Cigán

Tohle se panu Šulíkovi trochu vymklo. Na jedné straně snaha o realismus a do toho hamletovská zápletka včetně každou chvíli se objevivšího ducha zavražděného otce hlavního hrdiny. Ten pokaždé něco moudrého pronese, přičemž si ty jeho monology poněkud odporují. Samozřejmě, když policajti ponižují nezletilé pachatele trestné činnosti, mají moje sympatie. A to není rasismus, bylo by to stejné, kdyby to dělali bílým hajzlům. Největší pochvalu si zaslouží Ján Mižigár, díky kterému to celé drží pohromadě. Tedy pokud ho režisér nenechá nečinně zírat do kamery a nezní pod tím osudová hudba, v těchto chvílích to nefunguje ani náhodou, ale za to představitel hlavní role nemůže (50%). (17.08.2011)

Šulík se vrátil ke svým začátkům, tedy artovějším filmům, avšak tentokrát se mu to zdařilo čistě na 50%. Co se Cigána týče, je dost zajímavý, ale taky je dost utahaný. Jako, 103 minut je na tohle celkem moc a tak to vlastně trpí tím, čím trpí i Neha. Ta ukázka dvou odlišných kultur (a naštěstí bez nějakého posuzování kdo je horší a kdo je lepší) s tím dějem je zajímavé, ale ta utahanost to hodně sráží dolů. Ačkoli, opět tomuhle filmu pomáhá Godárova hudba. Ale tak jako tak, 3* (20.01.2019)

Za najväčší problém považujem kríženie dvoch prístupov. Ostrého sociálne-kritického a baladicko-poetizujúceho prístupu, ktorý je vlastný Šulíkovi po celú jeho tvorbu, ale ktorý sa nemal v takomto filme objaviť. Najlepšie sa to odhaľuje na Godárovej hudbe, ktorá tu pôsobí vyslovene otravne. Film chce na jednu stranu zatínať do živého a na druhú stranu chce aj čo-to z romantického života v osade ukázať. Šulíkov sklon k epizodickému rozprávaniu a nechuť k fabulácii sa pri tomto type filmu najlepšie odhaľuje. Socialne-kritický film jednoducho nemožno natočiť v štruktúre slovenského pocitového filmu. Naliehavosť témy musí byť prenesená aj do formálneho spracovania, do vypätých vzťahov a do odsýpajúceho príbehu. Šulík má na to v Cigánovi nábeh, ale úplne sa tomu neodovzdá a vracia sa ku svojim starým postupom a preto majú diváci z tohto diela také rozporuplné pocity a preto nemôže tento film hovoriť o danej problematike tak angažovane ako by chcel. Film nejde k jadru problematiky ale často zostane v zromantizovaných a prehnane vyhrotených scénach. Film chce až príliš veľmi pomáhať a pôsobí skôr ako charita a nie ako umenie. Ja si však myslím, že film aj v takejto ošemetnej situácii môže pomôcť len v tom prípade, ak bude dobre zvládnutý ako film, a divák (akýkoľvek) bude mať možnosť zažiť katarziu. Iný spôsob ako by mohol film pomáhať neexistuje...........................Obecne to trpí neduhmi ako hocičo iné v súčasnej Svk kinematografii. S hlavnou postavou sa nedá identifikovať. Je to schématický dobrák od začiatku do konca. Takisto farár je apriorny dobrák a jeho motivácia pomáhať tkvie len v tom, že je farár. V poslednej tretine sa začnú vrstviť scény stále o tom istom. Neekonomicky odvyprávané. Množstvo motívov. A bohužiaľ aj doslovné a veľmi papierom šuštiace dialógy. "Pozrite sa na neho! Toluén mu vyžral dieru do mozgu!" Pri podobných replikách ma dvíhalo zo sedačky. A keď si to porovnám s Liovej Domom, tak Cigán dostáva pekne na frak, čo do modernosti celého výrazu. (28.06.2012)

Ambice byly, leč zůstaly nenaplněny. Předkládaný příběh vlastně ani není příběhem jako takovým, ale pouhou snůškou nejzjevnějších, nejotřepanějších a téměř se chce říct i nejklišovitějších pravd o fungování na okraji společnosti a neschopnosti, i když touze se z okraje vymanit. Plus pohádka o dobru a z,lu a lásce, i když všechno končí nepohádkovsky špatně. Plus krapet té kusturickovsky laděné tancovačky... (06.08.2011)

„Kto je tvoj obľúbený hráč?" – „Messi." – „A tvoj?" – „Beckham." – „Šak ten nevie ani hrať... a kto chce Ronaldov dres? On je tiež cigán." Musím povedať, že do tohto filmu sa mi veľmi púšťať nechcelo. Už trailer totiž naznačil (hlavne scénou z policajnej stanice), že opäť raz sa z cigánov budú robiť "obete" a z bielych zase rasisti, pričom v slovenskej realite je cigán skôr zákonom chránený druh než utláčaný (spolu)občan. Samozrejme sa tak i stalo, no na moje prekvapenie to bolo vcelku znesiteľné, nakoľko Šulík to zručne vybalansoval autentickosťou a tým, že ukázal i tú stránku cigánskeho života, od ktorej mnohí tzv. aktivisti a ochrancovia ľudských práv odvracajú zrak (krádeže, nezamestnanosť, predaj žien, úžerníctvo). Celé to bolo sem-tam odľahčené nejakými podarenými hláškami („To bol vajda?" – „My už vajdu nemáme. Tu je demokracia. Každý si robí čo chce." ▐ „Obchodujem s bielym mäsom" – „Ty predávaš ženy?" – „Ne, kradnem kurčatá v Tescu.") a malo to koniec s určitou pointou, čo u súčasných slovenských a českých filmov nie je vždy zvykom. 50 % (12.02.2014)