Ďakujem, dobře

Postav je hodně, ale ani jedna z nich není sympatická nebo aspoň zajímavá. Samí ubožáci a svině. Navíc jsem v tom neobjevil ani náznak příběhu. Když si k tomu přidám režisérovu zálibu v záběrech z dálky a nejlépe ještě v odraze nebo alespoň přes sklo v kombinaci s přemrštěnou stopáží, vychází mi art pro otrlé. Já se musím pochválit, že jsem tento subjektivně minimálně pětihodinový film dokoukal až do konce. Takže jsem asi také otrlý. (06.07.2015)

Prikler sa snažil o čo najväčší realizmus a niekedy mu to vychádza viac, niekedy menej. Menej vtedy, keď nám chce tvrdiť, že v nejakej rodine si dávajú darčeky až po Troch orieškoch, čiže niekedy po pol desiatej. Páči sa mi, že nám ukazuje situácie osláv (Vianoce, svatba), ktoré považujeme pomaly za vrchol radosti a šťastia, ale pri sledovaní rodiniek vo filme sa cítime trápne. Veľký rozdiel s našimi životmi tu ale nie je, určite všetci dobre vieme, čo je to hádka na štedrý deň. Lenže, prečo musí byť film napríkla po zvukovej stránke tak odfláknutý? To nie je umelecký zámer, to je lajdáčina. Ruchy znejú rovnako hlučne, ako hlasy, ktorým občas slabo rozumieť. Čiže akoby boli ruchy dorábané, ale dialógy nie. Tu mali nastúpiť postsynchróny. Námietky mám aj k celkovej dramatickej stavbe, ale nebudem to zbytočne rozoberať. Mám pocit, že ak by presne takto natočil film Trier, padlo by zopár plných počtov, takže hodnotím na tunajší pomer vyššie. (12.07.2015)

Babel to síce nie je, ale na slovenské pomery zaujímavý nápad. A dlhé spracovanie, ktoré bez hudby veľmi spoľahlivo uspáva. Bojoval som s tým v nočných hodinách, až som si film musel nechať na dennú hodinu. Tentokrát to filmu nezazlievam, to zobrazenie šedej skutočnosti života slovenských rodín sa podarilo. Či už je to petržalské parkovanie, život seniorov, "starostlivosť" o nich, rozpadajúca sa rodina, detská šikana alebo vyprážaný syr ako najväčšia gurmánska lahôdka. (Nič proti, aj ja si ho občas dám.) Scénu s najkrajšími Vianocami a balkónovou scénou nemohlo prekonať do konca filmu už nič. Svadba je štýlovou bodkou za mnohými filmami a na Slovensku to inak ani skončiť nemohlo ako tým, že sme tu všetci rodina. Silné tri hviezdy, ktoré som na začiatku nepredpokladal. (13.04.2016)

To našinské vysporadúvanie sa s problémami prostredníctvom audiovizuálu, kultúry, publicistiky, žurnalistiky, je na vskutku biednej úrovni. Akékoľvek experimentovanie poviedkových skečov i tématickej synopsii vyznieva rovnako na zmar, ako konvenčné televízne drámy s akože krvopotnými ambíciami. Teraz neviem, či je to všetko chyba kvôli slabým finančným dotáciám na silné projekty, či úrovňou kultúrnej výchovy, či nedostatkom talentov na sebarealizáciu, alebo problematikou protekcie. Asi skôr kombináciou vyššie uvedených. (29.05.2015)

Popravdě řečeno, k obsahu nemám větších výtek, vadila mi ale zvuková stránka, potom sestavení/prolínání 2 příběhů, přičemž se nedávala stejná pozornost oběma a pak také můj oblíbenec Krobot, jehož slovenština byla jako pěst na oko. Naopak příjemné bylo ozvláštění maďarštinou a jak už jsem zmínil na začátku, příběh v podobě depresivní sondy do ekonomické ale hlavně morální krize. Celkově ještě slabší 4*. (04.08.2013)