Dozvuky

Pokłosie, koloski, kláskování, paběrkování.... na poli, na kterém karmická síla nutí Józefa Kalinu stavět z nalezených náhrobků nový židovský hřbitov. Józef je sedlák, který byť studuje hebrejštinu, moc rozumu nepobral. Jeho bratr Franciszek, i když je také jen nádeníkem, pobral v Chicagu mnohé praktické dovednosti a schopnosti jednat, a přes počáteční odpor, ho stejná karmická síla donutí připojit se k Józefu projektu. Karmanový zákon ale působí i na druhé straně (přestože je vehementně zapírán), a tak každý z celé vesnice jedná hystericky a agresivně.... Po dobré zkušenosti se "Psy" jsem si tedy pustil další, ještě lepší, detektivku Władysława Pasikowského - a kdyby byla méně komplikovaná a bylo tam méně "deus ex machina", mohla být opravdu skvělá. (01.09.2019)

Som vďačný režisérovi aj hercom za ten film. Za pokus o sebareflexiu dejín poľského národa. Vôbec sa nečudujem rozpoluplným názorom a rozhorčeným diskusiam okolo filmu a tejto témy. Takýto film by mali premietnuť všetkým našim "rodu-verným Slovákom", ktorých predkovia doposiaľ chvália "Tisa a jeho "štát" , a si žili z avizovaných majetkov (a neboli to iba malé "obchodíky na korze" s gombikami a cvernami či dedinské krčmičky) A kto pochybuje o príbehu nech si zaloví v Googli niečo o poľskom JEDWABNOM. (25.09.2014)

Velmi zvláštní film, jejž je velmi těžké hodnotit a okomentovat. Čekal jsem od něj úplně něco jiného, první půlhodina mi připadla svižná a napínavá, vyvolala ve mně zvědavost, co se v minulosti postav odehrálo. Pak se děj ale začal vyvíjet směrem, který se mi přestal líbit a zanechal ve mně rozporuplné pocity. Naprosto chápu, že bylo pro Poláky důležité natočit film s takovým tématem, ale to podání mi úplně nesedlo, včetně rozuzlení a závěru. Je to určitě kvalitní film, ale mně zkrátka úplně nesednul. (25.03.2015)

Príbeh biblických rozmerov. Aj symboliky. To bol zámer tvorcov. No na Bibliu sa nechytá, pretože použil nepravdepodobný predpoklad. Ten spočíva v dôvodoch oživovania nepríjemnej minulosti: "Ja neviem prečo ťahám tie kamene. Jednoducho ma to popadlo.". Toto škrípalo. Výcuc z palca. Dve hviezdy dole. Inak príbehy - podobenstvá s presahom rád, ale čo je veľa, to je moc. Čo sa týka týrania Židov, to existovalo v každom štáte, ktorý Nemci cez II. svetovú vojnu okupovali. Nielen zo strany Nemcov, ale vždy aj zo strany obyvateľov okupovaného štátu. Poznámka: Ide o syndróm pchania sa do zadku mocipánom a ich ideológii. Spomeňme spolu: umelci za socializmu hromadne podpisovali Antichartu. Kolektívy robotníkov v 50. rokoch odsudzovali "krvavého psa Tita". Zástupy hajlujúcich pred SND za Slovák štátu. Dnes je to podobné, len rafinovanejšie. Davy podporujú zábavu milionárov (hráčov futbalu, hokeja či tenisa), manažérov a mágov reklamy okolo tohto biznisu (športu). Propaguje sa robotická uniformita ľudstva. Všimnite si prázdne ulice i prírodu v čase zápasov o víťaznú trofej nejakého turnaja. Ľudia sa uisťujú, že športovci, čiže zbohatlíci mdlého ducha a nulového rozhľadu, hája aj ich farby. Dokážu sa za toto presvedčenie sporiť dokrvava. Populácia dementnie. Už netreba vyvolávať nenávisť. Stačí ak sa človek naučí milovať zábavu hlavného prúdu a makať pri pásoch tovární. Tešme sa: Politici a mocnári priniesli nám, otrokom, zábavu i pracovné miesta zároveň! Poznámka: Ale dnes už stratégovia oblbovačiek pochopili, že ani športovci už nesmú byť dementní a hlúpi. Preto sa čoraz viac v posledných desaťročiach zdôrazňuje ich silná intelektuálna stránka v podobe rôznych štúdií popri športe a v presadzovaní názoru, že dnes špičkový športovec musí byť zároveň intelektuálne a vzdelanostne na výške aby zvládal rôzne stratégie boja proti súperom. Čiže ďalšie ojeby občanov. Ich úlohou je nahradiť vo vedomí fanúšikov aj iných ľudí vedcov a vynálezcov športovcami. Tí predsa majú porovnateľné intelektuálne kapacity. Ľudstvu prinášajú oveľa viac ako nejakí zakomplexovaní nímandi z výskumných ústavov, pojašení spisovatelia, ktorých nik nečíta, vzduch otravujúcich myslitelia, čo nikdy nič užitočné nespravili. (26.05.2015)

Reziser Wladyslaw Pasikowski mi uz cosi hovori /Katyn/, ale tuna sa velmi nepredviedol. Na temu Zidov a Holokaustu tu bola natocena uz spusta snimkov, a tento rozhodne nepatri k tomu lepsiemu. Kalina sa vracia po X rokoch z USA spat do Polska a citi nenavistne pohlady na seba. To je asi cele, dalej sa tam nedeje nic, co by stalo za zmienku. Dlhe nudne zabery, priserne dialogy a priserne herecke vykony pochopitelne nepocitam. Takze som zas a opat rad, ze Polska kinematografia je na okraji nielen europskeho, ale aj svetoveho diania. A dufam, ze tam este aj sakramentsky dlho ostane. 40 % (20.01.2015)