Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Franciszek (Ireneusz Czop) prichádza na návštevu rodnej dediny po dvadsiatich rokoch emigrácie. Brat Józef (Maciej Stuhr) ho víta zdržanlivo. Ožíva medzi nimi dávny spor, lebo Franciszek opustil hospodárstvo a neprišiel ani na pohreby rodičov. Po niekoľkých dňoch však starší brat zisťuje, že dedina je nepriateľsky naladená voči Józefovi. Ten totiž otvoril tabuizovanú tému siahajúcu do dávnej minulosti... (Flego)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (87)

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Tak už aj Poliaci si natočili svoj film o Židoch a hriechoch minulosti. A je to presne taký vypočítavý konštrukt, skýtajúci bytostné komplexy minulé i súčasné, akého som sa obával. Zo začiatku to vyzerá veľmi nádejne - František sa po 20 rokoch vracia z Ameriky do Poľska, kde v rodnej dedine žije jeho mladší brat, ktorého žena aj deti opustili. Už od príchodu neustále cíti cudzie oči na chrbte. V úvode sa film tvári, ako by chcel dôsledne vybudovať pomalými krokmi nábeh až na buranský exploitation. Vo chvíli, keď sa začne rozvíjať zápletka a na scéne sa objavujú židovské náhrobné kamene, ustupuje pôvodný nádych čoraz neúprosnejšiemu moralizovaniu, sprevádzajúcemu detektívne odhaľovanie dlho utajovanej pravdy. Z filmu sa stáva opovrhnutia hodná politicky orientovaná, takmer didaktická snímka, ktorej účelom je zobraziť reálny súboj s nespravodlivosťou v podobe sfanatizovanej dediny, spojenej kolektívnou nenávisťou. Navyše je často film nechtene vtipný, obsahuje veľmi podivne zvolenú hudbu a v závere dosahuje absurdného tlaku na diváka v prospech posolstva a ústrednej myšlienky. "Svet je už dostatočne zlý, nerobme ho ešte horším." Toto nie je moja šálka kávy. Dve hviezdy za relatívne slušnú technickú stránku (kamera!), sympatického predstaviteľa hlavnej role a prekvapenie v podobe Zuzky Fialovej. 40% ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Je to dosť podobné Habermannovmu mlynu aj filmu o Sekalovi a preto ma vo filme vedela strhnúť hudba a kamera, celkovo ako bol podaný tento v podstate jednoduchý a smutný príbeh o zločinoch minulosti. Kde je Poliak, tam hľadaj žida, či nenávisť k Rusku, aspoň taký mám občas pocit nielen z filmov, ale aj reality. Oba tie národy majú povesť kšeftárov, ľudí, ktorých iní nemajú radi, no hlavne mám pocit, že tomu akoby západnému svetu a židom sa Poliaci podliezajú a toto mi ukázalo zas pravý opak, kde sú schopní ich ešte vraždiť skrz svoj katolícky fanatizmus a skrz tie ich majetnícke túžby. No, keď si to tak uvedomíte, tak aj film ukazuje Poliakov v horšom svetle pred židmi, takže možno na tom podliezaní bude niečo pravdy, aj keď neviem, či to mám brať ako snahu vysporiadania sa s minulosťou alebo len jeden z mnohých filmov, kde zas niekto niečo zaplatil, aby vôbec niečo aj v Poľsku ohľadom kinematografie bolo. Keďže veľa ich filmov nepoznám a tu zrovna spolupracovali aj s Rusmi a aj sa tam objavila napríklad naša Fialová, tak mám dojem, že sú na tom tiež biedne a to sú veľká krajina. Záver je slabý, veľa nechýbalo a hodnotil by som to lepšie. Čo ma trocha udivuje je, že ruskú povahu akoby som začínal chápať, ale tú poľskú hrubiánsku a výbušnú na veciach, ktorým oni sami pripisujú váhu a ktorá mi príde tajomná, do tej sa neviem vžiť. Štýlom je tento film skôr klasika, nevybočuje, ale dá sa. ()

Reklama

HonzaBez 

všechny recenze uživatele

,,Statečný Kalino, a ty statečný Kalino, pravdu chceš znát? A jsi si jistý že tě ta pravda neotráví?“  Ten příběh pogromu v Jedwabném znám už z divadelní hry  Tadeusze Słobodzianka Naše třída. Oproti této skvělé hře má film podobu jakésiho thrilleru či detektivky, v níž v roli „vyšetřujících“ vystupují dva bratři (Józef a Franciszek), mezi nimiž (kvůli emigraci jednoho z nich v 80 letech do Ameriky) jinak panují spíše napjaté vztahy. Napjaté vztahy od začátku panují i mezi Józefem a zbytkem vesnice. Musím přitom říct, že když jsem viděl obraz obilného pole se spoustou židovský náhrobků, vůbec jsem se tomu napětí nedivil a trošku jsem i dával za pravdu výtce Franciszka adresované Josefovi: „Proč se kurva staráš radši o mrtvé než o živé“. Ale jak postupně to napětí ve vesnici rostlo, mě film totálně vcucnul. A když už by se napětí dalo krájet, přišla (možná zbytečně rychle) překvapivá pointa a po ní ještě mrazivý závěrečný obraz ukřižování… Uff... ()

zelvopyr 

všechny recenze uživatele

Skvělý (trochu čekaný, ne už tak od Poláků) námět, parádní stavění atmosféry v první půlce... Ve druhé už bratři působili drobet retardovaně, že jim to furt nedocházelo... asi byste si to taky nechtěli připustit, ale naopak by vás to napadlo coby noční můra hned na začátku. Ukazuje se ta hezká čistota venkova, kde nejen u nás chceme, aby sousedovi chcípla koza... A když je to ještě žid, o kterých nás pan farář učí, že máme dobrou záminku s tím kristem ani ne před 2 tisíci lety... a máme tu okupaci těmi zlými němci, na které lze vše svalit... tak jsme vyhráli jako ve sportce. Bohužel tenhle příběh se v Polsku stal na mnoha místech, a dokonce i po válce, kdy se židi vraceli na své... ()

*CARNIFEX* 

všechny recenze uživatele

Nepamätám sa, že by som sa v minulosti tematicky stretol s niečim obdobným. “Poklosie” je jeden neskutočný film o hľadaní pravdy, ktorá je ukrytá v minulosti v množstve intríg i klamstiev. Poliaci sú “majstri obyčajných filmov” s hĺbkou, ktorá sa dokáže dotknúť duše diváka. A i keď je snímok skôr na štyri “puntiky”, ja za ten záver a rozhorčenie ktoré vo mne dokázal vyvolať, piatu dám. ()

Galerie (24)

Zajímavosti (6)

  • Nakrúcanie poľskej dediny sa malo odohrávať na južnom Slovensku, ale z nedostatku financií sa tak nestalo. Nakoniec bola umelo postavená pri Varšave. (vander19)
  • Józef (Maciej Stuhr) vykopává židovské náhrobky umístěné různě po dědině namísto dlažby. Židé byli ovšem zabiti při druhé světové válce a hned po ní došlo k pozemkové reformě, kde byla vlastnická práva Židů na pozemky zatajena. Kdo a kdy tedy udělal obětem náhrobky!? (snob)
  • Film sa dostal do kinodistribúcie aj v USA. (vander19)

Reklama

Reklama