Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Santino7
    **

    Znova som naivne dúfal, že práve táto snímka by sa (spomedzi tej hŕstky nových slovenských, ktorých počet za posledné roky našťastie začína stúpať pomerne rýchlo) mohla akosi vryť do pamäte tunajších divákov, že by mohla zapôsobiť, zaujať, potešiť. Ostatne zvolená silná téma o začiatkoch budovania socializmu u nás, prevracanie kabátov viacerých zúčastnených a akési vnútorné vyrovnávanie postáv s traumami z povstavania, tá bola nepochybne dobrým signálom a ohlasovala niečo (snáď) veľkolepé. To sa - žiaľ - nepodarilo stopercentne naplniť, opäť to podľa mňa zlyhávalo na tých, pre slovenskú kinematografiu, už klasických veciach, na ktorých už stroskotali viaceré tuzemské snímky. Nemám síce žiadne informácie o rozpočte tohto počinu, avšak miestami mi to pripadalo lacné, čo nepochybne len a len uškodilo. Jasné, žiadnu výpravnú a megalomanskú sľasť pre oči sa ani čakať nedalo, to by človek musel byť naivný, lenže čosi solídne by sa hádam patrilo - i keď to v rámci vizuálu nebolo úplne najhoršie, kvôli tej téme by si to predsa len zaslúžilo čosi viac (či chcem alebo nie, v tomto smere sa mi opäť núka porovnanie s mojim asi obľúbeným slovenským filmom, a to Nedodržaný sľub , ktorý aj po vizuálnej stránke vyzeral viac než dobre). Prejavilo sa to najmä pri retrospektívnych záberoch z povstania, ktoré boli na môj vkus až príliš tmavé a tým pádom často aj zmätočné. Ale aby som neopakoval vkuse len jedno a to isté, prejdem radšej k obsahovej stránke - scenár síce taktiež nebol úplne najhorší ale opäť musím zopakovať, že keď už sa tvorcovia rozhodli ťažiť z pozadia takejto silnej témy, predsalen by si to zaslúžilo o čosi viac. Trochu slabšia a nedotiahnutá mi pripadala aj tá milostná zápletka, s ktorou si mohli dať viac námahy, ak už mala byť jedným z hlavných motívov. A aby som to uzavrel, prejdem aspoň stručne k obsadeniu - u Marka Igondu sa mi v poslednom čase čím ďalej, tým viac začína potvrdzovať, že patrí k najvýraznejším slovenským hercom spomedzi tej mladšej generácie, čo rozhodne potvrdzuje aj fakt, že dostáva nepochybne najviac úloh v slovenských filmoch a to prevažne hlavných. Nečudo, je jedným z mála takých, ktorí mi spomedzi nich vo filme nepripadajú komicky a nemám ho zaškatuľkovaného len ako seriálového herca. Čiže on bol vcelku obstojný, skvelý bol vo vedľajšej roli Donutil, ženské duo Haasová & Boková tiež neboli až tak zlé (i keď nejak veľa priestoru teda nedostali, hlavne prvá spomínaná), Vlado Hajdu prekvapivo taktiež ukázal, že aj teraz ešte vcelku zvláda takéto vážnejšie úlohy, lenže kto mi vadil, to bol rozhodne záporák Peter Nádasdi - netuším, či to bolo spôsobené tým jeho hlasom alebo celkovo hereckým prejavom, no proste mi tam prekážal. Ale celkovo bolo obsadenie, aspoň na naše pomery, celkom fajn a dalo sa to vydržať. Škoda len tých nevyužitých možností, ktoré tu bez pochýb boli, mohla z toho byť naozaj slušná záležitosť. Takto to podľa mňa pomerne rýchlo upadne do zabudnutia, nestane sa z toho nič, čo by výraznejšie vybočovalo z radu. Chvíľu som sa prikláňal aj ku trom, no nakoniec dávam predsalen iba tie dve s tým, že ak si to zaslúži viac, určite ma to ešte niekedy zláka na opakované pozretie, no a potom sa uvidí. 2/5(30.12.2014)

  • dopitak
    ****

    Líbilo! Asi bych škrtnul jeden nebo dva motivy, protože se to slušně plete jedno přes druhé. Partyzánské flashbacky nevadily, měly své místo ve vykreslení postav, ale trochu zjednodušit scénář by nevadilo, Igonda s Haasovou a Bokovou by utáhli celý film. Donutilem si nejsem jistý, jeho pořád nasraná póza je už dávno prokouknutá a tady působila nechtěně komicky, o to víc, že atmosféru doby budování socialismu zvládl Luther na výbornou a u sledování filmu se budete dusit tou bezvýslednou šedí (prostě průser- za války běháte po kopcích, střílíte nácky a riskujete krk, aby za pár let přišly rudý kurvy a otočily proti člověku i to, co by si ani fašisti netroufli. Monika Haasová velká kočka už v Konec velkých prázdnin.(11.12.2016)

  • Enšpígl
    ***

    Složtiost lidských vztahů umocňuje ještě atmosféra poválečné doby a nástupu komoušů ke korytům. Hezká ukázka lidských povah, která rozehrává několik jednotlivých minipříběhů, které spojuje válečná minulost. Nebylo to špatné, ale k větší dramatičnosti se to chtělo více pomazlit se scénařem a nedělat tmavý záběry v případě flashbacků z válečné minulosti hlavních hrdinů, protože když nikomu není pořádně vidět do obličeje, člověk se nemusí vždycky dobře orientovatv otázkách co, kde, jak. Kristýnka kvůli který jsem se na film díval je hrozně hezká herečka, ale zrovna tady si nejsem úplně jist jejím talentem a to měla jasně největší prostor ve filmu. Slovenští kolegové jsou zde až příliš kritický, neříkám že je to na filmový ceny, ale atmosféra nebyla špatná a dialogy taky napsal žádnej pekař ve výslužbě.(30.8.2014)

  • gogo76
    ***

    Nový film M. Luthera ma príbehom zaujal a istý čas som zvažoval i návštevu kina. Premiéra na STV 1 bola však prekvapivo skoro, tak som iba vyčkal. M. Igonda je zo všetkých tých mladých seriálových blbcov z Paneláku a podobných sračiek asi najviac použiteľný pre film. Scenár je dobre napísaný, otázne je ako komu sadne jeho filmový prepis. Mne celkom áno, po dlhšom čase (naposledy film Dom) ide naozaj o pozerateľný slovenský film s kvalitným obsadením a je vidno i peniaze, ktoré iste stál. Celkom zvedavý som bol i na nežne pôsobiacu "Bambuľku"- M. Hassovú, pretože som ju hrať od detských čias otravnej Bambuľky nevidel. Dospela do krásy, hrá slušne a v najsilnejšej scéne filmu - (výťah), zo seba dala vetu "Čo sa stalo?" s takým dôrazom, až ma zamrazilo. Ako píše užívateľ Enšpígl poniektorý sú tu až priveľmi prísny k filmu, ktorý sa naozaj dá pozrieť a niečo o minulosti i vypovedá. Postava slizkého P. Nádasdiho tiež stojí za zmienku. Stačilo málo a mohlo ísť o veľmi slušný film. 60%.(5.10.2014)

  • Havenohome
    *

    Nech už je reputácia čsfd akákoľvek, jedno je pravda. Hodnotia tu ľudia, ktorí chodia do kina a podľa toho koľko má ktorý film hodnotení, či komentárov, sa dá ľahko odhadnúť, či je o film vôbec záujem, či mal ten film dobrú reklamu a či vôbec mal byť pustený do distribúcie. Zúfalých 26 hodnotení Kroku do tmy dva mesiace aj pár dní od premiery a v dobe, keď už vlastne vyšiel z kinodistribúcie, tak to je ťažká konkurencia aj pre Príklerov repelent Ďakujem, dobre. Je stará známa vec, že slovenskí producenti žijú len z grantov na výrobu a nikto nie je ochotný investovať z vlastného do reklamy, keď vie, že na Slovensku na to aj tak nikto do kina nepríde. Tento mechanizmus sa mi tu nechce rozvádzať, aj keď si myslím, že práve kvôli nemu sa tu točia väčšinou samé hlúposti a filmy, ktoré nikoho nezaujímajú..................Kroku do tmy by nepomohla ani reklama ako na Jurský Park. Okrem reklamy musí byť samotný film aj pozerateľný, a to Krok do tmy nie je. Luther síce nie je taký technický analfabet ako intuitívny divadelník Nvôta a na filme je poznať, že režisér stále ovláda základné filmové postupy a Krok do tmy teda nevypadá ako nerytmický, splácaný guláš Eštebák. A to je asi jediný rozdiel medzi týmito dvoma filmami. Zvyšok je približne na rovnakej úrovni. Postavy sú čiernobielo rozdelené na klaďasov a záporákov, čím sa znemožňuje akákovek identifikácia s nimi. Že je hlavný hrdina doktor sa nedozvieme z jeho skutkov, že by napríklad urobil nejaký lekársky trik, z ktorého by sme mohli pochopiť, že je doktor, ale musí nám to povedať jedna z postáv v dialógu. Proste pod rúškom profi kamery zas doslovný ukecaný Panelák.....................Dá sa súhlasiť s názorom, že film vybočuje z ostalgy línie a jeho cieľom nie je spúšťať spomienkový optimizmus? Problém je však v tom, že ostalgy filmy sa viažu k obdobie normalizácie, a že päťdesiate roky nikdy neboli zobrazované tak zmierňujúco ako sedemdesiate a osemdesiate, prípadne šesťdesiate. Klíšé pri filmoch z päťdesiatých rokov sú skôr predramatizované, vyhrotené, moralistické a ideologicky nepresné paškvili a od tých sa Krok do tmy vôbec nelíši. Najzásadnejší problém filmu je typ hrdinu, ktorého prináša. V snahe vykresliť hlavneho hrdinu ako morálne zásadového človeka, ktorý programovo nenávidí komunizmus Krok do tmy nijako nevybočuje z rady naivných filmov o komunizme, ktorých úlohou viac ako povedať niečo o danej dobe je oblažiť dušu samotných tvorcov a dnešného publika v podobe úľavného povzdychnutia, že predsalen tu žili ľudia, ktorí mali charakter. Ten film chce byť katarzným, ale akoby presúva zodpovednosť postáv na "zlú dobu" a hovorí, že nie je v ich moci niečo zmeniť. A to je najhorší alibizmus a zároveň aj prístup, ktorý naopak zamedzuje akejkoľvek katarzii. Katarzné by bolo, keby bol hrdina aktívny a keby on sám bol príčinou nejakej katastrofálnej udalosti. V Kroku do tmy náhodou spadne postava do náhodou otvorenej výťahovej šachty a to má byť vrchol veškerého dramatického diania. Takže zas len báchorky o "krutej dobe" a neviných chudiatkách....................Je to inak dosť naivné aj historicky. Tvorcovia si myslia, že divák je taký debil a nebude veci chápať, že dajú postave politickej agitátorky na krk zlatú retiazku s príveskom v tvare kosáka a kladiva. Rovnako je naivná situácia, keď napríklad bezmocná postava prekazí naplánované voľby na okresného predsedu strany. Situácia nemysliteľná v 50. rokoch, kedy by bol daný človek považovaný za blázna a vyviedli by ho z predvolebného mítingu preč. V Kroku do tmy však zrazu celé osadenstvo sály bez namietania prejde na stranu spravodlivého vzbúrenca a hneď všetci pochopia, že kandidát je nečestný človek a nezvolia ho. No proste naivita na každom kroku a všetko sa to deje síce v autentických ale zato ošumelých kulisách. Takže sú to síce päťdesiate roky ale také o šesťdesiat rokov staršie a sem-tam aj so zabradlím tak z deväťdesiatých rokov a na všetkom sú nalepené zaarchivované nepokrčné dobové plagáty. Takže čo môžu niektorí kritici považovať za autentické, môže byť autentické len ťažko, lebo vtedy to vyzeralo novo a autentické by teda bolo, keby to tvorcovia natreli, či zrekonštruovali. Ale to by sme predsa od nich nemohli chcieť, ved chudáčikovia nemajú ani na distribučnú reklamu.(21.8.2014)

  • - Film sa natáčal v okolí Uhrovca a na Jankovom vŕšku a tiež blízko Bratislavy v dedine Šenkvice. Interiérové scény sa takisto nakrúcali v bratislavskom Študentskom domove Svoradov. (BathoryMan)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace