvíli předstírání dobrého rozmaru v syntetickém lesíku – usoudí, že milý i milého bratři jsou málo gay (v obou významech onoho slova) a rozhodne se je trochu zušlechtit. Je to vážně truhlíkoidní a tak vážněseberoucí, že jsem jen čekal, kdy někdo spustí „Já jsem drvoštěp a mám se fajn…“. Exteriérové scény natáčené ve studiu jsou stejně nepřesvědčivé jako herci druhého řádu, za co nemohl Donen, režírující taneční scény lehce a okázale, ale vedení MGM, které si od filmu nic velkého neslibovalo a tudíž do něj moc neinvestovalo. Kdyby nebyl tak hloupý a laciný, jde o pěkný, barev plný muzikál. 55% (20.08.2011)

Štúdiová výprava dodáva tomuto inak priemernému muzikálu punc gýčovitosti a každá scéna pôsobí ako pohľadnica ( hlavne zimné sekvencie, z ktorých zábery by sa dali predávať vo vianočnom období ). Ďalší nemalým plusom je choreografia tanečných výstupov, pričom príhoda zo stavebnej veselice je viac ako dokonalou ukážkou talentu tanečníkov. Film samotný je však trochu viac feministický, tváriaci sa prihlúplo a záver mohol byť dotiahnutý do lepších proporcií. Farebný príklad duševne čiernobieleho filmu. (22.12.2015)

Nenechte si ujít toto unikátní spojení amerických buranů (farmářská komunita, Oregon, 1850) a římských dějin (motiv únosu Sabinek). I bez roztomilé, leč nechtěné zoofilní asociace ("A man can't sleep when he sleeps with sheep."), by 7B47B bylo velice nadprůměrnou muzikálovou zábavou, která se zaryje do paměti kinofila především díky výborné hudbě a choreografii. (15.11.2004)

[2,5*]     "Got any ketchup handy?" "My stew can stand on its own feet."     Muzikálový príbeh siedmych neotesaných bratov, ktorých si na začiatku (neplánovane) vezme do parády dievča s riadnou parou ("Show the girls you have etiquette." "Eti-what?"). Je síce hrozne vyfarbičkovaný a gýčovitý, ale spočiatku som to považoval za zámer a dokonca som v tom nachádzal aj istý pôvab, isté rozprávkové čaro (s odkazom na Snehulienku a sedem trpaslíkov (1937)). Hoci stvárnené prakticky neznámymi hercami (snáď okrem Russa Tamblyna), postavy mi boli celkom sympatické, najmä Milly je milá (Jane Powell). Postupne sa ale začala kopiť naivita, prízemnosť a sexizmus (v deji, či dialógoch) - samé tupé vyťahovanie sa, kto ďalej doští, resp. kto má mocnejšie päste, čo je zrejme podľa južanských kritérií znakom správneho chlapa. A ďalším znakom je asi to, že správny chlap si uchmatne ženu, aká sa mu zapáči, pričom jej názor dôležitý nie je. Ten dej ohľadom únosu je vyslovene dementný - na jednej strane tupé zvery, na strane druhej hlúpučké sliepočky. Je zaujímavé, aký bol v danej dobe pohľad na znásilnenie - to bolo totiž považované za niečo úplne nevinné a veľmi zábavné. Navyše v závere aj ta gýčovitosť presiahne všetky medze (príchod jari, príchod dieťaťa) a už sa film jednoducho nedá sledovať s nadhľadom, ale začne byť príšerne otravný. Ale musím priznať, že to "odunášanie" (resp. "antiúnos") ma celkom pobavilo. A keďže sa jedná o muzikál, nemôžem vynechať hodnotenie hudby. Ani tu nebudem príliš priaznivý. Až na pár výnimiek (napr. výborný "Drevorubačský zbor") sa totiž jedná o samé južanské odrhovačky v štýle country, ku ktorým patrí také to typické hopsanie. Hlavní predstavitelia (Jane Powell a Jeff Richards) síce nespievajú zle, ale majú taký hrozne štylizovaný až silený prejav (akoby sa pokúšali o operný spev). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Pa used to say love is kind of like the measles. You only get it once. The older you are, the tougher it goes." (27.07.2022)

Tak toto je naozaj paradny, prijemnou atmosferou nabity muzikal a doslova prekypujuci humorom. Tento film, rovnako ako dalsie z toho obdobia, ma nutil sa pozerat nan s konstantne usmevom skrivenou tvarou. Ten lahky, vstriecny vtip z neho priam sala a po dopozerani vo mne zanechal skvelu naladu. Tou vobec najpamatnejsou scenou pre mna zostane ta, kde siesti bratia, pri praci, so sekerami a pilami v rukach, spievaju pomalu serenadu a smutne spominaju na svoje vzdialene lasky - a to zabalene v malebnej zasnezenej krajinke........skutocne kuzelne. Film taktiez ohromi paradnymi tanecno-akrobatikymi kuskami ktore by zdvihli uroven aj ktorehokolvek sucaneho filmu. Na csfd hlboko podhodnoteny film - osobne ho mam radsej ako napr. Singing in the rain. Pre milovnikov muzikalov jasna volba, a ostatny sa myslim nemusia bat tiez. (9/10) (07.11.2007)